Hungaroring

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hungaroring
Miesto Mogyoród, Maďarsko
Hungaroring.svg
Časové pásmo GMT +1
Hlavné podujatia F1, GP2, FIA GT, World Series by Renault
Dĺžka okruhu 4,381 kilometra (2,722 míľ)
Počet zákrut 16
Rekord kola 1:19,071 (Michael Schumacher, Ferrari, 2004)

Hungaroring je pretekársky okruh, ktorý leží pri obci Mogyoród dvadsať kilometrov severovýchodne od Budapešti. Nachádza sa uprostred mierne členitej krajiny, ktorá je typická vysokou prašnosťou a vnútrozemsky výrazne teplým letom. Úzka kľukatá trať s pomalými zákrutami, vyžadujúcimi vysoký prítlak, dáva len minimálne možnosti na predbiehanie a spolu s mestským okruhom v Monaku patrí k najpomalším tratiam v kalendári šampionátu Formule 1.

Charakteristika trate[upraviť | upraviť zdroj]

Zákruta číslo 16
Vjazd do boxovej uličky
Cieľová rovinka

Tak ako jazdci obdivujú krásu maďarského hlavného mesta so stovkami kaviarní a drobných obchodov, o to menej majú v láske Hungaroring ako okruh. Hneď od počiatku bolo zrejmé, že sa na trati dlhej 4 014 metrov prakticky nedá predbiehať. Priemerné rýchlosti patrili k najnižším v celom kalendári F1. Preto organizátori vykonali prvé stavebné úpravy už pred rokom 1989, len tri roky po zahájení prevádzky. Odstránením jednej zo zákrut za cieľovou rovinkou sa trať skrátila na 3 975 metrov a vzrástli dosahované rýchlosti. Pred pretekmi v roku 2003 pristúpili k zásadnej úprave okruhu. V jeho modifikovanej forme narástla celková dĺžka na 4,381 kilometra a okrem toho dostala trať nový asfaltový povrch. Predĺženie sa dotklo cieľovej rovinky a prvej zákruty, pričom vďaka týmto zmenám na okruhu pribudli miesta vhodné k predbiehaniu.

Charakteristickou vlastnosťou Hungaroringu je nečistá dráha. Neustály vietor a horúce suché letné počasie veje z okolitých dún piesok a prach, a preto sa jazda mimo ideálnu stopu stáva veľkým problémom. Podobnú vlastnosť má i bahrajnský okruh a niektoré ďalšie trate, ktoré sú v priebehu sezóny nevyužívané, no na rozdiel od nich Hungaroring počas pretekového víkendu nezrýchľuje – pogumovaná ideálna stopa sa totiž dokáže veľmi rýchlo znovu zaprášiť. Veľký význam tu má priľnavosť. Už v minulosti tímy predvádzali rôzne netradičné aerodynamické riešenia vrátane prídavných krídiel. Súčasné pravidlá sú v tomto ohľade prísne a inžinieri sú nútení hľadať čo najúčinnejšie nastavenie prítlačných plôch. V prevažnej miere jazdci nasadzujú mäkké zmesi pneumatík z dôvodu lepšej priľnavosti najmä pri výjazde z úzkych zákrut. Tomu má tiež pomôcť mäkšie nastavenie podvozku.

Umiestnenie Hungaroringu v srdci starého kontinentu ponúka v súčasnosti najideálnejšiu možnosť pre fanúšikov zo Slovenska a ostatných krajín strednej a východnej Európy vidieť preteky kráľovnej motoršportu. Potom čo z kalendáru zmizla Veľká cena Rakúska, mnohí nemeckí a rakúski fanúšikovia cestujú práve sem. Organizátori pritom radi poukazujú na fakt, že okruh poskytuje výborný výhľad až na 80% trate z prakticky akéhokoľvek miesta pozdĺž nej.

Fakty a údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dĺžka trate: 4 381,08 m
  • Počet kôl pretekov: 70
  • Dĺžka pretekov: 306,663 km
  • Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou: 40 m
  • Počet zákrut: 14 (8 vpravo a 6 vľavo)
  • Šírka trate: 11 až 15 m
  • Dĺžka cieľovej roviny: 788,9 m
  • Prevýšenie: 36 m
  • Najväčšie stúpanie: 6,20 %
  • Najväčšie klesanie: 7,00 %
  • Traťový rekord: 1:21,071 (199,461 km/h) - Michael Schumacher/Ferrari (2004)
  • Najrýchlejšie kolo kvalifikácie: 1:18,146 (199,272 km/h) - Michael Schumacher/Ferrari (2004)
  • Maximálna rýchlosť: 291 km/h
  • Prvá GP: 1988 (víťaz Nelson Piquet (BRA) - Williams FW11)
  • Počet GP: 25
  • Priemerná spotreba paliva: 2,17 kg / kolo
  • Jazda na plný plyn: 58 %
  • Sekcia trate s jazdou na plný plyn: 750 m
  • Počet preradení rýchlostných stupňov: 50 / kolo
  • Opotrebenie pneumatík: stredné až vysoké
  • Opotrebenie bŕzd: vysoké
  • Úroveň priľnavosti: veľmi vysoká
  • Stratégia
    • 1 zastávka: 44. - 48. kolo
    • 2 zastávky: 20. - 32. a 45. - 56.
    • 3 zastávky: 19. - 22. a 35. - 39. a 53. - 57.
  • Kapacita tribún: 120 000

História[upraviť | upraviť zdroj]

Aquaréna Mogyoród, ktorá sa nachádza v tesnom susedstve s okruhom.

História motoristického športu v Maďarsku siaha oveľa hlbšie, než do dôb, keď sa tu začalo pretekať v F1. Už začiatkom 30. rokov minulého storočia sa mala uskutočniť Grand Prix Maďarska, ale to sa usporiadateľom nepodarilo. V roku 1936 sa však preteky na 3,1 míľovom okruhu predsa len uskutočnili. Po tri autá sem vyslali slávne značky Auto Union, Mercedes-Benz a Ferrari a obrovské množstvo fanúšikov sledovalo víťazstvo Tazia Nuvolariho z Alfy Romeo. V cieli mal náskok 14 sekúnd pred Berndom Rosemeyerom s vozidlom Auto Union. Naši južní susedia utrpeli počas druhej svetovej vojny vážne škody a to malo vplyv i na motoristický šport. Ten sa dokázal spamätať až začiatkom 60. rokov, keď sa začali na letisku pri Budapešti konať preteky Formule Junior. Trať z roku 1936 bola potom prebudovaná a stala sa občasným domovom európskej série cestných automobilov. V roku 1964 tu vyhral Hubert Hahne z BMW a v roku 1967 Andrea de Adamich z Alfy Romeo.

Socha maďarského pretekára Ferenca Szisza nachádzajúca sa pred bránami okruhu.


Začiatkom 80. rokov dostal Bernie Ecclestone nápad priviesť Formulu 1 do východného bloku. Niekoľko mesiacov rokoval s predstaviteľmi Sovietskeho zväzu a snažil sa usporiadať Grand Prix v Moskve. To mu však nevyšlo a tak sa začal zaujímať o iné štáty tohto regiónu. Rodák z Budapešti Tamás Rohonyi, ktorý bol zaangažovaný aj do Veľkej ceny Brazílie odporučil Berniemu Budapešť. Ecclestone navštívil hlavné mesto Maďarska v lete roku 1983 a pre svoju myšlienku tu našiel silnú podporu. Do celého projektu sa začal aktívne zapájať maďarský autoklub, na ktorého čele stál Tibor Balogh. Malo ísť o mestský okruh podobný tomu v Monaku priamo v centre v najväčšom mestskom parku Népliget. Vláda sa však rozhodla vybudovať úplne novú trať za mestom neďaleko diaľnice M3. Vo februári 1985 nahromadilo konzorcium Forma 1 dostatočné množstvo prostriedkov a projekt tak mohol nabrať nový rozmer.


Výstavba okruhu začala 1. októbra 1985 a už 10. augusta 1986 sa stal svedkom prvej Veľkej ceny šampionátu Formule 1 za železnou oponou. Stavebné práce prebehli v rekordnom čase a Hungaroring je dodnes najrýchlejšie dokončená permanentná pretekárska trať.


Okruh síce nie je u väčšiny pilotov príliš obľúbený hlavne kvôli jeho pomalému charakteru a zložitému predbiehaniu v suchých podmienkach, no ani to mu nezabránilo v usporiadaní niekoľkých dramatických Veľkých cien. Pamätné sú najmä súboje Nelsona Piqueta a Ayrtona Sennu, víťazstvo Nigela Mansella po štarte z dvanásteho miesta v roku 1989 či Veľká cena Maďarska v roku 1997, v ktorej Damon Hill takmer zvíťazil s monopostom Arrows. V roku 2003 získal Fernando Alonso práve na Hungaroringu prvé víťazstvo vo svojej kariére, pričom vyhlásil, že je to jeho najobľúbenejšia trať. O tri roky neskôr zaznamenal maďarský okruh prvú daždivú Grand Prix v jeho histórii. Zvíťazil v nej Jenson Button a priniesol novému tímu Honda prvé víťazstvo.

Výsledky posledných ročníkov[upraviť | upraviť zdroj]

Fernando Alonso počas Veľkej ceny Maďarska v roku 2009 stratil pravé predné koleso.

Víťazi[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Jazdec Monopost Motor Čas
2004 Michael Schumacher Ferrari F2004 Ferrari 3.0 V10 1:35:26,131
2005 Kimi Räikkönen McLaren MP4-20 Mercedes 3.0 V10 1:37:25,552
2006 Jenson Button Honda RA106 Honda 2.4 V8 1:52:20,941
2007 Lewis Hamilton McLaren MP4-22 Mercedes 2.4 V8 1:35:52.991
2008 Heikki Kovalainen McLaren MP4-23 Mercedes 2.4 V8 1:37:27,067
2009 Lewis Hamilton McLaren MP4-24 Mercedes 2.4 V8 1:38:23,876
2010 Mark Webber Red Bull RB6 Renault 2.4 V8 1:41:05,571

Víťazi v kvalifikáciách[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Jazdec Monopost Motor Čas
2004 Michael Schumacher Ferrari F2004 Ferrari 3.0 V10 1:19,146
2005 Michael Schumacher Ferrari F2005 Ferrari 3.0 V10 1:18,146
2006 Kimi Räikkönen McLaren MP4-21 Mercedes 2.4 V8 1:19,599
2007 Fernando Alonso McLaren MP4-22 Mercedes 2.4 V8 1:19,674
2008 Lewis Hamilton McLaren MP4-23 Mercedes 2.4 V8 1:20,899
2009 Fernando Alonso Renault R29 Renault 2.4 V8 1:21,569
2010 Sebastian Vettel Red Bull RB6 Renault 2.4 V8 1:18,773

Najrýchlejšie kolá[upraviť | upraviť zdroj]

Rok Jazdec Monopost Motor Čas Priem. rýchlosť
2004 Michael Schumacher Ferrari F2004 Ferrari 3.0 V10 1:19,071 199,461 km/h
2005 Kimi Räikkönen McLaren MP4-20 Mercedes 3.0 V10 1:21,219 194,186 km/h
2006 Felipe Massa Ferrari 248 F1 Ferrari 2.4 V8 1:23,516 188,845 km/h
2007 Kimi Räikkönen Ferrari F2007 Ferrari 2.4 V8 1:20,047 197,029 km/h
2008 Kimi Räikkönen Ferrari F2008 Ferrari 2.4 V8 1:21,195 194,243 km/h
2009 Mark Webber Red Bull RB5 Renault 2.4 V8 1:21,931 192,498 km/h
2010 Sebastian Vettel Red Bull RB6 Renault 2.4 V8 1:22,362 191,491 km/h

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]