Kronika z Monemvasie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kronika o založení Monemvasie známa aj ako Kronika z Monemvasie[1] je byzantská kronika k obdobiu 7. a 8. storočia opisujúca situáciu na Peloponéze.

Predmet sporu[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod a vznik kroniky je nejasný a jej obsah podnietil spory medzi historikmi. Podporuje totiž teóriu nemeckého historika J. P. Fallmerayera o prerušení gréckeho osídlenia na území Peloponézu. Podľa neho bolo hellénske obyvateľstvo v období sťahovania národov vytlačené Slovanskými etnikami, takže moderní Gréci nie sú potomkami antických Grékov.

Proti tejto teórii sa postavili grécki vedci, najmä D. A. Zakythénos a S. P. Kyriakidis, ktorí autentickosť a pravdivosť kroniky popreli.

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Existujú štyri časti tejto kroniky: prvá sa našla v roku 1749 v Torine, druhá a tretia v Athose, na Chalkidiki v roku 1884. Posledná sa našla v r. 1910 v Ríme. Všetky pochádzajú z 16. storočia, no sú to opisy starších textov. Predpokladá sa, že kronika vznikla v 10 storočí.

Prvá časť[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé strany opisujú obdobie cisárov Justiniána a Maurikia, teda dobu, kedy Avari prelomili dunajskú hranicu limitu a dobyli významné byzantské mestá na Dunaji, ako Syrmion, Anchialos, Viminakion a Singidunum. Dospelo sa k záveru[chýba zdroj], že autor tejto časti kroniky čerpal poznatky z diel spisovateľov ako Theofanes, Theofilaktos Simmokates, Meandros Protektor či Prokopios.

Druhá časť[upraviť | upraviť zdroj]

Dôveryhodnosť druhej kroniky je predmetom sporov, pričom neexistuje žiaden iný zdroj z danej doby, ktorý by tieto tvrdenia potvrdil, alebo vyvrátil. Opisuje vpád útočníkov (Avarov) na Peloponéz a jeho dôsledky.

Pravdivosť druhej kroniky[upraviť | upraviť zdroj]

Táto druhá časť v podstate hovorí, že Slovania vyvraždili a vyhnali z Peloponézu väčšinu Grékov a usadili sa tu. Presnejšie boli to kmene Ezeritov a Milingov. Naozaj to pravdepodobne tak bolo. Máme dôkazy o masívnom príchode Grékov do gréckych oblastí Itálie. Na základe tohto spisu nemecký historik Falmerayer položil hypotézu, že moderní Gréci absolútne nie su potomkovia tých starovekých, ale iba hellenizovaní Slovania. Proti nemu sa postavili filhellénski vedci, ktorí kroniku spočiatku brali ako výmysel 16 stor.To sa všetko zmenilo v roku 1905 keď sa v Drážďanoch našla marginália Kesarskeho biskupa Aretha, ktorá opisuje dané udalosti skoro presne rovnako. Arethas žil v rokoch (848-932) a dospelo sa k názoru že to bol samotný Arethas, ktorý napísal druhú kroniku Monemvasie. V druhej knihe nám hovorí o založení mesta Monemvasia, kam sa uchýlili peloponézski Gréci. Avšak niektoré pasáže z tejto kroniky sa dajú označiť za zveličené. V kronike sa píše, že Slovania osídlili celý Epirus, Tesáliu, Euboiu a južné Grécko, čo nie je pravda, nakoľko Gréci sa udržali na pobrežných oblastiach Epiru a Tésalie, ďalej Gréci zostali v južnom Grécku a Slovania sa v Euboii nikdy neusadili. Nie je pravda ani to, že Slovania obsadili celý Peloponéz, nakoľko celá východná a južná časť ostala osídlená Grékmi. Toto na niektorých miestach kronika potvrdzuje, no inde zasa hovorí, že Slovania boli všade, čo nie je pravda. Filhelénski historici sa však pridŕžajú tretej knihy z Monemvasie, kde sa hovorí o porážkach Slovanov, ako aj o ich presídlovaní do Anatólie. To sa dá naozaj potvrdiť. V tejto knihe, a tiež v iných prameňoch sa píše, že keď boli Slovania porazení, boli presídlovaní do Anatólie a z východu sem prišli tiež noví grécki osadníci. Toto môžeme s istotou potvrdiť, nakoľko máme správy o masívnej gréckej rekolonizácií Peloponézu, konkrétne sem prišli Gréci z južnej Itálie (medzi nimi aj potomkovia tých, čo z Peloponézu odišli), Anatólie a Cypru. Podľa týchto dôkazov môžeme povedať, že Gréci sa na Peloponéze stali opäť väčšinovým obyvateľstvom. Slovania, ktorí tu ostali boli pogréčťovaní. Dôkaz o kontinuite Grékov na Peloponéze je aj spis cisára Konstantina Porfyrogennetha, ktorý opisuje peloponézske udalosti z 9 stor., pred porážkou miestnych Slovanov pri Patrase. Cisár píše, že predtým, ako Slovania zaútočili na Patras, olúpili dediny svojich susedov, Grékov, pričom autor tu použil termín Grekos na označenie etnického Gréka. To znmená, že na západnom Peloponéze existovalo početné grécke obyvateľstvo. V tretej kronike sa ďalej píše o vybudovaní miest a zavedení cirkevnej správy, pod správou Patrasu. Mnohí etnickí Gréci prišli do Grécka z oblastí, ktoré Byzancia neskôr stratila, ako Sicília, Egypt, či iné, ázijské územia. Ďalšie neskorostredoveké pramene nám hovoria o masívnej migrácií v 13 stor., medzi Grékmi z Konštantinopola, Anatólie a Grécka. Môžeme teda tvrdiť, že Grécko sa počas viacerých etáp opäť osídlilo etnicými Grékmi, čo nám nakoniec potvrďuje aj nedávna DNA analýza gréckeho národa, ktorú robili talianski vedci Paolo Menozzi, Luigi Luca Cavalli-Sforza a Alberto Piazza kde sa zistilo, že slovanské gény má menej ako 12% moderných Grékov a že je tu evidentné výrazné spojenie medzi antickými a modernými Grékmi. Tento dôkaz zároveň čiastočne potvrďuje základné fakty z druhej kroniky z Monemvasie a potvrdzuje aj grécku rekolonizáciu Grécka v stredoveku. Slovanská invázia však neznamenala kompletné vyhladenia Grékov, naopak mnohé grécke dediny existovali, pričom pravdepodobne platili Slovanom tribút. Existovali aj miešané dediny a niekoľko Grékov sa takýmto spôsobom slovanizovalo. Dodnes však na Peloponéze žijú okrem Grékov aj potomkovia Slovanov, ktorí sa od južných Grékov odlišujú svetlými vlasmi, často zelenými očami a svetlou farbou pleti. Mnoho dedín na Peloponéze má slovanské meno (napr. Zigovisti, Zatuna). Kronika nám zároveň hovorí, ako sa niketorí Gréci schovali do hôr v krajia Tsakonia. Títo Gréci tu žijú dodnes a hovoria archaickým jazykom, tsakonskou gréčtinou.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Marek Meško: Prameň o osídlení Peloponézu Avarmi a Slovanmi známy ako Kronika z Monemvasie in Studia bibliographica posoniensia I/2006, 170-182 (pdf)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Charalambos Kalogeropoulos - O slavikos ethnos ston Morea
  • Flavios Symonidis - I katastrofi tou vysantinou ellinismou stin Peloponniso kai oi anatolikoi vysantinoi Ellines stin Ellada
  • Markos Andonis Kritikos - Oi Slavoi stin Ellada kai stin Peloponniso kai o arxaios ellinikos ethnos sto aima mas
  • Antigonas Amiridis- Ellines stin Romania