Krvná skupina
Krvná skupina alebo krvný typ je charakteristika vlastností červených krviniek v krvi jedinca, resp. sacharidov a bielkovín na ich bunkovej membráne. Najdôležitejšie klasifikácie pre opis ľudských krvných skupín sú A,B,0 a Rhesus faktor (Rh faktor). Známych je ale aj približne ďalších 50 systémov krvných typov. Často sú ale menej významné ako AB0 a Rh.
Krvná skupina je určená antigénmi na povrchu červených krviniek. Niektoré antigény sú čisté bielkoviny, iné tvoria bielkoviny s polysacharidmi. Neprítomnosť niektorého z týchto znakov spôsobuje prirodzenú produkciu príslušných protilátok (pozri nižšie).
Transfúzia krvi neidentickej krvnej skupiny by viedla k okamžitej imunologickej reakcii – zhlukovaniu a rozpadu krviniek darovanej krvi. Darovaná krv by bola organizmom odmietnutá a výsledný produkt chemickej reakcie by spôsobil akútne zdravotné problémy, ktoré by mohli viesť až k hemolytickej anémii, zlyhaniu obličiek, šoku a smrti.
Krvné typy AB0[upraviť | upraviť zdroj]
Najvýznamnejšie kritérium pre rozdelenie krvi do skupín je tzv. AB0 systém. Ľudská krv sa rozlišuje podľa prítomnosti antigénov A a B:
- krv typu A obsahuje antigén A a protilátky anti-B
- krv typu B obsahuje antigén B a protilátky anti-A
- krv typu AB obsahuje antigény A i B a neobsahuje protilátky anti-A ani anti-B
- krv typu 0 neobsahuje antigény A ani B a obsahuje protilátky anti-A i anti-B
Na svete je najčastejší krvný typ 0, ale v niektorých oblastiach (napr. v Švédsku a Nórsku, ale aj na Slovensku) je najbežnejší typ A. Typ AB sa vyskytuje najmenej. Existujú určité regionálne a rasové rozdelenia ľudskej krvi podľa prítomnosti antigénov AB0[1]. Podľa národnej transfúznej služby [2] je podiel krvných skupín na Slovensku nasledovný: 42 % populácie má skupinu A, 38 % skupinu 0, 13 % skupinu B a 7 % populácie má krvnú skupinu AB.
Presný dôvod, prečo si ľudský organizmus vytvára protilátky k antigénu, s ktorým sa nikdy nestretol, nie je vedecky popísaný. Vedci predpokladajú, že určité bakteriálne antigény sú rovnaké u glykoproteínov A aj B a protilátky vytvorené proti týmto baktériám reagujú s krvou cudzieho typu.
Antigény AB0 sa nevyskytujú len na červených krvinkách, ale tiež v iných tkanivách (pečeň, obličky, pľúca). Okrem iného tiež ovplyvňujú krvácanie a zrážanie krvi.
Dedičnosť[upraviť | upraviť zdroj]
Krvné skupiny sa dedia po oboch rodičoch. Typ krvi je určený jediným génom s tromi alelami: i, IA a IB. Gén kóduje enzým glykosyltransferázu, ktorý mení sacharidy antigénov na povrchu červených krviniek. Gén sa nachádza na dlhom ramene deviateho chromozómu (9q34).
Alela IA zodpovedá typu A, IB zodpovedá typu B a i zodpovedá typu 0. IA a IB sú dominantné nad i, takže ľudia s alelami ii majú typ 0, ľudia s alelami IAIA alebo IAi majú typ A a ľudia s alelami IBIB alebo IBi majú typ B. Ľudia s alelami IAIB majú oba fenotypy, pretože A a B sú kodominantné. Preto je pre rodiča s krvným typom AB prakticky nemožné mať dieťa s typom 0 (ale nie je to priamym dôkazom, že dieťa nie je jeho).
Evoluční biológovia prijímajú teóriu, že alela IA sa vyvinula ako prvá. Nasledovala alela i, k čomu stačilo odstránenie jediného nukleotidu, čo ostatné nukleotidy posunulo. Ako posledná sa objavila alela IB. Tejto chronológii tiež zodpovedá zastúpenie krvných typov vo svete. Je tiež konzistentná s všeobecne prijímanými presunmi populácie a prevládajúcimi krvnými typmi v rôznych častiach sveta. Napríklad typ B je veľmi častý v ázijských populáciách, ale nie priveľmi častý v európskych.
| Matka\Otec | 0 | A | B | AB |
|---|---|---|---|---|
| 0 | 0 | 0, A | 0, B | A, B |
| A | 0, A | 0, A | 0, A, B, AB | A, B, AB |
| B | 0, B | 0, A, B, AB | 0, B | A, B, AB |
| AB | A, B | A, B, AB | A, B, AB | A, B, AB |
História objavu[upraviť | upraviť zdroj]
Objav krvných skupín AB0 sa všeobecne pripisuje viedenskému vedcovi Karlovi Landsteinerovi, ktorý v roku 1901 objavil tri krvné skupiny A, B a C (dnešné A, B a 0). Za tento objav dostal v roku 1930 Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. V roku 1921 ale americká lekárska komisia dala prednosť Janskému, ktorý síce krvné skupiny objavil neskôr, ale na rozdiel od Landsteinera všetky 4.
V roku 1902 popísali rakúski vedci A. van Descatello a A. Sturli krvnú skupinu AB ako „výnimku z Landsteinerovho pravidla“.
V roku 1907 nezávisle od nich opísal český psychiater Jan Janský štvrtú krvnú skupinu, ktorá obsahuje znaky A i B. Janský používal označenie skupín I, II, III a IV.
Nezávisle od Janského opísal v roku 1910 štyri krvné skupiny Američan William Lorenzo Moss. Použil tiež označenie rímskymi číslicami I – IV, ale v opačnom poradí ako Janský.
V tridsiatych rokoch 20. storočia sa zjednotilo označovanie krvných typov A, B, AB a 0 (podľa označenia Landsteinera). V niektorých jazykoch (o. i. v angličtine, španielčine alebo francúzštine) sa používa zápis AB0 s písmenom 0, v iných (napr. v slovenčine, češtine alebo nemčine) zápis AB0 s nulou. Svetová zdravotnícka organizácia vo svojich anglických materiáloch používa zápis AB0.
Rhesus (Rh) faktor[upraviť | upraviť zdroj]
Druhý významný krvný typ rozlišujúci krv podľa tzv. Rhesus faktora (skrátene Rh faktora) opísal Karl Landsteiner a Alexander Weiner v roku 1940. Rh faktor je pomenovaný podľa makakov Macaca mulatta (anglicky Rhesus Macaque), u ktorých ho Landsteiner a Weiner objavili.
Rh faktor spôsobuje skupina zhruba 40 antigénov, ale najvýznačnejších je päť antigénov uložených na troch génoch:
- antigén C: genotypy CC alebo Cc
- antigén c: genotyp cc
- antigén D: genotypy DD alebo Dd
- antigén E: genotypy EE alebo Ee
- antigén e: genotyp ee
Najsilnejší je antigén D; keď je antigén D prítomný na povrchu červených krviniek, krv sa označuje Rh+, v opačnom prípade Rh−. Najčastejšie je označenie Rh faktora spojené s typom AB0 a zapisuje sa napr. ako A−. Ľudia s krvou bez antigénu D nemôžu prijímať krv Rh+, pretože by si proti antigénu D vytvorili protilátky a darovanú krv by neprijali – nastala by hemolytická reakcia.
Reakcia na prítomnosť antigénu D je príčinou tzv. hemolytickej choroby novorodencov. Tá sa môže prejaviť v tele matky s krvou Rh−, ktorá už porodila dieťa s Rh+ otcom (a toto dieťa malo Rh+) alebo dostala transfúziu krvi Rh+. V jej tele sú už vytvorené protilátky anti-D, ktoré môžu ohroziť nový plod. V minulosti neriešiteľná situácia (dochádzalo k úmrtiam ďalších detí) sa dnes rieši veľmi jednoducho – injekčným podaním antiglobulínu matke po pôrode. Deti s Rh+ narodené matke s Rh- potom majú po narodení iba menšie komplikácie vo forme novorodeneckej žltačky.
Výskyt Rh faktora v rôznych populáciách[upraviť | upraviť zdroj]
Genetické informácie ovplyvňujúce Rh faktor sa líšia podľa populácie. Nižšie uvedená tabuľka zobrazuje predpokladaný výskyt Rh typov krvi založenú na výskyte príslušných genotypov v populácii.
| populácia | Rh(D)− | Rh(D)+ |
|---|---|---|
| európsky pôvod | 16 % | 84 % |
| africký pôvod | 0,9 % | 99,1 % |
| neeurópsky, neafrický | 0,1 % | 99,9 % |
Z tabuľky vyplýva, že pre ľudí s krvou Rh− je riskantné cestovať do iných častí sveta, kde sú zásoby krvi Rh− malé (obzvlášť vo východnej Ázii). Preto by mali transfúzne stanice v týchto oblastiach podporovať darcov krvi európskeho pôvodu.
Možnosti transfúzie krvi[upraviť | upraviť zdroj]
V slovenskej populácii je najčastejšia krvná skupina A (42 % populácie) potom skupina 0 (38 %), B (13 %) a AB (7 %). Zhruba 85 % slovenskej populácie je Rh pozitívnych.[3] Pri transfúzii červených krviniek je životne dôležité použiť krvnú skupinu, ktorá príjemcu nepoškodí. Nasledujúca tabuľka ukazuje povolené kombinácie krvi darcu a príjemcu.
| príjemca | darca | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 0− | 0+ | B− | B+ | A− | A+ | AB− | AB+ | |
| AB+ | * | * | * | * | * | * | * | * |
| AB− | * | * | * | * | ||||
| A+ | * | * | * | * | ||||
| A− | * | * | ||||||
| B+ | * | * | * | * | ||||
| B− | * | * | ||||||
| 0+ | * | * | ||||||
| 0− | * | |||||||
Tabuľka názorne ukazuje, že príjemca s krvnou skupinou AB+ môže dostať červené krvinky akéhokoľvek darcu, preto sa mu tiež hovorí univerzálny príjemca. Naopak červené krvinky skupiny 0− môžu byť darované všetkým príjemcom, ide o univerzálneho darcu.
| krvná skupina príjemcu | darca musí byť |
|---|---|
| AB | 0, A, B alebo AB |
| A | A alebo 0 |
| B | B alebo 0 |
| 0 | 0 |
Kompatibilita krvnej plazmy je určená protilátkami, ktoré obsahuje. Krvná plazma krvi skupiny 0, neobsahuje anti-A ani anti-B protilátky, preto ju môže dostať každý príjemca.
Ďalšie systémy krvných typov[upraviť | upraviť zdroj]
Okrem vyššie uvedených dvoch najvýznačnejších krvných typov je známych okolo 50 ďalších. Ich antigény sa vyskytujú v krvi spolu s antigénmi AB0 a D – krv je teda presnejšie opísaná napr. ako A Rh− ccee K−.
- Diego pozitívnu krv majú iba niektoré skupiny obyvateľov Východnej Ázie a americkí Indiáni
- Duffy negatívna krv je čiastočne imúnna voči malárii
- Fisherov systém upresňuje pomerne zložitý Rh faktor, ktorý môže byť zapríčinený výskytom jedného z troch génov C/c, D/d a E/e na chromozóme 1
Ďalšie systémy krvných typov nie sú významné pri transfúziách krvi, ale majú význam pri forenznej analýze, napríklad pri určovaní páchateľov trestných činov.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Krevní skupina na českej Wikipédii.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ O'NEIL, Dennis. Distribution of Blood Types [online]. REV. 2009-02-01, [cit. 2009-08-04]. Dostupné online. Archivované 2006-11-16 z originálu. (po anglicky)
- ↑ Čo sú krvné skupiny [online]. Národná transfúzna služba SR, [cit. 2017-02-26]. Dostupné online.
- ↑ SVITEKOVÁ, Klára. Krvné skupiny [online]. Národná transfúzna služba SR, 12.9.2005, [cit. 2009-08-04]. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Zoznam systémov krvných typov (po anglicky)
- Dedičnosť krvných skupín (grafické znázornenie)
