Circuit de Spa-Francorchamps

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Circuit de Spa-Francorchamps
Miesto Francorchamps, Spa, Belgicko
Spa-Francorchamps of Belgium.svg
Časové pásmo GMT +1
Hlavné podujatia F1, 24 hodín Spa, 1000 km Spa, DTM
Dĺžka okruhu 7,004 kilometra (4,352 míľ)
Počet zákrut 19
Rekord kola 1:47,263 (Sebastian Vettel, Red Bull-Renault, 2009)

Circuit de Spa-Francorchamps je slávna pretekárska trať s bohatou históriou známa najmä vďaka belgickej Grand Prix a vytrvalostným pretekom 24 hodín Spa. Jazda na tomto okruhu je vždy veľkou výzvou a tento zážitok ešte umocňuje nebezpečná pasáž Eau Rouge. Okruh Spa-Francorchamps je zasadený do krásnej hornatej krajiny s nezabudnuteľnou prírodou a jeho charakteristika z neho robí unikátne miesto, ktoré si pochvaľujú prakticky všetci piloti a fanúšikovia.

Charakteristika trate[upraviť | upraviť zdroj]

Letecká snímka okruhu

Okruh leží vo Valónsku v obci Spa približne 50 km juhovýchodne od mesta Lutych. Pri Grand Prix Belgicka býva častým doplnkovým javom dážď. Štatistiky hovoria, že každé tretie preteky sa tu odohrali za mokra. Členitosť a dĺžka okruhu navyše spôsobujú, že v rôznych častiach trate býva odlišné počasie. Napriek tomu, že je Spa-Francorchamps vysokorýchlostným okruhom, jazdci tu používajú strednú úroveň prítlaku. Vzhľadom na premenlivé počasie sa veľmi ťažko hľadá optimálne nastavenie podvozku. Aj v daždi je potrebné dosahovať vysoké rýchlosti, pretože jej zníženie na rovinkách o viac ako 3 km/h prenastavením predného krídla vedie k celkovému rozhodeniu vyváženia auta. V prípade, že tím vsadí na nastavenie výhradne do mokra, strácal by jeho jazdec na rovinkách až 15 km/h. Hľadanie kompromisu ešte zhoršuje rozdielnosť asfaltového povrchu v jednotlivých častiach okruhu. Napriek spomínaným problémom však túto trať jazdci milujú a vždy keď bola Veľká cena Belgicka v ohrození, lobovali za jej návrat do kalendára.

Pôvodný okruh[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodný okruh trojuholníkového tvaru dlhý 15 kilometrov bol v roku 1920 navrhnutý Julesom de Theirom a Henrim Langloisom Van Ophemom, pričom použili verejné cesty medzi obcami Francorchamps, Malmedy a Stavelot. Prvé preteky na tomto okruhu boli naplánované na august roku 1921, no vzápätí museli byť zrušené, pretože na štart sa prihlásil iba jeden pretekár. V nasledujúcom roku sa už podobné problémy neopakovali a organizátori sa konečne dočkali svojej premiéry. Nová trať sa dostala do povedomia fanúšikov a veľmi rýchlo si budovala povesť najrýchlejšej a najnebezpečnejšej trate sveta. Rok 1924 bol významným míľnikom nielen v histórii belgického Spa-Francorchamps. Motoristický šport totiž po prvýkrát zaznamenal pojem 24 hodín Spa, ktorý je v súčasnosti popri pretekoch 24 hodín Le Mans najzvučnejším a najrešpektovanejším vytrvalostným pretekom. Od roku 1925 je okruh domovom Veľkej ceny Belgicka. Domáci boli vtedy veľmi hrdí na to, že majú taký rýchly okruh a aby priemernú rýchlosť ešte vylepšili, pristúpili k prvej úprave dráhy. Zákruta so stúpaním na výjazde z údolia Eau Rouge, nazývaná Ancienne Douanne, bola z trate odstránená a nahradila ju rýchlejšia zákruta Raidillon. Starý okruh ďalej pokračoval dlhým stúpaním, ktoré pretekárov priviedlo do najvyššieho bodu trate a následne klesal po úseku Les Combes smerom na dedinku Burnenville. Neďaleko obce Malmedy sa začínala dlhá rovinka Masta, ktorú prerušovala extrémne rýchla šikana Masta Kink medzi farmárskymi domami pred príjazdom do obce Stavelot. Pojem Masta Kink svojho času vzbudzoval strach a zároveň rešpekt. Masta nemala na žiadnej inej trati obdobu. Prejazd touto ľavo-pravou šikanou vyžadoval veľké jazdecké skúsenosti a istú dávku odvahy. Pretekári sa tu snažili udržať čo najvyššiu rýchlosť, pretože ak chceli uspieť, nemohli si dovoliť stratiť maximálku v nájazde ani vo výjazde z nej. Šikana sa totiž nachádzala priamo uprostred dvoch roviniek s dĺžkou 2,4 kilometra. Po nej nasledovalo stúpanie po rovinke Holowell, na ktorej konci sa nachádzala ostrá zákruta pred vjazdom do samotnej obce Stavelot a neskôr bola nahradená rýchlejšou pravotočivou zákrutou. Ďalšia rýchla časť trate viedla cez lesy do Blanchimontu až napokon veľmi pomalá vlásenka La Source priviedla jazdcov na cieľovú rovinku. V povojnovom období sa v roku 1950 Veľká cena Belgicka zaradila do novovytvoreného šampionátu Formule 1.

V 70. rokoch sa v celom šampionáte Formule 1 začínal boj o modernizáciu tratí a zvyšovanie bezpečnosti, ktorý iniciovali sami piloti a belgické Spa nebolo výnimkou. Jackie Stewart sa v tomto smere veľmi výrazne angažoval, no veci sa rozhýbali až po jeho hrôzostrašnej nehode z roku 1966, keď jeho monopost BRM skončil prevrátený v pivnici jedného z okolitých domov. Stewart z tejto havárie vyviazol so zlomenými rebrami a v tej dobe bolo jasné, že musí prísť zmena. Okruh Spa-Francorchamps už viac nebol pre pilotov bezpečný. Devätnásta Veľká cena šampionátu Formule 1, ktorá bola naplánovaná na sezónu 1969 sa tu už neuskutočnila, pretože bola jazdcami bojkotovaná. Tí požadovali radikálne zmeny, no modernizácia sa v tak krátkom čase nedala vykonať. Aj keď sa organizátori snažili o zvýšenie bezpečnosti inštaláciou kovových bariér v niektorých problematických úsekoch, situáciu tým nevyriešili a len oddialili nevyhnutnú prestavbu.

Súčasný okruh[upraviť | upraviť zdroj]

Boxová ulička

Počas svojej dlhej histórie bol okruh v Spa niekoľkokrát modifikovaný. Vo svojej predvojnovej verzii meral 15 kilometrov a skrátenie o kilometer z neho spravilo najrýchlejší okruh, kde jazdci dosahovali priemerné rýchlosti prekračujúce 250 km/h. Radikálna zmena, ktorá mala priviesť späť preteky Formule 1 prišla v roku 1979. Trať bola skrátená o polovicu, no stále si zachovala pôvodný charakter. Štartový rošt sa presunul z rovinky spred Eau Rouge na rovinku ukončenú vlásenkou La Source. Kuriózne na tom bolo to, že cieľ zostal na pôvodnom mieste, a preto boli od seba tieto dve línie vzdialené neuveriteľných 660 metrov. Dnes to už tak, samozrejme, nie je.

Formula 1 sa však medzitým usídlila v Zolderi a keby nedošlo k tragickej smrti Gillesa Villeneuva, pravdepodobne by tam ešte určitý čas zostala. Na svoju devätnástu Grand Prix si Spa muselo počkať dlhých štrnásť rokov. Premiéra sa uskutočnila vo veľkom štýle a neohrozili ju ani miestne orgány, ktoré chvíľu spôsobovali ťažkosti kvôli tabakovej reklame a kritike čelil i asfalt na trati. Aj napriek týmto problémom sa ale Spa po ročnej prestávke stalo pevnou súčasťou šampionátu F1. Od roku 1985 sa už definitívne konala Veľká cena Belgicka len v Spa-Francorchamps.

V roku 2007 sa záverečný úsek trate podrobil dosiaľ poslednej veľkej rekonštrukcii. Známa pasáž Bus Stop, ktorá bola v roku 2004 reprofilovaná, sa zmenila na jednoduchú šikanu a tým došlo aj k úprave nájazdu na cieľovú rovinku. Tá je v súčasnosti o niekoľko metrov dlhšia a napravo od nej sa rozprestiera prestavaná boxová ulička a paddock s novými budovami a vylepšenou celkovou infraštruktúrou.

Okruh v Spa je stále jeden z najrýchlejších. Ardenské vrchy sa na tejto členitej trati dodnes starajú o nevyspytateľné preteky a rýchlosti sa často dokážu vyšplhať až na 330 km/h. Fanúšikovia i piloti si tunajšie preteky vždy pochvaľujú. Nudné podujatia sú veľmi vzácne a väčšina súčasných jazdcov sa zhoduje, že spoločne so Suzukou predstavuje najväčšiu výzvu pre pretekárov z celého sveta. Samotné Spa-Francorchamps demonštruje dôležitosť zručnosti jazdcov viac, ako ktorýkoľvek iný okruh. Dokazujú to predovšetkým zákruty Eau Rouge a Blanchimont.

Eau Rouge[upraviť | upraviť zdroj]

Slávna zákruta Eau Rouge

Najslávnejší úsek trate – Eau Rouge v kombinácii so zákrutou Raidillon je legendárna sekcia unikátna svojim charakterom. Piloti pred príjazdom do Eau Rouge prekonávajú vlásenku La Source a nasledujúcu klesajúcu rovinku, ktorá je ukončená v bode, kde trať stúpa do veľmi prudkého kopca. Tam sa nachádza ľavotočivá Eau Rouge a pravotočivá zákruta Raidillon, ktorá v roku 1939 nahradila vlásenku Ancienne Douane. Táto kombinácia vyžaduje od pretekárov veľkú dávku odvahy a skúsený prístup, no keď ju zvládnu, odmení ich vysokou maximálnou rýchlosťou na nasledujúcej dlhej rovinke a predovšetkým nezabudnuteľným pocitom.

Jazdci v Eau Rouge zo svojho kokpitu nevidia výjazd zo zákruty a dokonca ani vrchol tej nasledujúcej. Monoposty Formule 1 tu jazdia rýchlosťou približne 300 km/h, zatiaľ čo cestné automobily rýchlosťou 160 až 180 km/h. Tieto rýchlosti so sebou prinášajú obrovské sily pôsobiace na autá i pilotov samotných. Dochádza k vysokým preťaženiam a na telo pretekára pôsobí tlak v dôsledku čoho cíti zvláštny neopísateľný pocit, ktorý si každý z nich pochvaľuje.

Prítlak pôsobiaci na autá v Eau Rouge so sebou prináša jedinečný fenomén. Čím rýchlejšie tam pilot jazdí, tým viac prítlaku pôsobí na jeho monopost a je oveľa pravdepodobnejšie, že udrží ideálnu stopu.

V prípade, že pretekári v tejto sekcii trate stratia kontrolu nad svojim autom, zvyčajne v dôsledku straty prítlaku na zadnej náprave, ich chyba vedie k tvrdému bočnému nárazu. Eau Rouge si vyžiadala niekoľko obetí a po tragickej smrti Rolanda Ratzenbergera a Ayrtona Sennu v Imole organizátori pristúpili k inštalácii dodatočnej šikany vytvorenej z pneumatík, ktorá mala výrazne znížiť rýchlosti pri vjazde. Táto úprava sa však neujala a v sezóne 1995 sa na okruhu táto šikana už neobjavila. Posledná úprava Eau Rouge prišla v roku 2002, no jednalo sa len o drobnú modifikáciu, ktorá nijak nenarušila jej charakter.

Blanchimont[upraviť | upraviť zdroj]

Blanchimont bola jedna z najhrozivejších zákrut šampionátu Formule 1. V súčasnosti, v ére extrémne účinnej aerodynamiky už nie je pre jazdcov takou výzvou, no v prípade zlyhania niektorého z týchto komponentov môže jej prejazd skončiť vážnou nehodou. Táto vysokorýchlostná ľavotočivá zákruta bola súčasťou pôvodnej trate a dodnes zostala prakticky nezmenená. Je úplne poslednou rýchlou zákrutou okruhu. Za ňou nasleduje už len šikana Bus Stop a cieľová rovinka. Výbehová zóna za pravým okrajom dráhy je oveľa užšia ako v prípade iných podobne rýchlych zákrut a okrem toho sa za ochrannými bariérami nachádza takmer osemmetrová priekopa.

V minulosti tu došlo k mnohým ťažkým nehodám a zraneniam. V pamäti však navždy zostane moment z roku 1992, keď tu v piatkovom tréningu havaroval Erik Comas. Ayrton Senna vtedy vedľa trate odstavil svoj monopost a obetavo prebehol naprieč traťou, aby pomohol ranenému pretekárovi.

Fakty a údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Štartový rošt
  • Dĺžka trate: 7 004 m
  • Počet kôl pretekov: 44
  • Dĺžka pretekov: 308,052 km
Zákruta La Source
  • Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou: 124 m
  • Počet zákrut: 19 (9 vpravo a 10 vľavo)
  • Šírka trate: 10 až 14 m
  • Prevýšenie: 200 m
    • Najnižšie položený bod: Eau Rouge (391 m n. m.)
    • Najvyššie položený bod: Les Combes (470 m n. m.)
  • Traťový rekord: 1:47,263 (235,070 km/h) - Sebastian Vettel/Red Bull-Renault (2009)
  • Najrýchlejšie kolo kvalifikácie: 1:45,994 (237,885 km/h) - Kimi Räikkönen/Ferrari (2007)
  • Maximálna rýchlosť: 310 km/h
  • Prvá GP: 1925 (víťaz Antonio Ascari (ITA) - Alfa Romeo P2)
  • Počet GP: 54
  • Priemerná spotreba paliva: 3,151 kg / kolo
  • Jazda na plný plyn: 70 %
  • Sekcia trate s jazdou na plný plyn: 1 865 m
  • Spomalenie množstvom paliva: 0,48 s / 10 kg
  • Počet preradení rýchlostných stupňov: 52 / kolo
  • Opotrebenie pneumatík: stredné až nízke
  • Opotrebenie bŕzd: stredné až nízke
  • Úroveň priľnavosti: stredná
  • Stratégia
    • 1 zastávka: 23. - 29. kolo
    • 2 zastávky: 15. - 20. a 27. - 33.
    • 3 zastávky: 9. - 12. a 18. - 22. a 29. - 34.
  • Kapacita tribún: 90 000

História[upraviť | upraviť zdroj]

Alfa Romeo P2, s ktorým Antonio Ascari vyhral prvú Veľkú cenu.

Spa známe svojimi liečivými termálnymi prameňmi v 18. storočí vybudovalo kasíno, ktoré privádzalo do oblasti množstvo zahraničných a často veľmi solventných hostí. Okrem túžby po peniazoch sa ale objavila i túžba po inom type vzrušenia. A tak sa jedného dňa rozhodli priviesť do Spa pretekárske autá. Súťaženie v Ardenách nebolo ale ničím novým. Už v roku 1902 totiž vznikol okruh Circuit des Ardennes, ktorý bol prvým uzatvoreným okruhom v Belgicku. Až do tej doby viedla väčšina pretekov z jedného mesta na druhé. Prvá trať bola dielom Pierra de Crawheza a merala rekordných 53,6 míľ. Okruh vychádzal z mesta Bastogne odkiaľ smeroval do Longlier, potom sa zatočil na juh do Habay-la-Nueve a po hlavnej ceste sa vrátil späť do Bastogne. V roku 1904 bol dokonca predĺžený na 73,4 míle, ale časom upadol do zabudnutia. Pretekanie v Belgicku malo dlhú tradíciu, ale stále sa jednalo len o miestne podujatia pre domácich. Všetko sa však malo zmeniť krátko po skončení prvej svetovej vojny. Organizátori mali najvyšší cieľ – priviesť do Belgicka prestížne preteky Grand Prix. Nový okruh v ardenských lesoch bol pripravený. Prvú oficiálnu Veľkú cenu tu v roku 1925 vyhral Antonio Ascari, otec slávneho pretekára Formule 1 Alberta Ascariho. Do týchto pretekov sa prihlásilo dvanásť jazdcov, no kvalifikáciou sa ich počet znížil na sedem. Ostatní totiž nemali dostatočne pripravené autá. Vyše 800 kilometrové preteky dokončili iba dvaja pretekári z Alfy Romeo. Počas druhej svetovej vojny sa v Spa pretekať prestalo a okruh sa stal súčasťou bojového poľa v rámci Bitky o Bulge. Aj v priestoroch Spa totiž bojovali nemecké jednotky v zime na prelome rokov 1944 a 1945 proti spojencom. Súťaženie sa vrátilo do Spa v roku 1947 a prvým víťazom sa stal Francúz Jean-Pierre Wimille s autom Alfa Romeo.

Trosky Lotusu Alana Staceyho, Veľká cena Belgicka 1960
- v ľavom hornom rohu je fotografia Alana Staceyho
Michael Schumacher s monopostom Benetton B192 vyhral Veľkú cenu Belgicka v roku 1992.

Trať pod ardenskými vrchmi hostila piate podujatie nového šampionátu Formule 1. 18. júna 1950 sa na štart postavilo 14 áut slávnych značiek, pričom víťazstvo opäť ukoristila dvojica pretekárov z Alfy. Najrýchlejší Juan Manuel Fangio prekonal 494 kilometrov za necelé tri hodiny. Autá sa stávali čím ďalej, tým rýchlejšími, ale trať zostávala nezmenená a nesmierne nebezpečná. Bolo len otázkou času, kedy dôjde k nešťastiu. Počas pretekov v roku 1960 došlo k dvom tragédiám v priebehu pätnástich minút. Mladý a neskúsený Chris Bristow havaroval v rovnakej zákrute, v ktorej sa deň predtým vážne zranil Stirling Moss a Alan Stacey prišiel o život, keď mu do tváre vrazil vták letiaci cez trať. V 60. rokoch sa okrem Grand Prix Belgicka a 24 hodín Spa udomácnili na tomto okruhu i ďalšie veľké preteky – 1000 km Spa. Tieto prestížne preteky sa stali doménou miestneho hrdinu Jackyho Ickxa, ktorý dokázal „tisícku“ vyhrať až päťkrát. V roku 1973 zahynuli počas pretekov 24 hodín Spa až traja piloti. Hrozivý príbeh sa viaže i k nočnej udalosti, ktorá sa stala v týchto pretekoch a týkala sa dvoch slávnych pretekárov. Keď prišiel Jochen Mass na nočný pitstop a striedal sa za volantom s Hansom Stuckom, tak mu povedal, aby si dával pozor na zákrutu Masta. Jochen Hansovi povedal, že je tam veľa úlomkov z nejakého auta. Keď Mass na spomínané miesto prišiel, z hrôzou zistil, že na trati neležia úlomky auta, ale roztrhané kusy traťového maršála.

Séria tragických nehôd viedla k požiadavkám na prebudovanie trate a zvýšenie bezpečnosti. Všetko sa to malo ale udiať tak, aby zostal zachovaný tradičný duch trate a pôvodné umiestnenie v okolí Francorchamps. Nová trať síce zvýšila bezpečnostný štandard, no ani to nezabránilo tragédii z pretekov 1000 km Spa v roku 1985. Nemec Stefan Bellof vtedy prišiel o život, keď doplatil na predbiehací manéver v slávnej zákrute Eau Rouge. Veľkú nemeckú nádej vyslobodili z vraku auta až po dlhých 23 minútach. Len o niekoľko hodín zahynul v miestnej nemocnici.

Diváci a fanúšikovia videli v Spa všetky veľké jazdecké hviezdy, legendy a nádejné talenty. Sám Michael Schumacher debutoval na tejto trati v roku 1991, pričom sa hneď kvalifikoval na výbornom siedmom mieste. O rok neskôr si už na svoje konto pripísal prvé belgické víťazstvo. Okrem toho na svojej obľúbenej trati v roku 2004 oslávil zisk siedmeho titulu. V roku 2003 sa Veľká cena Belgicka v kalendári majstrovstiev sveta Formule 1 neobjavila. Na príčine bol zákaz tabakovej reklamy. Belgická vláda odmietla udeliť výnimku a tak Bernie Ecclestone Spa vyškrtol zo zoznamu. V roku 2006 trať v kalendári opäť chýbala, organizátori vtedy mali problémy vyrovnať sa so zákazom tabakovej reklamy. Zároveň v tej dobe okruh podstúpil poslednú sériu úprav.

Historické konfigurácie[upraviť | upraviť zdroj]

V priebehu svojej histórie prešiel okruh jednou dramatickou zmenou, no okrem nej podstúpil i niekoľko ďalších menších modernizácií.

Jedno kolo na modernom okruhu[upraviť | upraviť zdroj]

Rozdiel medzi súčasnou a pôvodnou verziou trate

V Spa nájdeme všetko, čo si môže jazdec priať – prevýšenia, rýchle zákruty, dlhé rovinky. Okruh je veľmi rýchly a dlhý. K prvej zákrute La Source to od štartu nie je ďaleko. Dôležitý je predovšetkým dobrý výjazd. Naberá sa tu totiž rýchlosť pre nájazd do kopca až po Les Combes. V Eau Rouge sa jazdí na plný plyn a jazdci musia byť veľmi opatrní. V prípade, že stratia ideálnu stopu, okamžite dôjde k úbytku rýchlosti. Monoposty pokračujú ďalej cez dlhú rovinku Kemmel do Les Combes. Brzdí sa až 60 metrov pred zákrutou. Nasleduje ľavo-pravá kombinácia, kde možno stratiť až pol sekundy. Na krátkom úseku pred zákrutou Rivage sa preraďuje až na piaty stupeň. Trať je v tomto úseku často šmykľavá čomu napomáhajú aj drobné nerovnosti. Vo výjazde sa zadná časť vozidla môže správať nepokojne. Deviatka je takisto veľmi rýchla, piloti ňou jazdia na štvorke, pričom využívajú brzdy na stabilizáciu auta. Ďalej nasleduje Pouhon, jedna z najťažších zákrut v Spa. V piatok a sobotu si tu jazdci musia vyskúšať, kde je ich limit a do akej miery sa dá riskovať. Aj keď sa priemerná rýchlosť pohybuje okolo 230 km/h často sa dá prejsť aj rýchlejšie. Po krátkej rovinke sa pretekári blížia k šikane Fagnes, kde je kvalitný asfalt a tvrdo sa dá atakovať obrubník. Veľa sa tu dá stratiť, ale aj získať. Po štrnástej zákrute prichádza na rad rýchla pravotočivá zákruta, z ktorej musia piloti čo najlepšie akcelerovať, pretože na konci nasledujúcej rovinky prerušenej slávnou Blanchimont prichádza šanca na predbiehanie. Ak pretekár pred šikanou Bus Stop zvládne súboj na brzdy, nič mu nebráni vo vjazde na cieľovú rovinku.

Víťazi Veľkej ceny Belgicka[upraviť | upraviť zdroj]

Ružová farba znamená, že Veľká cena nebola súčasťou svetového šampionátu Formule 1.
Žltá farba znamená, že Veľká cena bola súčasťou predvojnového európskeho šampionátu.

Kimi Räikkönen zvíťazil v GP Belgicka 2009 a Giancarlo Fisichella vybojoval pre tím Force India prvé umiestnenie na stupňoch víťazov.
Felipe Massa s monopostom Ferrari F2008 pri GP Belgicka 2008
Kimi Räikkönen s monopostom Ferrari F2007 pri GP Belgicka 2007
Ayrton Senna v Spa zvíťazil päťkrát.
Jim Clark v Belgicku víťazil pravidelne od roku 1962 až do roku 1965.
Alfa Romeo 158, s ktorým Juan Manuel Fangio v roku 1950 v Belgicku zvíťazil.
Rok Jazdec Konštruktér Okruh
2010 UK Lewis Hamilton McLaren-Mercedes Spa-Francorchamps 7 km
2009 Finland Kimi Räikkönen Ferrari Spa-Francorchamps 7 km
2008 Brazil Felipe Massa Ferrari Spa-Francorchamps 7 km
2007 Finland Kimi Räikkönen Ferrari Spa-Francorchamps 7 km
2006 Nekonala sa
2005 Finland Kimi Räikkönen McLaren-Mercedes Spa-Francorchamps 7 km
2004 Finland Kimi Räikkönen McLaren-Mercedes Spa-Francorchamps 7 km
2003 Nekonala sa
2002 Germany Michael Schumacher Ferrari Spa-Francorchamps 7 km
2001 Germany Michael Schumacher Ferrari Spa-Francorchamps 7 km
2000 Finland Mika Häkkinen McLaren-Mercedes Spa-Francorchamps 7 km
1999 UK David Coulthard McLaren-Mercedes Spa-Francorchamps 7 km
1998 UK Damon Hill Jordan-Mugen-Honda Spa-Francorchamps 7 km
1997 Germany Michael Schumacher Ferrari Spa-Francorchamps 7 km
1996 Germany Michael Schumacher Ferrari Spa-Francorchamps 7 km
1995 Germany Michael Schumacher Benetton-Renault Spa-Francorchamps 7 km
1994 UK Damon Hill Williams-Renault Spa-Francorchamps 7 km
1993 UK Damon Hill Williams-Renault Spa-Francorchamps 7 km
1992 Germany Michael Schumacher Benetton-Ford Spa-Francorchamps 7 km
1991 Brazil Ayrton Senna McLaren-Honda Spa-Francorchamps 7 km
1990 Brazil Ayrton Senna McLaren-Honda Spa-Francorchamps 7 km
1989 Brazil Ayrton Senna McLaren-Honda Spa-Francorchamps 7 km
1988 Brazil Ayrton Senna McLaren-Honda Spa-Francorchamps 7 km
1987 France Alain Prost McLaren-TAG Spa-Francorchamps 7 km
1986 UK Nigel Mansell Williams-Honda Spa-Francorchamps 7 km
1985 Brazil Ayrton Senna Lotus-Renault Spa-Francorchamps 7 km
1984 Italy Michele Alboreto Ferrari Zolder
1983 France Alain Prost Renault Spa-Francorchamps 7 km
1982 United Kingdom John Watson McLaren-Ford Zolder
1981 Argentina Carlos Reutemann Williams-Ford Zolder
1980 France Didier Pironi Ligier-Ford Zolder
1979 South Africa Jody Scheckter Ferrari Zolder
1978 US Mario Andretti Lotus-Ford Zolder
1977 Sweden Gunnar Nilsson Lotus-Ford Zolder
1976 Austria Niki Lauda Ferrari Zolder
1975 Austria Niki Lauda Ferrari Zolder
1974 Brazil Emerson Fittipaldi McLaren-Ford Nivelles
1973 UK Jackie Stewart Tyrrell-Ford Zolder
1972 Brazil Emerson Fittipaldi Lotus-Ford Nivelles
1971 Nekonala sa
1970 Mexico Pedro Rodríguez BRM Spa-Francorchamps 14 km
1969 Nekonala sa
1968 New Zealand Bruce McLaren McLaren-Ford Spa-Francorchamps 14 km
1967 US Dan Gurney Eagle-Weslake Spa-Francorchamps 14 km
1966 UK John Surtees Ferrari Spa-Francorchamps 14 km
1965 UK Jim Clark Lotus-Climax Spa-Francorchamps 14 km
1964 UK Jim Clark Lotus-Climax Spa-Francorchamps 14 km
1963 UK Jim Clark Lotus-Climax Spa-Francorchamps 14 km
1962 UK Jim Clark Lotus-Climax Spa-Francorchamps 14 km
1961 US Phil Hill Ferrari Spa-Francorchamps 14 km
1960 Australia Jack Brabham Cooper-Climax Spa-Francorchamps 14 km
1959 Nekonala sa
1958 UK Tony Brooks Vanwall Spa-Francorchamps 14 km
1957 Nekonala sa
1956 UK Peter Collins Ferrari Spa-Francorchamps 14 km
1955 Argentina Juan Manuel Fangio Mercedes Spa-Francorchamps 14 km
1954 Argentina Juan Manuel Fangio Maserati Spa-Francorchamps 14 km
1953 Italy Alberto Ascari Ferrari Spa-Francorchamps 14 km
1952 Italy Alberto Ascari Ferrari Spa-Francorchamps 14 km
1951 Italy Giuseppe Farina Alfa Romeo Spa-Francorchamps 14 km
1950 Argentina Juan Manuel Fangio Alfa Romeo Spa-Francorchamps 14 km
1949 France Louis Rosier Talbot Spa-Francorchamps 14,5 km
1948 Nekonala sa
1947 France Jean-Pierre Wimille Alfa Romeo Spa-Francorchamps 14,5 km
1946 France Eugène Chaboud Delage Spa-Francorchamps 14,5 km
1945
-
1940
Nekonala sa
1939 Flag of the NSDAP (1920–1945).svg Hermann Lang Mercedes-Benz Spa-Francorchamps 15 km
1938 Nekonala sa
1937 Flag of the NSDAP (1920–1945).svg Rudolf Hasse Auto Union Spa-Francorchamps 15 km
1936 Nekonala sa
1935 Flag of the NSDAP (1920–1945).svg Rudolf Caracciola Mercedes-Benz Spa-Francorchamps 15 km
1934 France René Dreyfus Bugatti Spa-Francorchamps 15 km
1933 Flag of Italy (1861-1946).svg Tazio Nuvolari Maserati Spa-Francorchamps 15 km
1932 Nekonala sa
1931 UK William Grover-Williams
Flag of Italy (1861-1946).svg Caberto Conelli
Bugatti Spa-Francorchamps 15 km
1930 Monaco Louis Chiron Bugatti Spa-Francorchamps 15 km
1929
-
1926
Nekonala sa
1925 Flag of Italy (1861-1946).svg Antonio Ascari Alfa Romeo Spa-Francorchamps 15 km

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]