Balochova hoľa
| Balochova hoľa | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obce | Betliar, Gemerská Poloma |
| Pohorie | Volovské vrchy |
| Podcelok | Zlatý stôl |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 1 170,5 m n. m. |
| Súradnice | 48°45′22″S 20°32′08″V / 48,7562°S 20,5356°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  žltej značke z Betliar (traverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Balochova hoľa[1] (1 170,5 m n. m.[2][3]) je vrch v pohorí Volovské vrchy, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Betliar, približne 10 km severne od Rožňavy.[5]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na západe strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Zlatý stôl.[4] Leží v Košickom kraji, na území okresu Rožňava a zasahuje na katastrálne územie obce Betliar a Gemerská Poloma.[1] Najbližšími sídlami sú severovýchodne situovaná Henclová, južne ležiaca Čučma, Rožňava a Betliar a juhozápadne Gemerská Poloma.[5]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Balochova hoľa leží v rázsoche, ktorá vybieha západným smerom z Volovca (1 213 m n. m.) v hlavnom hrebeni medzi sedlom Volovec a Čertovou hoľou (1 245 m n. m.). Západne sa nachádza Biela skala (897 m n. m.), Vysoký vrch (851 m n. m.) a Závor (858 m n. m.), južne Turecká (953 m n. m.), Sporný (879 m n. m.) a Rákoš (800 m n. m.), východne Malá skala (1 225 m n. m.), Skalisko (1 293 m n. m.), Volovec (1 284 m n. m.), Kečka (1 131 m n. m.) a plytkým sedlom oddelený druhý, nižší Volovec (1 213 m n. m.) a Breziny (1 029 m n. m.), Čertova hoľa (1 245 m n. m.), Hoľa (1 268 m n. m.) a Peklisko (1 070 m n. m.).[3] Masív patrí do povodia rieky Slaná, kde vodu zo severných svahov odvádza Dlhý potok, zo západných Bindíkovský potok a z južných Betliarsky potok. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[5]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva rozsiahla holina s nízkou vegetáciou[6], ktorá umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať okolité vrcholy pohoria, no tiež Branisko, Vysoké a východnú časť Nízkych Tatier, Slovenský raj, Stolické vrchy, Revúcku vrchovinu, Slovenský kras a mnohé vrchy v severnom Maďarsku.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný zo sedla Volovec, prístupného:
- po
červeno značenej turistickej trase (Cesta hrdinov SNP):
- od severozápadu zo sedla Súľová cez Čertovu hoľu
- od juhovýchodu zo sedla Krivé cez Skalisko
- po
zelenej turistickej značke od severu z Henclovej - po
žltej turistickej značke:
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-02-23]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 63.
- ↑ a b Volovské vrchy – Krompachy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-02-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-02-24]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-02-24]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-02-24]. Dostupné online.