Báhoň
| Báhoň | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj |
| Okres | Pezinok |
| Nadmorská výška | 160 m n. m. |
| Súradnice | 48°18′32″S 17°26′43″V / 48,308889°S 17,445278°V |
| Rozloha | 10,57 km² (1 057 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 833 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 173,42 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1244 |
| Starosta | Ivan Patoprstý[3] (KDH) |
| PSČ | 900 84 |
| ŠÚJ | 507806 |
| EČV (do r. 2022) | PK |
| Tel. predvoľba | +421-33 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad SNP 65 900 84 Báhoň |
| E-mailová adresa | starosta@bahon.sk |
| Telefón | 645 51 93 |
| Fax | 645 53 40 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Báhoň | |
| Webová stránka: Bahon.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Báhoň (maď. Báhony, nem. Baumschau) je obec na Slovensku v okrese Pezinok. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Františka Assiského z roku 1921.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Obec Báhoň leží v dolnej časti úrodnej trnavskej tabule. Patrí do vinárskej oblasti Malokarpatského regiónu a mikroregiónu Červený Kameň.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Najstaršia písomná zmienka o obci (villa Bahun) pochádza z roku 1244, počiatky osídlenia však siahajú až do mladšej doby kamennej, čo dokazujú nálezy neolitného sídliska - volútovej a lengyelskej kultúry, rímsko-barbarského a slovanského sídliska i pohrebiska z doby veľkomoravskej. Od polovice 10. až do 13. storočia obec bola kráľovským majetkom patriacim k bratislavskému hradu, od roku 1306 Martinovi synovi Bugára. V stredoveku viackrát zmenila majiteľov. Dejiny Báhoňa od r. 1580 na viac ako tristo rokov ovplyvnila zemianska rodina Jezernických, ktorých potomkovia postupne získali do svojej držby prevažnú časť obce a stali sa patrónmi tunajšej farnosti. V polovici 16. storočia Báhoň bol dvojrečovou nemecko-slovenskou obcou s prevahou nemeckého obyvateľstva, koncom storočia sa tu usadili aj chorvátski osadníci. V roku 1845 život v obci priaznivo poznačilo vybudovanie trate konskej železnice z Bratislavy do Trnavy. Po prvej svetovej vojne sa začala rozvíjať spoločenská činnosť v rôznych spolkoch, ochotníckom divadle a v športe.
V bývalom kaštieli Jezernických v roku 1930 bol otvorený Kaplického ústav pre slepcov. Areál teraz slúži ako domov sociálnych služieb pre dospelých z celého Slovenska. Pre nevidiacich a ťažko zdravotne postihnutých bola zriadená prevádzka výrobného družstva invalidov a neskôr vybudovaný nový závod výrobného družstva ELEKTRO ĽUDIB. Neskôr sa závod rozdelil na dve samostatné časti. ELEKTRO ĽUDIB je v súčasnosti činný veľmi málo. Druhá časť niesla názov ETI ELB, po rozdelení pokračovala najmä v lisovaní a galvanickom pokovení kovových súčiastok poistiek spolu s následnou kompletizáciou. Firmu neskôr odkúpila slovinská spoločnosť ETI. V spoločnosti ETI ELB pracovalo viac ako sto pracovníkov, najmä robotníkov až do ukončenia prevádzky v auguste 2018.
V roku 1954 zahájila v obci činnosť Odrodová skúšobňa Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho.
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
Kostol sv. Františka z Assisi postavil v rokoch 1914 – 1921 arch. M. Harminc. V obci sa zachovali dve kaplnky, tri sakrálne prícestné sochy a dva kríže z r. 1874 a 1906. V strede obce je pomník padlým v prvej a druhej svetovej vojne.
Betónová plastika situovaná pred vchodom do výrobného družstva invalidov Elektro ĽUDIB.
Dielo je vyhotovené zo železa, betónu a keramiky. Betón krásne kontrastuje s dúhovou keramickou mozaikou na vrchu, vzájomné pôsobenie svetla a tieňa zvýrazňujú valcovité tvary vyučievajúce z čelnej steny v strednej časti kompozície. Autormi sú dvaja akad. maliari – Július Bartek a Jozef Dóka. Vznikla v roku 1987 a nesie názov Práca- Život, čo je aj napísané formou hlások bodového slepeckého písma na samotnej plastike. Obrazne vyjadrujú vnútorný obsah poslania závodu v ktorom ľudia s telesným postihnutím môžu prostredníctvom práce svojich citlivých rúk plnohodnotnejšie vnímať život.
Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Obec má komplexnú technickú vybavenosť. K športovej činnosti slúži futbalový štadión, tenisové kurty, športové ihriská v areáli školy a pumptracková dráha Panšula Park. V obci je predajňa potravín a viac pohostinstiev. V rámci zdravotného strediska v obci ordinuje všeobecný lekár a zubár, k dispozícii je lekáreň. Detský lekár v súčasnosti v obci neordinuje.
Rekreačné možnosti poskytujú blízke Slnečné jazerá v Senci a turistické výlety do horského prostredia Malých Karpát.
V obci sa nachádza viacero spolkov: Záhradkári, vinári, Jednota dôchodcov a iné.
Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Báhoň
