Suzuka Circuit

Suzuka International Racing Course
Suzuka Circuit

Miesto	Suzuka, Mie (prefektúra), Japonsko
Časové pásmo	GMT +9
Hlavné podujatia	F1, FIM Endurance World Championship, 1000 km Suzuka, Super GT
Dĺžka okruhu	5,807 kilometra (3,609 míľ)
Počet zákrut	18
Rekord kola	1:31,540 (Kimi Räikkönen, McLaren-Mercedes, 2005)

Suzuka International Racing Course (jap. 鈴鹿サーキット – Suzuka sákitto), skrátene Suzuka Circuit, je názov japonského okruhu, ktorý sa nachádza v meste Suzuka v prefektúre Mie. Trať je dejiskom Veľkej ceny Japonska šampionátu Formule 1. Popri nej hostí napríklad i vytrvalostné preteky motocyklov.

Charakteristika trate

Prvá zákruta

Okruh v Suzuke je vybudovaný v oddychovom centre, ktorému dominuje obrie vyhliadkové koleso. Trať je jedinečná tým, že je jednou z mála tratí na svete, ktoré majú tvar osmičky. Dráha sa tak v jednom mieste kríži premostením, vďaka čomu je záťaž ľavej i pravej strany pneumatík prakticky identická. Veľká cena tu vždy priniesla dramatické preteky a vysoké priemerné rýchlosti. V roku 2007 sa však japonská Grand Prix presunula na dve sezóny na zmodernizovaný okruh Fuji. Dôvodov k sťahovaniu bolo viac. Suzuka sa nachádza 400 kilometrov juhozápadne od japonského hlavného mesta Tokio, čo je dosť ďaleko na prepravu materiálu i ľudí. Navyše priamo na mieste je nedostatočná kapacita ubytovacích zariadení, čo znamená, že sa jazdci prepravujú na okruh z veľkej vzdialenosti. Pre tímy to všeobecne predstavuje včasné vstávanie, no divákom to nevadí. Japonci sú fanatickými priaznivcami Formule 1 a počas pretekového víkendu je celkom bežné, že zaplnia všetky tribúny. Často ostávajú aj po sobotňajšej kvalifikácii až do večerných hodín na hlavnej tribúne, aby im neušlo nič z diania v boxoch.

Esíčka

Okruh v Suzuke nechala postaviť v roku 1962 automobilka Honda ako svoju domácu testovaciu trať. Postupne v jej okolí vybudovala park pre oddych svojich zamestnancov a ich rodín s množstvom atrakcií. Hoci sa tradícia motoristického športu v Japonsku píše od začiatku 60. rokov, Formula 1 prenikla na jeho územie prvýkrát až v roku 1976. Jej hostiteľom však nebola Suzuka, ale konkurenčné Fuji. V nasledujúcom roku sa vo Fuji pretekalo znova. Pri nehode medzi Gillesom Villeneuvom na Ferrari a Ronniem Petersonom na Tyrrelle však prišli o život dvaja diváci a japonská Veľká cena sa musela na desať rokov odmlčať. V Suzuke sa GP Japonska konala po prvýkrát až v roku 1987.

Jazdci majú tento okruh radi a väčšinu z nich netešilo, keď sa Veľká cena presunula do Fuji. O to radostnejší bol ich návrat v roku 2009. Medzi najobľúbenejšie úseky patrí séria zákrut tvaru S, od tretej po siedmu zákrutu s dĺžkou 850 metrov a samozrejme legendárna tiahla zákruta 130R, ktorá je často porovnávaná s fenomenálnou Eau Rouge. Asfaltový povrch trate je rovný a má vysokú priľnavosť. Pneumatiky a ani brzdy netrpia vážnym opotrebením, no na druhej strane, spotreba paliva dosahuje pomerne vysokú úroveň.

130R

Rovinka za tiahlou zákrutou Spoon je ukončená zákrutou 130R. Ide o veľmi rýchlu zákrutu, ktorá sa jazdí takmer na plný plyn. Jej názov vyplýva z jej polomeru (t. j. 130 metrov). V tejto zákrute došlo už k niekoľkým vážnym haváriám.

V roku 2002 sa v 130R stala nepríjemne vyzerajúca nehoda. Allan McNish v kvalifikácii na preteky Veľkej ceny Japonska šampionátu Formule 1 ťažko kolidoval. Jeho Toyota sa vtedy dostala do šmyku a McNish nekontrolovateľne vo veľkej rýchlosti prerazil ochranné bariéry, pričom zničil celú zadnú časť svojho monopostu, no našťastie vyviazol nezranený.

Aby sa predišlo ďalšej tragédii, predstavitelia okruhu pristúpili k úpravám v oblasti 130R. Tá bola modifikovaná a v súčasnosti má dvojitý vrchol. Jeden s polomerom 85 metrov a druhý s polomerom 340 metrov. Napriek úpravám sa však tomu najhoršiemu zabrániť nepodarilo. V roku 2003, po modernizácii, na Suzuku zavítal šampionát MotoGP s Veľkou cenou Japonska. Počas pretekov, krátko po ich začiatku, vo výjazde zo zákruty 130R prišiel o život mladý talentovaný pretekár Daijiro Kato. Od tej doby sa tu už preteky tejto série nejazdia.

Fakty a údaje

Časť okruhu, v pozadí sa nachádza vyhliadkové koleso

• Dĺžka trate: 5 807 m
• Počet kôl pretekov: 53
• Dĺžka pretekov: 307,573 km

• Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou: 300 m
• Počet zákrut: 18 (10 vpravo a 8 vľavo)
• Šírka trate: 10 – 14 m

• Traťový rekord: 1:31,540 (228,372 km/h) – Kimi Räikkönen/McLaren-Mercedes (2005)
• Najrýchlejšie kolo kvalifikácie: 1:29,599 (233,320 km/h) – Felipe Massa/Ferrari (2006)
• Maximálna rýchlosť: 315 km/h
• Prvá GP: 1987 (víťaz Gerhard Berger (AUT) – Ferrari F1/87)
• Počet GP: 22

• Priemerná spotreba paliva: 2,567 kg / kolo
• Jazda na plný plyn: 63 %
• Sekcia trate s jazdou na plný plyn: 1 230 m
• Počet preradení rýchlostných stupňov: 42 / kolo

• Opotrebenie pneumatík: stredné až veľké
• Opotrebenie bŕzd: nízke
• Úroveň priľnavosti: nízka

• Stratégia
  • 1 zastávka: 30. – 34. kolo
  • 2 zastávky: 16. – 21. a 32. – 38.
  • 3 zastávky: 15. – 17. a 26. – 30. a 38. – 41.

• Architekt: Johannes Hugenholtz

• Kapacita tribún: 100 000

História

Vytrvalostné preteky motocyklov - 8 hodín Suzuka

Prvé dve japonské Grand Prix sa v roku 1976 a 1977 konali na Fuji Speedway. Práve na tejto trati sa pri premiérovej Veľkej cene Japonska rozhodlo o titule v prospech Jamesa Hunta, kým Niki Lauda svoj návrat po desivej nehode na Nürburgringu nedotiahol do konca. Potom bolo Japonsko na dlhých desať rokov vyradené z kalendára šampionátu Formule 1. Späť sa vrátilo až v roku 1987 vo veľkom štýle na obľúbenej Suzuke. Tá má síce krátku históriu, no už dlho je považovaná za jednu z technicky najnáročnejších tratí, ktorá nechá vyniknúť jazdecké schopnosti. Okruh, ktorý už tradične zakončuje šampionát, sa stal svedkom niekoľkých rozuzlení boja o titul šampióna. Prvým víťazom na Suzuke sa stal Gerhard Berger s monopostom Ferrari. Nebol však prvým pretekárom, ktorý v Japonsku získal vavríny. Úplne prvú nemajstrovskú Veľkú cenu Japonska dobyl Peter Warr, neskorší šéf tímu Lotus a o rok neskôr, v roku 1964, Michael Knight s monopostom Brabham. Celkovo najúspešnejším jazdcom je, ako bezmála na všetkých aktuálnych okruhoch, Michael Schumacher so šiestimi triumfami. V roku 2007 sa Veľká cena Japonska opäť vrátila do zrekonštruovaného moderného stánku rýchlosti – Fuji Speedway. Hondou vlastnená trať totiž nedokázala obnoviť zmluvu na organizovanie Veľkej ceny. Po druhých pretekoch v roku 2008 sa však preteky opäť uskutočnili na Suzuke, ktorá si zaistila kontrakt do roku 2011.

Podľa plánu sa mala Grand Prix Japonska každoročne striedať medzi okruhom Fuji a Suzukou. Fuji je domácou pôdou Toyoty, zatiaľ čo Honda je doma práve na Suzuke. Špekulovalo sa dokonca i o obnovení tradície Veľkej ceny Pacifiku. Tá sa mala jazdiť na Suzuke, pričom Japonsko by malo v kalendári dvojité zastúpenie. Podobne ako napríklad Veľká Británia, Španielsko, Nemecko, Taliansko či USA. Táto možnosť bola ale zamietnutá predovšetkým kvôli umiestneniu trate v odľahlej časti krajiny.

V júli roku 2009 automobilka Toyota oznámila, že už nebude hostiť preteky na okruhu Fuji. Príčinou bola globálna ekonomická kríza, kvôli ktorej automobilka stiahla zo šampionátu aj vlastný tím.

Hustý dážď a búrky znemožnili konanie kvalifikácie na Veľkú cenu Japonska 2010 v Suzuke v plánovanom termíne. FIA preto rozhodla, že ju presunie na nedeľu. Nepriaznivé počasie ovládlo Suzuku už pred tretím tréningom. Dážď zalial trať vodou a merané kolá absolvovali len Jaime Alguersuari a Timo Glock, ostatní sa po krátkych jazdách okamžite vracali do svojich garáží. Akékoľvek zmysluplné testovanie bolo znemožnené. Podmienky boli ale aj naďalej natoľko zlé, že sa všetci zhodli, že by v nich nebolo možné odjazdiť kvalifikáciu. Vedenie pretekov na čele s Charliem Whitingom si nechalo čas na rozhodnutie o plánovanom začatí kvalifikácie, ale podmienky sa nezlepšili, takže nebola iná možnosť, než začiatok bojov o pole position odsunúť o pol hodiny. Dážď v Suzuke ale neustal a safety car musel pri každom kontrolnom výjazde konštatovať, že nie je možné pustiť monoposty Formule 1 na trať. Po trojnásobnom odsunutí začiatku kvalifikácie predstavitelia FIA napokon rozhodli, že jazdci budú bojovať o postavenie na štartovom rošte japonskej Grand Prix až v nedeľu dopoludnia. Kvalifikácia sa začne o 3:00 ráno stredoeurópskeho času. Zopakovala sa tak situácia z roku 2004, vtedy kvalifikácia prebehla v Suzuke kvôli zlému počasiu tiež až v nedeľu.

Jedno kolo na modernom okruhu

Preteky vozidiel na solárny pohon
2007 Dream Cup Solar Car Race Suzuka

Pri akcelerácii na klesajúcej cieľovej rovinke piloti dosahujú rýchlosť až 312 km/h pri zaradenom siedmom rýchlostnom stupni. Pred prvou rýchlou zákrutou je potrebné zvoľniť tempo a podradiť na päťku. Trať sa ďalej hadí k druhej zákrute, ktorá je podstatne ostrejšia a prechádza sa rýchlosťou približne 150 km/h na trojku. Jazdci ďalej zrýchľujú k esíčkam, kde pri nájazde začínajú na rýchlosti 210 km/h, v poslednej pravej jazdia už len 140 km/h. Kombinácia niekoľkých pravotočivých a ľavotočivých zákrut je jazdecky veľmi náročná a kľúčová pre dosiahnutie dobrého času kola. Jej náročnosť spočíva v tom, že každá zákruta ústi hneď do tej nasledujúcej. Auto preto musí byť veľmi konzistentné a nesmie sa správať nepredvídateľne pri zmenách smeru. Ak totiž pilot pokazí výjazd zo zákruty číslo 3, negatívne to ovplyvní jeho stopu v zákrutách číslo 4, 5, 6 a 7. Túto sekvenciu zvládnu prejsť za 14 sekúnd, no v prípade drobnej chyby tu môžu stratiť až pol sekundy. Podľa inžinierov je tu najdôležitejšia jemná práca s plynom pri zaradenom piatom rýchlostnom stupni, s ľahkými dotykmi brzdového pedálu v zákrutách číslo 4 a 6. Za zákrutou Dunlop nasleduje Degner. Prvá časť dvojitej pravej zákruty sa ide na štvrtý rýchlostný stupeň, pred deviatou zákrutou veľmi jemne pribrzdia. Pod mostom sa trať mierne stáča doprava a potom nasleduje ostrá vlásenka. Na výjazde z nej sa prudko akceleruje a až pred dvojitým vrcholom zákruty Spoon sa znova brzdí. Prvú ľavotočivú pretekári prechádzajú rýchlosťou 180 km/h, v zákrute piloti ďalej zrýchľujú až do chvíle, keď sa priblížia k druhej ľavej. Na zadnej rovinke zaradia siedmu rýchlosť a blížia sa k zradnej zákrute 130R. Rýchla ľavotočivá zákruta sa jazdí buď úplne naplno, alebo len s miernym povolením plynového pedálu rýchlosťou okolo 305 km/h. Napriek tomu, že 130R už nie je tak náročná ako kedysi, ide o veľmi rýchlu zákrutu, v ktorej na pilotov pôsobí takmer 2,5 sekundy bočné preťaženie 3,5 G – na okamih dosiahne až 4 G. Ďalšia rovinka vedie k šikane Casino Triangle. Dlhá tiahla pravá zákruta napokon znovu privedie jazdcov na cieľovú rovinku.

Výsledky posledných ročníkov

Víťazi

Rok	Jazdec	Monopost	Motor	Čas
2004	Michael Schumacher	Ferrari F2004	Ferrari 3.0 V10	1:24:26,985
2005	Kimi Räikkönen	McLaren MP4-20	Mercedes 3.0 V10	1:29:02,212
2006	Fernando Alonso	Renault R26	Renault 2.4 V8	1:23:53,413
2007 – 2008	Konala sa na okruhu Fuji Speedway
2009	Sebastian Vettel	Red Bull RB5	Renault 2.4 V8	1:28:20,443
2010	Sebastian Vettel	Red Bull RB6	Renault 2.4 V8	1:30:27,323

Víťazi v kvalifikáciách

Rok	Jazdec	Monopost	Motor	Čas
2004	Michael Schumacher	Ferrari F2004	Ferrari 3.0 V10	1:33,542
2005	Ralf Schumacher	Toyota TF105B	Toyota 3.0 V10	1:46,106
2006	Felipe Massa	Ferrari 248 F1	Ferrari 2.4 V8	1:29,599
2007 – 2008	Konala sa na okruhu Fuji Speedway
2009	Sebastian Vettel	Red Bull RB5	Renault 2.4 V8	1:32,160
2010	Sebastian Vettel	Red Bull RB6	Renault 2.4 V8	1:30,785

Najrýchlejšie kolá

Rok	Jazdec	Monopost	Motor	Čas	Priem. rýchlosť
2004	Rubens Barrichello	Ferrari F2004	Ferrari 3.0 V10	1:32,730	225,441 km/h
2005	Kimi Räikkönen	McLaren MP4-20	Mercedes 3.0 V10	1:31,540	228,372 km/h
2006	Fernando Alonso	Renault R26	Renault 2.4 V8	1:32,676	225,572 km/h
2007 – 2008	Konala sa na okruhu Fuji Speedway
2009	Mark Webber	Red Bull RB5	Renault 2.4 V8	1:32,569	225,833 km/h
2010	Mark Webber	Red Bull RB6	Renault 2.4 V8	1:33,474	223,647 km/h

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Suzuka Circuit

Externé odkazy

• Suzuka Circuit
• Satelitné snímky z Google Maps
• Údaje okruhu na Formula1.com