Povodie Oravy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Povodie Oravy je povodie na severnom Slovensku a v južnom Poľsku.

Vymedzenie a charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Je to čiastkové povodie Váhu, ktorého územie je totožné s územím historickej Oravskej župy. Zaberá plochu 1 991,8 km², z toho 1 632,5 km² (t. j. 82 %) na území Slovenska a 359,3 km² (t. j. 18 %) na území Poľska. Najvyšší bod povodia je Baníkov (2 178 m n. m.), najnižší bod ústie Oravy do Váhu pri Kraľovanoch (430,7 m n. m.).

Rieka Orava odvodňuje územie okresov Námestovo, Tvrdošín a Dolný Kubín (okrem malého územia v juhozápadnej časti, v katastrálnom území obce Kraľovany, kde Šútovský potok ústi priamo do Váhu).

Čo sa týka geomorfologických celkov, odvádza vodu (celkovo alebo sčasti) z: Oravskej Magury, Podbeskydskej vrchoviny, Oravských Beskýd, Podbeskydskej brázdy, Oravskej kotliny, Oravskej vrchoviny, Skorušinských vrchov, Podtatranskej brázdy (geomorfologický podcelok Zuberecká brázda), Tatier (geomorfologický podcelok Západné Tatry, severná časť), Chočských vrchov (časť na severozápade), Kysuckej vrchoviny (najvýchodnejšia časť), Malej Fatry (geomorfologický podcelok Krivánska Fatra, východná časť) a Veľkej Fatry (geomorfologický podcelok Šípska Fatra, územie na severozápade).

Na území Poľska odvodňuje časť powiatu nowotarského.

Priebeh rozvodnice[upraviť | upraviť zdroj]

Na severozápade rozvodnica začína na vrchu Bukovina v Oravských Beskydách (1 057,3 m n. m.), pokračuje na východ po štátnej hranici s Poľskom, pričom je zároveň súčasťou hlavného európskeho rozvodia. Cez Rovný Beskyd, Úšust (1 155,4 m n. m.), Solisko (1 030,3 m n. m.), Novotské sedlo (850 m n. m.), Hrubú bučinu (1 131,8 m n. m.), Magurku (1 142,5 m n. m.), Pilsko (1 556,9 m n. m.), sedlo Hliny (804 m n. m.), Westku (954,4 m n. m.), sedlo Pod Beskydom (810 m n. m.), Javorinu (1 047,3 m n. m.), Beskydok (1 168,4 m n. m.), Jalovecké sedlo (1 000 m n. m.), Malú Babiu horu (1 614,8 m n. m.) vedie na Babiu horu (1 722,9 m n. m.), odtiaľ potom zabieha na územie Poľska (Pasmo-Babiogórskie) po línii Przełęcz Krowiarki (1 018,2 m n. m.) - Główniak (1 092,9 m n. m.) - Hala Śmietanowa (1 298 m n. m.) - Polica (1 369 m n. m.) - Groniczek (893,8 m n. m.) - Połana Kozinowa (774,5 m n. m.) - Góra Beskidy (769 m n. m.) - severovýchodne od obce Podwilk - Lysa Góra (807,9 m n. m.) - východne od obce Harkabuz, kde sa stáča na juh.

Na východe ďalej pokračuje po línii Góra Żeleznica (911,9 m n. m.) - Grapa Zagórzańska (806 m n. m.) - západne od obce Załuczne - cez rašeliniská a boriny západne od Czarneho Dunajca ku Koniówke, tu sa stáča na západ a znovu vedie po štátnej hranici k obci Suchá Hora (Oravská kotlina), cez Skorušinské vrchy (Mašnáková (972,4 m n. m.), Magura (1 231,7 m n. m.) a Príslop (1 161 m n. m.)). Odtiaľ opätovne na krátkom úseku vchádza do Poľska, kde západne od Zakopaneho prechádza lokalitou Molkówka v pramennej oblasti Oravice a cez Siwańskie Turnie (1 064,7 m n. m.) sa vracia na štátnu hranicu. Ďalej vedie v Západných Tatrách po línii Veľká Furkaska (1 489,9 m n. m.) - Bobrovec - Lúčna (1 652,6 m n. m.) - Volovec (2 063,4 m n. m.).

Odtiaľ sa stáča na západ, pokračuje ako južná časť rozvodnice: cez Plačlivé (2 125,1 m n. m.), Baníkov (2 178,1 m n. m.), Salatín (2 047,6 m n. m.), Brestovú (1 902,7 m n. m.), Sivý vrch (1 804,9 m n. m.), Bielu skalu do Hutianskeho sedla (1 185,1 m n. m.) a vchádza do Podtatranskej brázdy (kóta Čuple 973,7 m n. m.). Následne pokračuje v Skorušinských vrchoch - cez Kopec (1 251,3 m n. m.), Blato (1 138,1 m n. m.), Diel (1 051,4 m n. m.), Vrchy (927,4 m n. m.), kótu 854,5 m západne od Malatinej, ďalej vchádza do Chočských vrchov - cez Ostroň (1 104,9 m n. m.), sedlo Vrchvarta (820 m n. m.), Veľký Choč (1 611 m n. m.) do sedla Brestová. Potom vedie cez Oravskú vrchovinu (Hrádok (717,5 m n. m.)) do Šípskej Fatry (Ostré (1 066,6 m n. m.), Šíp (1 169,5 m n. m.)) k ústiu Oravy do Váhu pri Kraľovanoch.

Napokon sa stáča na sever a vedie ako západná hranica povodia: najprv cez Malú Fatru (Suchý vrch (1 267,3 m n. m.), Stoh (1 607,4 m n. m.), Veľký Rozsutec (1 609,7 m n. m.)), cez sedlo Rovná hora (751 m n. m.) vchádza do Kysuckej vrchoviny (Pupov (1 095,6 m n. m.)) a ďalej do Kysuckých Beskýd (Okrúhlica (1 076,4 m n. m.) - Javorinka (1 210,3 m n. m.) - západne od Flajšovej - Krčmárová (917 m n. m.) - Mrvova Kykula (1 040,2 m n. m.) - späť na Bukovinku).

Riečna sieť[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným tokom je rieka Orava, ktorá vzniká sútokom dvoch zdrojníc - Bielej Oravy (37 km) a Čiernej Oravy (29,3 km). Ich sútok je v súčasnosti zaliaty vodami Oravskej priehrady. Biela Orava je považovaná za hlavný (horný) tok Oravy a Čierna Orava za jej ľavostranný prítok. Čierna Orava už v súčasnej dobe naším územím priamo netečie. Pod priehradným múrom už rieka pokračuje pod názvom Orava. Od prameňa (juhozápadne od obce Oravská Lesná) po vtok do Váhu vytvára rieka veľký oblúk stočený na severovýchod, pričom Biela Orava najprv tečie na východ, pod priehradným múrom najprv na juh, pri Tvrdošíne sa stáča a ďalej už pokračuje smerom na juhozápad. Do Váhu sa vlieva pri Kraľovanoch.

Z hľadiska prítokov je povodie Oravy veľmi dobre vyvinuté, dlhšie prítoky sú však prevažne ľavostranné. Najdlhšie prítoky Oravy sú: Klinianka, Mútňanka (zľava), Hruštínka (sprava), Veselianka, Polhoranka (zľava; všetko prítoky Bielej Oravy), Zubrica/Zubrzyca (sprava), Pekelník/Piekielnik (zľava), Sihlec/Syhlec, Lipnica (sprava) a Jelešňa (zľava; všetko prítoky Čiernej Oravy), pod priehradným múrom potom ľavostranné Oravica a Studený potok a pravostranná Zázrivka.

Zoznam najdlhších vodných tokov[upraviť | upraviť zdroj]

v slovenskej časti povodia:

  1. Orava: 100,5 km (z toho Biela Orava 37 km)
  2. Oravica: 32 km
  3. Čierna Orava: 29,3 km
  4. Polhoranka: 28 km
  5. Studený potok: 26,7 km
  6. Jelešňa: 24 km
  7. Mútňanka: 22 km
  8. Zázrivka: 21,5 km
  9. Hruštínka: 20,5 km
  10. Veselianka: 20,5 km
  11. Klinianka: 18 km
  12. Bystrá: 13,2 km
  13. Zábiedovčík: 11,1 km
  14. Chlebnický potok: 11 km
  15. Zásihlianka: 11 km
  16. Pribiš: 9,5 km
  17. Pucov: 9,4 km
  18. Leštinský potok: 8,9 km
  19. Dlhá voda: 8,8 km
  20. Istebnianka: 8,6 km
  21. Menzdrovka: 8,6 km
  22. Blatná: 8,4 km
  23. Juríkov potok: 8,4 km
  24. Krivský potok: 8,4 km
  25. Bystrý potok: 8,1 km
  26. Kriváň: 8,1 km

Susedné povodia[upraviť | upraviť zdroj]

Na juhu povodie Oravy priamo nadväzuje na povodie Váhu, pričom na krátkom úseku na juhovýchode hraničí s jeho čiastkovým povodím Belej. Na západe hraničí s čiastkovým povodím Varínky a tiež s povodím Kysuce (prostredníctvom jej najdlhšieho prítoku - Bystrice). Na severe a východe hraničí povodie s poľským povodím Visly (prostredníctvom riek Soła, Skawa, Raba a Czarny Dunajec).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]