Greifswald

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 54°5′S 13°23′V / 54.083°S 13.383°V / 54.083; 13.383
Greifswald
mesto
Stadtansicht Greifswald.JPG
Radnica a Dóm sv. Mikuláša
Wappen Greifswald.svg
Erb
Štát Nemecko Nemecko
Spolková krajina Meklenbursko-Predpomoransko
Rieka Ryck
Nadmorská výška m n. m.
Súradnice 54°5′S 13°23′V / 54.083°S 13.383°V / 54.083; 13.383
Rozloha 50,50 km² (5 050 ha)
Obyvateľstvo 54 131 (31.12.2008)
Hustota 1 071,9 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 17489-17493
Telefónna predvoľba 03834
Kód HGW
Poloha mesta v Nemecku
Red pog.svg
Poloha mesta v Nemecku
Webová stránka: www.greifswald.de

Greifswald je historické nemecké hanzové mesto v Meklenbursku-Predpomoransku s 54 131 obyvateľmi (31. 12. 2008). Na miestnej univerzite, založenej v roku 1456, študuje približne 12 tisíc študentov. V blízkosti mesta sú zrúcaniny kláštora, prírodná rezervácia Eldena a atomová elektráreň Greifswald, uzavretá v roku 1990.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Greifswald leží v plochej, nízko položenej krajine blízko ústia rieky Ryck do Baltického mora, zhruba uprostred medzi ostrovmi Rujana a Usedom.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Greifswald vznikol ako osada blízkeho kláštora Eldena, ktorý tu prevádzkoval ťažbu morskej soli odparovaním, a v roku 1250 získal od pomoranského grófa Wartislava III. mestské práva. Čoskoro potom sa stal slobodným prístavom, postavil hradby a hlavný mestský kostol sv. Jakuba (1263). V roku 1278 je po prvýkrát spomínaný ako člen Hanzy. V roku 1456 bola založená univerzita a v roku 1531 prišla do mesta reformácia. Počas tridsaťročnej vojny mesto utrpelo veľké škody: 1626 ho dobyl a vyplienil Albrecht z Valdštejna, v meste vypukol mor a roku 1631 ho dobyl švédsky kráľ Gustáv II. Adolf. Švédi potom vládli až do roku 1815, mesto však trpelo vojnami a až v roku 1747 sa podarilo po sto rokoch obnoviť chod univerzity.

Od roku 1815 patril Greifswald s celým Pomoranskom Prusku a od roku 1863 má železničné spojenie. V roku 1856 a 1927 došlo k ďalšiemu rozšíreniu univerzity, ktorá sa stala centrom mestského života. Počas vojny tu bol veľký zajatecký tábor a v roku 1945 sa mesto bez boja vzdalo Červenej armáde. V povojnovom období NDR historická časť mesta veľmi chátrala a asi polovica bola strhnutá a nahradená panelovou výstavbou. Po roku 1990 bola vykonaná rozsiahla obnova námestia a jeho okolia.

Doprava a hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Greifswald leží na železničnej trati BerlínStralsund a začína tu trať vedúca cez Usedom do poľského Świnoujście. Mesto má prístav a okolo mesta prechádza diaľnica A20. Chránená časť Baltického mora medzi ostrovmi Rujana a Usedom (Greifswalder Bodden) je obľúbená jachtármi a výroba jácht a plachetníc je – vedľa univerzity – najväčším zamestnávateľom v meste. Greifswaldské múzeum vykonáva aj reštaurovanie historických lodí.

Školstvo a kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Univerzita E. M. Arndta, pôvodne hlavne teologické učilište, má dnes viac ako 12 tisíc študentov (štyrikrát viac ako v roku 1991) a rad vedeckých ústavov, zameraných hlavne na moderné technológie a lekárstvo. Greifswald má stále divadlo, múzeum s galériou miestneho rodáka, romantického maliara C. D. Friedricha a koná sa tu rad festivalov.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hlavné námestie s radou historických domov je dnes opäť pýchou mesta
  • Dóm sv. Mikuláša z roku 1263 je tehlová gotická stavba s barokovým zariadením
  • Gotický kostol Panny Márie je z roku 1260 a kostol sv. Jakuba z roku 1280
  • Malebné zrúcaniny stredovekého kláštora Eldena ležia blízko morského brehu asi 7 km východne od mesta.

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ottův slovník naučný, heslo Greifswald. Sv. 1, str. 1

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Greifswald na českej Wikipédii.