Ignác Alpár
| Ignác Alpár | |
 maďarský architekt (1905) |
|
| Dielo | |
|---|---|
| Významné stavby | Kostol svätej Alžbety, Katolícke gymnázium na Grösslingovej ulici |
| Osobné informácie | |
| Narodenie | 17. január 1855 |
| Budapešť | |
| Úmrtie | 27. apríl 1928 (73 rokov) |
| Zürich | |
Ignác Alpár ( * 17. január 1855, Budapešť - † 27. apríl 1928, Zürich) uhorský architekt, predstaviteľ budapeštianskej neskorej eklektiky.
Obsah |
[upraviť] Biografia
[upraviť] Mladosť a vysoká škola
Narodil sa v Budapešti 17. januára 1855 pod menom Ignác Schöckl, ako druhé dieťa z ôsmich. Jeho matka Mária Eiselleová pochádza z remeselníckej rodiny Wünterbergovcov, otec Matej Schöckl bol majiteľom prvého stolárskeho závodu v Budapešti. Alpár sa po skončení základnej školy sa stal murárskym učňom. Od roku 1874 pracuje v ateliéri Alajosa Huszmanna, ktorý ho povzbudzuje aby pokračoval v štúdiách na Stavebnej akadémii v Berlíne. Alpár neváha a ešte v tom roku začína študovať na škole, ktorej študentom bol aj Richard Lucaea.
[upraviť] Práca
Po skončení štúdií pracuje v rôznych berlínskych ateliéroch. V roku 1880 získa ocenenie tamojšieho stavebného spolku tzv. "Schinkelovu medailu". V tomto roku si pomaďarčil svoje meno na Alpára. V roku 1881 absolvuje dlhší študijný pobyt v Taliansku. V rokoch 1882-1888 je asistentom Technickej univerzity v Budapešti. Tu sa zdokonaľuje v projektovaní občianskych budov a vo vypracovaní projektov.
[upraviť] Tvorba
Prvé jeho občianske budovy boli postavené v Rumunsku (Erdély). V roku 1889 za výstavbu kúpeľov "Herkules" získal ocenenie Františka Jozefa I. Ešte v tomto roku sa oženil s Antóniou Orthovou a získava zákazku na výstavbu kúpeľov v Szapáry. Do roku 1893 stavia školy, kostoly a nájomné byty v hlavnom meste, v Budapešti, v Sedmohradsku a na „Hornom Uhorsku“. V roku 1888 si otvoril vlastný ateliér, v budovách, ktoré sám navrhol. Jeho kariéra rýchlo a isto napredovala a dostal sa medzi vedúce osobnosti doby. Svedči o tom aj tá skutočnosť, že z 50 súťaží sa mu podarilo 22 vyhrať.
[upraviť] Významné obdobie jeho tvorby
Najvýznamnejšie obdobie jeho tvorby sa viaže k miléniovým slávnostiam. Najväčším úspechom jeho tvorby bola výstavba budovy k príležitosti výstavy tisícročia uhorského štátu. Tu sa mu podarí spojiť štyri slohy románsky, gotický, renesanciu a barok. V tej dobe renesančné symboly sa obvykle považujú za symboly revolučnosti, zatiaľ čo gotika sa skôr spájala s reštauráciou porevolučného absolutizmu (po roku 1848). V budove (až do doby zbúrania, v roku 1899) dostalo miesto Poľnohospodárske múzeum. Na naliehanie ministra poľnohospodárstva, Darányiho a ostatných umelcov dostal poverenie na postavenie podobnej budovy. Nová stavba dostala meno „Vajdahunyadvár“ a 9. júna 1907 ju slávnostne odovzdal do užívania rakúsky cisár František Jozef I.
[upraviť] Tvorba na území Slovenska
Na Slovensku - v Bratislave sú známe jeho stavby ako napr.: Vinárska a vinohradnícka škola na Matuškovej ulici, Reálna škola na Zochovej ulici, Gymnázium v Liptovskom Mikuláši a v Trenčíne.
[upraviť] Reálna škola na Zochovej ulici
Na stavbe Reálnej školy na Zochovej ulici Alpár použil redukované výrazné prvky. Na prelome 19. a 20. storočia architektov racionálne navrhovať, uprednostňovať účelné poslanie architektúry a bezdobý výraz, používať nové materiály a konštrukcií nútila doba. Alpár pri stavbe gymnázia historizujúci ornament nahradil tehlovým dekórom a farebnými glazovanými obkladmi v pásoch. Celé priečelie je z neomietaného muriva, naddverné a nadokenné klenutia z tehál v kombinácií s omietaným hladkým murivom. Teda stavebné materiály a konštrukcie sa priznávali postupne, nezakrývali, tehly vytvárali nový geometrizujúci ornament.
[upraviť] Evanjelické lýceum, Palisády
V roku 1896 projektoval na Palisádach evanjelické lýceum, bohaté na nové motívy a zo zaujímavými orámovanými oblokmi.
[upraviť] Ďalšie projekty
- Kursalon Piešťany, v roku 1894 bol Ignác Alpár autorom projektov impozantnej, jednoposchodovej, teraz už pamiatkovej budovy s názvom Kursalon v Piešťanoch.
- Smolenický zámok, od roku 1888 renovoval a novým spôsobom dotvoril zámok v Smoleniciach. Na zámku pracoval do prvej svetovej vojny, do roku 1911.
- Uhorská kráľovská štátna hlavná reálna škola v Žiline mu býva pripisovaná ako architektonické dielo. Návrh nesie jeho meno, no tvorcami sú dvaja mladí architekti, Alpárov švagor Ambrus Orth a Emil Somló, ktorí v Alpárovom ateliéri začínali, kým si nezaložili spoločný ateliér.[1]
[upraviť] Tvorba na území Maďarska
Bol navrhovateľom rôznych veľkolepých občianskych stavieb ako nap. Rakúsko-Uhorská banka, Palác burzy, Budapeštianska obchodná banka, Maďarská národná banka, Poisťovňa Anker, Ministerstvo financií, Prvá Budapeštianska poisťovňa a Budova ministerstva vnútra.
[upraviť] Charakteristika jeho tvorby
Alpárove rané diela majú znaky historizmu. Neskôr používa prvky z renesancie a z baroka. Na prelome storočia, na niektorých jeho stavbách, sa objavujú prvky secesie. Alpárova tvorba je bohatá. Realizoval celkovo 126 stavieb. Navrhoval viacero budov, vily, obytné budovy, školy, banky, poisťovne, kostoly, divadlá, radnice a aj kúpele.
Jeho celoživotnú tvorbu pripomína pamätná tabuľa umiestnená na stene nim postavenej známej historickej budovy „Vajdahunyadvár“ v Budapešti.
[upraviť] Referencie
[upraviť] Zdroje
- Architektúra Slovenska v 20. storočí: Dulla, Moravčíková, Slovart 2002
- Architektúra na Slovensku 1918-01945 : Martin Kusý
- Architektúra na Slovensku 1848-1918 : Martin Kusý
- Vývoj architektúry IV : Lukáčová
- ABC kultúrních památek : Pešina, Kibic , Praha 1985
- [1](po maďarsky)
- [2](po maďarsky)
- [3](po maďarsky)
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ignác Alpár
