Karl Rahner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Karl Rahner
Karl Rahner
nemecký teológ

Narodenie 5. marec 1904,
Freiburg im Breisgau, Nemecko
Úmrtie 30. marec 1984 (80 rokov)
Innsbruck, Rakúsko

Karl Rahner (* 5. marec 1904, Freiburg im Breisgau, Nemecko – † 30. marec 1984, Innsbruck, Rakúsko) bol nemecký katolícky teológ, profesor teológie v Innsbrucku, poradca (peritus) Druhého vatikánskeho koncilu, autor koncepcie novej teológie náboženstva.

Karl Rahner výrazne ovplyvnil myslenie rímskokatolíckej cirkvi 20. storočia. Jeho práca je charakterizovaná ako pokus reinterpretovať tradičnú rímskokatolícku teológiu vo svetle moderného filozofického myslenia.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Karl Rahner sa narodil 5. marca 1904 vo Freiburgu v Nemecku. V roku 1922 nasledoval svojho staršieho brata Huga do Spoločnosti Ježišovej, kde absolvoval tradičné jezuitské štúdiá filozofie a teológie v Nemecku, Rakúsku a Holandsku. V roku 1932 bol vysvätený na kňaza a pokračoval v štúdiu na univerzite vo Freiburgu. Po tom, čo v roku 1936 získal doktorát, učil na univerzitách Insbrucku a Mníchove. V roku 1967 bol menovaný za profesora dogmatickej teológie na univerzite v Münsteri. Bol peritus na II. vatikánskom koncile (1962-1965) a v roku 1969 bol jedným z tridsiatich teológov vymenovaných pápežom Pavlom VI., aby preskúmali teologický vývoj od II. vatikánskeho koncilu.

Tomizmus, kantizmus, súčasná fenomenológia a existencializmus boli zdrojom Rahnerovho myslenia. Počas jeho prvých rokov pobytu v seminári, študoval práce Imannuela Kanta a Jozefa Maréchala, rovnako ako práce veľkého stredovekého teológa Tomáša Akvinského. Počas jeho pobytu na univerzite vo Freiburgu sa dostal pod vplyv Martina Heideggera. Vo svojej práci sa najviac sústredil na potrebu spojiť to najlepšie z myslenia minulosti s myslením súčasnosti.

Rahnerova teológia[upraviť | upraviť zdroj]

Rahner bol často spájaný z Bernardom Lonerganom ako „transcendentánny tomista“. Použil metódu charakterizovanú ako pokus objaviť všeobecné princípy obsiahnuté v rozličných doktrínach rímskokatolíckej cirkvi. Vo svojej prvej práci, Geist in Welt (1936), prezentoval svoju interpretáciu náuky o poznaní Tomáša Akvinského. Poukázal na to, že ľudská schopnosť poznávať, aj keď obmedzená údajmi, ktoré dostáva zo zmyslov, je rovnako schopná otvoriť sa nekonečnu alebo bytiu ako takému. Táto schopnosť transcendovať partikulárne bytia umožňuje človeku myslieť metafyzicky - analyzovať všeobecné štruktúry nutného bytia za podmienky zmyslového poznávania sveta. Geist in Welt, spolu s druhou Rahnerovou veľkou prácou, Hörer des Wortes (1941), vytvoril epistemologický a špekulatívny základ pre jeho ďalšie myslenie.

Rahnerovo myslenie sa dá opísať ako teologická antropológia. Východiskom je človek ako bytie otvoreného nekonečnu.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Worte ins Schweigen (1938)
  • Geist in Welt (1939)
  • Aszese und Mystik in der Väterzeit / spoluator: Marcel Viller (1939)
  • Hörer des Wortes. Zur Grundlegung einer Religionsphilosophie (1941)
  • Schriften zur Theologie, 16 Bände (1954-84)
  • Über die Schriftinspiration (1958)
  • Das Dynamische in der Kirche (1958)
  • Visionen und Prophezeiungen / spoluator: P. Theodor Baumann SJ. ergänzte 2. Aufl. (1958)
  • Zur Theologie des Todes (1958)
  • Sendung und Gnade (1959)
  • Kirche und Sakramente (1961)
  • Episkopat und Primat / spoluator: Joseph Ratzinger (1961)
  • Das Problem der Hominisation / spoluator: Paul Overhage (1961)
  • Diaconia in Christo / Hrsg. spoluator: Herbert Vorgrimler (1962)
  • Offenbarung und Überlieferung / spoluator: Joseph Ratzinger (1965)
  • Die vielen Messen und das eine Opfer / spoluator: Angelus Häussling. 2., überarb. u. erw. Aufl. (1966)
  • Zur Reform des Theologiestudiums (1969)
  • Zum Problem Unfehlbarkeit. Antworten auf die Anfrage von Hans Küng / vydavateľ: K. Rahner (1971)
  • Strukturwandel der Kirche als Aufgabe und Chance (1972)
  • Christologie – systematisch und exegetisch / spoluator: Wilhelm Thüsing (1972)
  • Die siebenfältige Gabe : über die Sakramente der Kirche (1974)
  • Vorfragen zu einem ökumenischen Amtsverständnis (1974)
  • Grundkurs des Glaubens (1976)
  • Einigung der Kirchen – reale Möglichkeit / spoluator: Heinrich Fries (1983)
  • Handbuch der Pastoraltheologie, 5 Bände / (1964-72)
  • Sacramentum mundi, 4 Bände / (1967-69)
  • Der Glaube der Kirche Neubearbeitung eines Werkes von Josef Neuner und Heinrich Roos (1971)

Slovenské a české preklady[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vzkriesenie tela, Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme
  • Boh sa stal človekom, v orig: Gott ist Mensch geworden, 2000, Dobrá kniha [1]
  • Bůh je s námi. Duchovní promluvy, Praha, 1997
  • Dynamický prvek v církvi, Olomouc, 2007
  • Filosofie pro každého, Košice, 1998
  • Můj problém, Brno, 1990
  • Novou odvahu k ctnosti, Praha, 1998
  • O svátostech v církvi, Praha, 1993
  • Rozjímání podle exercicií sv. Ignáce, Velehrad, 2001
  • Slova do mlčení, Svitavy, 2004
  • Teologický slovník, Praha, 1996
  • Všední věci, Einsiedeln, 1966
  • Základy křesťanské víry, Svitavy, 2004
  • O potrebe a požehnaní modlitby, Kňazský seminár, Spišské Podhradie, ISBN 80-7142-003-4, 1992

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.pozicajknihu.sk/autor/431 Karl Rahner

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]