Hlucháň hôrny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hlucháň hôrny
Tetrov hlucháň
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Tetrao urogallus
Linnaeus, 1758
Synonymá
hlucháň obyčajný
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hlucháň hôrny (iné názvy: tetrov hlucháň, hlucháň lesný, hlucháň obyčajný; lat. Tetrao urogallus) je vták z čeľade bažantovité (Phasianidae).

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Samec je tmavý s nevýrazne sfarbenou hlavou a svetlým zobákom; dospelí jedinci merajú až 60 cm a vážia 1 až 1,5 kilogramov. Jeho výrazný chvost má široké oblé zakončenie. Samica je asi o 10 cm menšia ako samec a je sfarbená hrdzavo-hnedo.

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Po väčšine roka žije tetrov skryto a samotársky v miestach kde nie je rušený prítomnosťou človeka; potrebuje vhodný životný priestor o rozlohe až 30 kilometrov štvorcových. Obýva slnečné zmiešané a ihličnaté lesy alebo rašeliniská, kde si opatruje potravu zberom a hrabaním. Živí sa bobuľami, travinami, ihličím a mravcami. Samica znáša a zahrieva 6 až 10 vajec a sama sa po vyliahnutí stará o kuriatka. V prvom roku života v priemere prežije len asi desať percent mláďat.

K jeho prirodzeným predátorom patria kuna a líška, vajcia z hniezd vyberajú straky a vrany.

Iné[upraviť | upraviť zdroj]

Je najväčší vták z čeľade Bažanovité. Hlucháň je obyvateľom severnej tajgy a hustých európskych lesov. Na Sibíri zasahuje až k rieke Lene. Na jar začína tokať ešte za tmy v korunách stromov a tok dokončuje na zemi. Násada máva 5-12 vajec, kuriatka sa liahnu po 28 dňoch. Za posledných asi 30 rokov hlucháňov u nás ubúda (údaj 1983). Tetrov hlucháň a tetrov skalný sa niekedy v prírode krížia. Kríženec pripomína vzhľadom i veľkosťou viac hlucháňa. Poľovníci mu hovoria tetrovec.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]