Južná koruna
| Južná koruna | |
 | |
| Latinský názov | Corona Australis |
|---|---|
| Skratka | CrA |
| Genitív | Coronae Australis / Coronae Austrinae |
| Symbolické vyjadrenie | Južná koruna |
| Rektascenzia | 18,6h |
| Deklinácia | -40° |
| Plocha | 128 štvorcových stupňov Poradie: 80 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
| Najjasnejšia hviezda | α CrA (Zdanl. magnitúda 4,1) |
| Meteorický roj | |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +45° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca August | |
Južná koruna (Corona Australis) je jedno zo súhvezdí modernej astronómie a bolo tiež jedným zo súhvezdí zavedených Ptolemaiom. Neviaže sa k nemu nijaká legenda.
Má len tretinovú rozlohu jasnejšej Severnej koruny. Aj keď jas nijakej hviezdy nepresahuje 4. magnitúdu, krátka krivka vytvorená z hviezd dobre charakterizuje korunu. Nielen menom, ale aj tvarom pripomína Severnú korunu. Toto súhvezdie v zemepisných šírkach Slovenska nevychádza celé nad obzor a časť jej obrazca nikdy neuvidíme.
Hviezdy
[upraviť | upraviť zdroj]| Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
|---|---|---|
| α CrA | Alphekka Meridiana | 4,1m |
| β CrA | β CrA | 4,1m |
| γ CrA | γ CrA | 4,23m |
Južná koruna je pomerne malé súhvezdie so slabšími hviezdami. Alfa Coronae Austrinae sa fyzikálnymi vlastnosťami veľmi podobá Síriovi. Beta Coronae Austrinae je osamotený oranžový obor takmer rovnakej jasnosti ako alfa. Gama Coronae Austrinae, najsevernejšia v obrazci koruny, sa vo väčšom amatérskom ďalekohľade ukáže ako tesná dvojhviezda. Obe zložky patria do rovnakej spektrálnej triedy F8 V. Epsilon Coronae Austrinae je pomerne jasná premenná hviezda typu W Ursae Maioris. Kappa Coronae Austrinae je ľahko pozorovateľnou zdanlivou dvojhviezdou.
K premenným hviezdam patria R Coronae Austrinae a TY Coronae Austrinae.
Objekty
[upraviť | upraviť zdroj]Nakoľko súhvezdím prechádza Mliečna cesta, môžeme v ňom pozorovať množstvo svetlých a tmavých hmlovín. Najviac ich je v blízkosti hviezdy gama Coronae Austrinae. Tie najjasnejšie sú NGC 6726, NGC 6727 a NGC 6729. Relatívne jasnou planetárnou hmlovinou je IC 1297.
Južná koruna obsahuje aj jednu guľovú hviezdokopu: NGC 6541. Je na hranici viditeľnosti voľným okom, ale v našich zemepisných šírkach zostáva stále pod obzorom.
Zaujímavosťou tohto súhvezdia je to, že sa v ňom nachádza naša najbližšia známa neutrónová hviezda s označením RX J185635-3754. Je od nás vzdialená iba 200 svetelných rokov. Jej zdanlivá jasnosť dosahuje +26 magnitúd, čím je 100-miliónov ráz slabšia ako hviezdy viditeľné voľným okom. Je to osamotená neutrónová hviezda, ale častejšie sa neutrónové hviezdy vyskytujú ako zložky neutrónovej dvojhviezdy.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Južná koruna, s. 283 – 284.