Preskočiť na obsah

Babiná (vrch vo Volovských vrchoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Babiná
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okresy Spišská Nová Ves, Rožňava
Obce Hnilec, Mlynky, Vlachovo, Dobšiná
Pohorie Volovské vrchy
Podcelok Knola
Povodie Hnilec
Nadmorská výška 1 277,5 m n. m.
Súradnice 48°49′49″S 20°27′47″V / 48,8302°S 20,463°V / 48.8302; 20.463
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po žltej značke z Rakovca
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Babiná[1] (1 277,5 m n. m.[2][3]) je vrch v pohorí Volovské vrchy, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Hnilec, približne 6 km východne od Dobšinej.[5] Je najvyšším vrchom podcelku.

Nachádza sa v západnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Knola.[4] Leží v Košickom kraji, na hranici okresov Spišská Nová Ves a Rožňava a zasahuje na katastrálne územie obce Hnilec[1], Mlynky, Vlachovo a mesta Dobšiná. Najbližšími sídlami sú východne situovaný Hnilec, severozápadne ležia Mlynky, západne Dobšiná a juhozápadne Vlachovo.[5]

Babiná leží v rázsoche, ktorá vybieha severným smerom z hlavného hrebeňa medzi sedlom Súľová a Smrečinkou (1 266 m n. m.). Severne sa nachádza Viničiar (1 144 m n. m.), Veľká Knola (1 266 m n. m.), Muráň (1 260 m n. m.) a Malá Knola (1 160 m n. m.), východne vrch Nad Javorom (1 088 m n. m.), Pálenica (1 115 m n. m.), Surovec (1 205 m n. m.) a Hoľa (1 268 m n. m.), južne Peklisko (1 070 m n. m.), Smrečinka (1 266 m n. m.) a Stromiš (1 192 m n. m.) a západne Ostrá (1 014 m n. m.), Martinka (1 027 m n. m.) a Dobšinský kopec (974,1 m n. m.).[3] Oblasť patrí do povodia blízkeho Hnilca, kde vodu odvádzajú zväčša krátke potoky. Vrcholom vedie značená turistická trasa.[5]

Vrchol pokrýva len nízka vegetácia[6], ktorá umožňuje kruhový rozhľad. Vďaka značnej nadmorskej výške je tak možné pozorovať mnohé vrcholy pohoria, no tiež Čiernu horu, Branisko, Čergov, Levočské vrchy, Vysoké Tatry, Kráľovu hoľu, Stolické vrchy a Revúcku vrchovinu.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-02-27]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 62.
  3. a b Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-02-27]. Dostupné online.
  5. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-02-27]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-02-27]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-02-27]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]