Arkóza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Arkóza
Usadená hornina
Arkóza
Arkóza z oblasti Španej Doliny.
Hlavné minerály kremeň, živce, muskovit
Akcesórie limonit, hematit, illit
Textúra psamitická
Farba (y) sivá, zelená, hnedá, ružová
Pozri aj portál Vedy o Zemi

Arkóza je typ pieskovca s podielom nestabilných zŕn (živce, muskovit, úlomky nestabilných hornín) nad 25 %[1].

Termín ako prvý použil A. Brongniart roku 1823[2].

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Arkózy vznikajú zvetrávaním hornín bohatých na živce, sú to hlavne vyvreté a premenené horniny, napríklad granitoidy, ktoré obsahujú veľa kremeňa a živcov. Zvetralina, ktorá tvorí klasty arkózy však spravidla prekonala iba krátky transport alebo sa usadila veľmi rýchlo, pretože zrná nestabilných hornín a živcov by sa pri dlhšom transporte rýchlo rozpadli. Živce sa napríklad procesom kaolinizácie premieňajú na kaolín, dôležitým činiteľom je pri tom vlhkosť a teplo. Arkózy sa preto nachádzajú skôr v suchšom a chladnejšom prostredí, i keď to nie je pravidlo.[3] Podľa dnes zaužívaných predstáv, arkózy vznikajú priamo počas alebo ihneď po skončení orogenézy v nepokojnom prostredí[1]. Sú preto textúrne nezrelými horninami, častá je hrubá vrstvovitosť alebo šikmé zvrstvenie. Veľká časť arkóz sa nachádza priamo v nadloží granitických hornín, typické sú tiež pre deltové, riečne a kontinentálne prostredie.

Zloženie a vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Ako ostatné pieskovce, aj arkóza má vysoký obsah kremeňa. Obsahuje však aj viac než 25 % zŕn živcov. Často je sfarbená do ružova (od ružových živcov) alebo červena (od hematitu). Často obsahujú aj lupienky muskovitu. Hrubozrnné arkózy sa podobajú žule. V dôsledku krátkeho transportu sú slabo vytriedené.[4]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Karbónska arkóza Bebertal, Sasko-Anhaltsko.

V Západných Karpatoch sú polohy arkóz známe zo Starohorských vrchov, Slovenského rudohoria (napr. štítnické súvrstvie) ale i z obalových jednotiek tatrika, napr. z karbónskych hornín seleckej jednotky v Považskom Inovci (novianské súvrstvie)[5]. Známe sú tiež z viacerých jadrových pohorí ako súčasť spodnotriasového lúžňanského súvrstvia.

Vo svete sú známe napr. zo sparagmitového súboru baltického štítu alebo z Nemecka (sárska panva). V Českom masíve arkózy vytvárajú polohy v karbónskych a permských sedimentoch napr. v okolí Krkonoší alebo v blanickej a boskovickej brázde[6].

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Arkózy sa obyčajne používajú ako stavebný kameň, prípadne ako prímes do betónov a ako kamenivo. V prípade vysokej čistoty však môžu byť ťažené ako zdroj živcov pre sklársky priemysel.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Folk, R.L., 1980: Petrology of sedimentary rocks. Hemphill, Austin, 182 s.
  2. Levinson-Lessing, F. J., Struve, E. A., 1963, Petrografičeskij slovar. Gosgeoltechizdat, Moskva, s. 29
  3. PETRÁNEK, Jan. On-line geologická encyklopedie - Arkóza [online]. geology.cz, [cit. 2009-08-09]. Dostupné online.
  4. Minerály a horniny Slovenska - Arkóza [online]. mineraly.sk, [cit. 2009-08-09]. Dostupné online.
  5. Olšavský, M., 2008: Litostratigrafia a sedimentogenéza vrchnopaleozoických súvrství v severnej časti Považského Inovca. Mineralia Slovaca, 40, s. 1 – 16
  6. Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2009-08-09]. Dostupné online. (po česky)

Ďalšie zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]