Marina Bay Street Circuit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Marina Bay Street Circuit
Miesto Singapur
Singapore street circuit v2.svg
Časové pásmo GMT +8
Hlavné podujatia F1
Dĺžka okruhu 5,073 kilometra (3,15 míľ)
Počet zákrut 23
Rekord kola 1:45,599 (Fínsko Kimi Raikkonen, Ferrari, 2008)

Marina Bay Street Circuit, tiež známy ako Singapurský mestský okruh je pretekársky okruh vybudovaný v blízkosti prístavu Marina Bay a používa sa pre preteky Formule 1 a preteky iných sérií už od roku 2008. Trať je svojim charakterom podobná mestskému okruhu vo Valencii. Bola navrhnutá spoločnosťou KBR a na výstavbe sa podieľal i známy architekt Hermann Tilke.

Napriek tomu, že ide o relatívne novú trať, už počas svojej premiérovej Veľkej ceny vzbudila veľkú pozornosť. Šampionát Formule 1 práve tu absolvoval nočnú premiéru pod umelým osvetlením, ktorá je tiež neslávne známa zinscenovanou haváriou Nelsona Piqueta.

Andersonov most

Charakteristika trate[upraviť | upraviť zdroj]

Mestský okruh v Singapure je koncipovaný veľmi zaujímavým spôsobom. Trať privádza monoposty medzi zákrutami číslo 12 a 13 na oceľový, 70 metrov dlhý a 28 metrov široký Andersonov most a odtiaľ na malý ostrov, ktorý po moste Marina Bay opäť rýchlosťou 260 km/h opustia. V poslednom sektore piloti prechádzajú popod tribúnu, čím pripravujú divákom jedinečný zážitok, pretože sa k nim autá blížia čelom a potom vo veľkej rýchlosti miznú pod ich nohami. Najlepším miestom na predbiehanie je prvá zákruta na konci cieľovej rovinky, kde jazdci spomalia z rýchlosti 300 km/h pred ľavo-pravou pasážou na 100 km/h a ešte majú pred sebou ostrú vlásenku. Ďalším vhodným miestom na predbehnutie je potom zákruta číslo sedem. Okruh jazdcom i divákom pri trati nepochybne prináša pôžitok a je tiež oveľa bezpečnejší, ako bývalý Thomsonov okruh, na ktorom sa Veľká cena Singapuru jazdila do roku 1973.

Singapurská trať pripomína niektorými svojimi vlastnosťami Monte Carlo. Aerodynamické prvky sa nastavujú na maximálny prítlak a kvôli množstvu zákrut, ktoré sa jazdia len na dvojke, dosahuje priemerná rýchlosť hodnotu iba približne 170 km/h. Okruh náročný na brzdy sa jazdí proti smeru hodinových ručičiek a maximálnu rýchlosť pretekári nedosahujú na cieľovej rovinke končiacej zákrutou Shears, ale na konci bulváru Raffles. Naopak najpomalšími miestami sú zákruty číslo 3, 13 a 18. V tých sa jazdí na druhom rýchlostnom stupni približne 80 km/h. Prevažná časť asfaltového povrchu má horšiu úroveň, obvyklú práve u mestských okruhov, a preto je tu silne obmedzená mechanická priľnavosť. Tomu zodpovedá nasadenie mäkkých zmesí pneumatík. Pre motory nepredstavuje Singapur ako väčšina mestských tratí vážne problémy. Na plný plyn sa jazdí len málo, no vzhľadom k častému zrýchľovaniu z pomalých zákrut sú ale kladené značné nároky na prevodovku a jej súčasti. Preto majú prevodovky krátke odstupňovanie.

Fakty a údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na okruh z vtáčej perspektívy
Zákruta číslo 22
  • Dĺžka trate: 5 073 m
  • Počet kôl pretekov: 61
  • Dĺžka pretekov: 309,087 km
  • Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou: 137 m
  • Počet zákrut: 23 (9 vpravo a 14 vľavo)
  • Šírka trate: 10 – 15 m
  • Traťový rekord: 1:45,599 (172,740 km/h) – Kimi Räikkönen/Ferrari (2008)
  • Najrýchlejšie kolo kvalifikácie: 1:44,801 (174,056 km/h) – Felipe Massa/Ferrari (2008)
  • Maximálna rýchlosť: 295 km/h
  • Prvá GP: 2008 (víťaz Fernando Alonso (ESP) – Renault R28)
  • Počet GP: 3
  • Priemerná spotreba paliva: 2,25 kg / kolo
  • Jazda na plný plyn: 46 %
  • Sekcia trate s jazdou na plný plyn: 650 m
  • Počet preradení rýchlostných stupňov: 76 / kolo
  • Opotrebenie pneumatík: stredné
  • Opotrebenie bŕzd: veľmi veľké
  • Úroveň priľnavosti: veľmi vysoká
  • Stratégia
    • 1 zastávka: 39. – 43. kolo
    • 2 zastávky: 24. – 28. a 44. – 47.
    • 3 zastávky: 14. – 19. a 35. – 39. a 52. – 58.
  • Kapacita tribún: 110 000

História[upraviť | upraviť zdroj]

Monopost Renault R28 Nelsona Piqueta po havárii v roku 2008.
V roku 2008 sa tu svojej premiéry dočkali okrem iného aj digitálne vlajky.

Zaradeniu Veľkej ceny Singapuru do kalendára Formule 1 predchádzali dlhé rokovania s FIA a promotérom Berniem Ecclestonom. Po dohode všetkých strán sa Singapur mohol tešiť z pretekov celých päť rokov. V súčasnosti sa zvažuje aj alternatíva výstavby permanentného okruhu, ktorý mal začať fungovať v roku 2010 až 2011, no plány pribrzdila finančná kríza. Prvé preteky Formule 1 v nočných hodinách boli však dlho otázne kvôli schopnosti organizátorov dostatočne osvetliť trať. Po niekoľkých testoch sa však FIA presvedčila, že budú dodržané prísne predpisy pre bezpečnosť pilotov a samotné prvé preteky všetkých presvedčili, že s viditeľnosťou nie je žiaden problém.

Spusteniu novej atrakcie však predchádzali práce, ktoré mali zabezpečiť toto bezproblémové a kvalitné osvetlenie. Inštalované zariadenia totiž dokážu vyvinúť až štvornásobnú intenzitu osvetlenia v porovnaní so svetlom na futbalovom štadióne. Základom sú halogénové svetlá, z ktorých každé má výkon 2000 wattov. Tie sú rozmiestnené po štyroch metroch a siahajú do desaťmetrovej výšky nad dráhu. Celkový inštalovaný výkon na okruhu dlhom päť kilometrov teda dosahuje hodnotu 3,18 milióna wattov. O zdroj energie sa stará dvanásť zdvojených generátorov. Práve zálohovateľnosť zdroja a jeho nezávislosť na miestnej sieti bola základnou bezpečnostnou podmienkou, pretože sa v žiadnom prípade nesmie stať, že by nad traťou počas pretekov zavládla tma. Zaujímavým faktom je, že osvetlenie lemuje iba jednu stranu trate. Účelom tohto konceptu je bezpečnosť. V prípade, že by bolo osvetlenie inštalované po oboch stranách, jazdec by mohol byť pri hodinách alebo výlete mimo trať dezorientovaný.

"Crash-Gate"[upraviť | upraviť zdroj]

Vyšetrovanie FIA v roku 2009 preukázalo, že za prekvapivým víťazstvom Fernanda Alonsa v Grand Prix Singapuru 2008, ktoré bolo bezprostredne po pretekoch označované za skvelý strategický ťah tímu Renault, stálo ovplyvnenie výsledkov. Podvodu sa dopustili dvaja najvyšší predstavitelia tímu. Flavio Briatore a Pat Symonds pred týmito pretekmi údajne presvedčili Nelsona Piqueta, ktorý bol v tej dobe tímovým kolegom Alonsa, aby v 13. kole zámerne havaroval a vďaka výjazdu safety caru umožnil tímovému kolegovi Fernandovi Alonsovi využiť výhody skorej zastávky v boxoch a zvíťaziť.

Tento podvod mal za následok odstúpenie Flavia Briatoreho a Pata Symondsa z tímu Renault. 21. septembra 2009 uložila 26 členná Svetová rada motoristického športu Medzinárodnej automobilovej federácie tímu Renault trest za zámerné ovplyvnenie výsledku GP Singapuru 2008. Tím bol potrestaný zákazom činnosti s dvojročnou podmienkou. Flavio Briatore dostal doživotný zákaz pôsobenia v F1 a bývalý šéfinžinier Pat Symonds dostal päťročný zákaz pôsobenia v F1. Fernando Alonso bol zbavený všetkých obvinení pretože sa nenašiel priamy dôkaz o jeho zainteresovaní. Piquet dostal ešte pred týmto pojednávaním od vtedajšieho prezidenta FIA Maxa Mosleyho imunitu. Neskôr však Briatore tento verdikt napadol na civilnom súde, ktorý mu dal za pravdu a tresty ktoré FIA Briatoremu a Symondsovi udelila boli týmto verdiktom neplatné.

Výsledky posledných ročníkov[upraviť | upraviť zdroj]

Víťazi[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Jazdec Monopost Motor Čas
2008 Fernando Alonso Renault R28 Renault 2.4 V8 1:57:16,304
2009 Lewis Hamilton McLaren MP4-24 Mercedes 2.4 V8 1:56:06,337
2010 Fernando Alonso Ferrari F10 Ferrari 2.4 V8 1:57:53,579
2011 Sebastian Vettel Red Bull RB7 Renault RS27 V8 1:59:04,757

Víťazi v kvalifikáciách[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Jazdec Monopost Motor Čas
2008 Felipe Massa Ferrari F2008 Ferrari 2.4 V8 1:44,801
2009 Lewis Hamilton McLaren MP4-24 Mercedes 2.4 V8 1:47,891
2010 Fernando Alonso Ferrari F10 Ferrari 2.4 V8 1:45,390
2011 Sebastian Vettel Red Bull RB7 Renault RS27 V8 1:44,381

Najrýchlejšie kolá[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Jazdec Monopost Motor Čas Priem. rýchlosť
2008 Kimi Räikkönen Ferrari F2008 Ferrari 2.4 V8 1:45,599 172,740 km/h
2009 Fernando Alonso Renault R29 Renault 2.4 V8 1:48,240 168,725 km/h
2010 Fernando Alonso Ferrari F10 Ferrari 2.4 V8 1:47,976 169,137 km/h
2011 Jenson Button McLaren MP4-26 Mercedes 2.4 V8 1:48,454

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]