Havranský vrch
| Havranský vrch | |
| vrch | |
 Havranský vrch vľavo od stredu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Dolný Kubín |
| Obec | Zázrivá |
| Pohorie | Kysucká vrchovina |
| Podcelok | Kysucké bradlá |
| Povodie | Orava |
| Nadmorská výška | 970,6 m n. m. |
| Súradnice | 49°17′40″S 19°10′05″V / 49,2945°S 19,1681°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený z Zázrivej |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Havranský vrch (970,6 m n. m.[1]) je vrch v Kysuckej vrchovine. Leží nad obcou Zázrivá, približne 12 km severozápadne od Dolného Kubína.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v juhovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Kysucké bradlá.[3] Vrch leží v Žilinskom kraji, v okrese Dolný Kubín a na katastrálnom území obce Zázrivá.[4] Vrch sa nachádza priamo nad obcou Zázrivá, medzi miestnymi časťami Končitá a Havrania[2] a patrí do ochranného pásma Národného parku Malá Fatra.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Havranský vrch zakončuje rázsochu, vybiehajúcu juhovýchodným smerom z Javorinky (1 210 m n. m.). Západným smerom susedí Jedľovinka (906 m n. m.) a Púpovček (919 m n. m.), južným Čremoš (864 m n. m.) a Mračkovo (934 m n. m.), východným Kozinec (996 m n. m.) a Minčol (1 139 m n. m.) a severným Okrúhlica (1 165 m n. m.) a Javorinka.[1] Celá oblasť je odvodňovaná riečkou Zázrivka do rieky Oravy.[2] Na vrchol nevedie značený chodník.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Časť vrcholu a najmä severozápadné svahy pokrýva nesúvislý lesný porast, ktorý umožňuje obmedzený výhľad. Z vhodných lokalít je vidieť okolité vrchy Kysuckej vrchoviny, Oravskej Magury a Malej Fatry, pri vhodných podmienkach aj Veľký Choč a Nízke Tatry.[5]
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Geologicky je Havranský vrch súčasťou bradlového pásma[6]. Vrcholovú časť a severozápadné svahy tvoria sivé slienité škvrnité vápence (allagäuské súvrstvie) pliensbašského veku. Juhoozápadné svahy tvoria špecifické kozinské vrstvy. Hrebeňovú partiu okrem allgäuského súvrstvia tvoria aj sivé slienité pieninské vápence s rohovcami, rádiolarity a červené hľuznaté čorštýnske vápence. Predošlé výskumy radia sled bradiel Havranský vrch a Kozinec za súčasť tzv. oravskej jednotky.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značený chodník, preto prístup je možný lesnými cestami a chodníkmi z okolia. Dostupnosť uľahčuje blízkosť obce Zázrivá.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Kysucké Beskydy – Veľká Rača. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-02-14]. Dostupné online.
- ↑ Haško, J., 1977: Nová geologická interpretácia poznatkov o bradle Havranský vrch a Kozinec pri Zázrivej. Geologické Práce, Správy 68, 39-47.
- ↑ Haško, J., 1978: Oravská séria — nová séria bradlového pásma Západných Karpát. Geologické práce, Správy 70, 115—121.