Arkóza
| Arkóza | |
| Usadená hornina | |
 Arkóza z oblasti Španej Doliny. |
|
| Hlavné minerály | kremeň, živce, muskovit |
| Akcesórie | limonit, hematit, illit |
| Textúra | psamitická |
| Farba (y) | sivá, zelená, hnedá, ružová |
| Pozri aj portál Vedy o Zemi | |
Arkóza je typ pieskovca s podielom nestabilných zŕn (živce, muskovit, úlomky nestabilných hornín) nad 25 %[1].
Obsah |
[upraviť] Vznik
Arkózy vznikajú zvetrávaním hornín bohatých na živce, sú to hlavne vyvreté a premenené horniny, napríklad granitoidy, ktoré obsahujú veľa kremeňa a živcov. Zvetralina, ktorá tvorí klasty arkózy však spravidla prekonala iba krátky transport alebo sa usadila veľmi rýchlo, pretože zrná nestabilných hornín a živcov by sa pri dlhšom transporte rýchlo rozpadli. Živce sa napríklad procesom kaolinizácie premieňajú na kaolín, dôležitým činiteľom je pri tom vlhkosť a teplo. Arkózy sa preto nachádzajú skôr v suchšom a chladnejšom prostredí, i keď to nie je pravidlo.[2] Podľa dnes zaužívaných predstáv, arkózy vznikajú priamo počas alebo ihneď po skončení orogenézy v nepokojnom prostredí[1]. Sú preto textúrne nezrelými horninami, častá je hrubá vrstvovitosť alebo šikmé zvrstvenie. Veľká časť arkóz sa nachádza priamo v nadloží granitických hornín, typické sú tiež pre deltové, riečne a kontinentálne prostredie.
[upraviť] Zloženie a vlastnosti
Ako ostatné pieskovce, aj arkóza má vysoký obsah kremeňa. Obsahuje však aj viac než 25 % zŕn živcov. Často je sfarbená do ružova (od ružových živcov) alebo červena (od hematitu). Často obsahujú aj lupienky muskovitu. Hrubozrnné arkózy sa podobajú žule. V dôsledku krátkeho transportu sú slabo vytriedené.[3]
[upraviť] Výskyt
V Západných Karpatoch sú polohy arkóz známe zo Starohorských vrchov, Slovenského rudohoria (napr. štítnické súvrstvie) ale i z obalových jednotiek tatrika, napr. z karbónskych hornín seleckej jednotky v Považskom Inovci (novianské súvrstvie)[4]. Známe sú tiež z viacerých jadrových pohorí ako súčasť spodnotriasového lúžňanského súvrstvia.
Vo svete sú známe napr. zo sparagmitového súboru baltického štítu alebo z Nemecka (sárska panva). V Českom masíve arkózy vytvárajú polohy v karbónskych a permských sedimentoch napr. v okolí Krkonoší alebo v blanickej a boskovickej brázde[5].
[upraviť] Použitie
Arkózy sa obyčajne používajú ako stavebný kameň, prípadne ako prímes do betónov a ako kamenivo. V prípade vysokej čistoty však môžu byť ťažené ako zdroj živcov pre sklársky priemysel.
[upraviť] Referencie
- ↑ a b Folk, R.L., 1980: Petrology of sedimentary rocks. Hemphill, Austin, 182 s.
- ↑ PETRÁNEK, Jan. On-line geologická encyklopedie - Arkóza [online]. geology.cz, [cit. 2009-08-09]. Dostupné online.
- ↑ Minerály a horniny Slovenska - Arkóza [online]. mineraly.sk, [cit. 2009-08-09]. Dostupné online.
- ↑ Olšavský, M., 2008: Litostratigrafia a sedimentogenéza vrchnopaleozoických súvrství v severnej časti Považského Inovca. Mineralia Slovaca, 40, s. 1 – 16
- ↑ Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2009-08-09]. Dostupné online. (po česky)
[upraviť] Ďalšie zdroje
Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Arkóza
Wikislovník ponúka heslo slovníka Arkóza
