Páv (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Súhvezdie Páv)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Páv
Mapa súhvezdia Páv

Latinský názov Pavo
Skratka Pav
Genitív Pavonis
Symbolické vyjadrenie páv
Rektascenzia 19h
Deklinácia -65°
Plocha 378  štvorcových stupňov
Poradie: 44
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
1
Najjasnejšia hviezda Peacock (α Pav, Joo Tseo)
(Zdanl. magnitúda 1,94)
Meteorický roj
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +15° a −90°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca August

Saturday.PNG Pozri aj Astronomický portál

Páv je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Zaviedli ho holandskí moreplavci Pieter Dirkszoon Keyser a Frederick de Houtman. Johann Bayer ho v roku 1603 zobrazil vo svojom atlase Uranometria a pomohol tak k jeho rozšíreniu. Navyše sa u Páva objavuje aj vzťah ku gréckej mytológii, čo je u tak južne ležiaceho súhvezdia zvláštne. Páv bol posvätným vtákom manželky najvyššieho boha Dia a kráľovnej nebies, bohyne Héry, a zároveň symbolom nesmrteľnosti.

Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Najjasnejšia hviezda alfa s magnitúdou 1,94 nesie meno Peacock, čo v angličtine znamená „páv”. Je výrazne jasnejšia než ostatné hviezdy súhvezdia. Nachádza sa blízko najseverovýchodnejšieho rohu Páva. Je to modrobiely podobor. Druhá najjasnejšia hviezda, bezmenná beta, je približne o magnitúdu a pol slabšia než Peacock. Kappa Pavonis patrí medzi krátkoperiodické premenné hviezdy typu delta Cephei a je to jedna z najjasnejších hviezd tohto typu. Trojhviezdny systém ksí Pavonis vidíme v ďalekohľade ako dvojhviezdu so zložkami veľmi odlišnej jasnosti.

Objekty[upraviť | upraviť zdroj]

V Pávovi sa nachádza len jediná guľová hviezdokopa, ktorá je však napriek tomu a svojej južnej polohe pomerne známa, pretože patrí k najväčším a najjasnejším na oblohe. Je to NGC 6752 s celkovou magnitúdou udávanou v rozsahu 5,4 – 6. Hviezdokopa je dosť uzavretá a jej stredové zhustenie je zreteľné. Jej skutočný priemer dosahuje 100 – 111 svetelných rokov a obsahuje okolo stotisíc hviezd.

V súhvezdí sa nachádza aj niekoľko slabých mimogalaktických objektov. Jedným z najjasnejších z nich je veľká špirálová galaxia s nevýraznou priečkou NGC 6744. Možno ju odhaliť pomocou malého ďalekohľadu pomerne blízko hviezdokopy NGC 6752. Je veľká, ale nie veľmi jasná. Ďalšia špirálová galaxia s priečkou, NGC 6872, je jednou z najväčších známych objektov svojho druhu. Možno ju pozorovať už malým ďalekohľadom. Slabá IC 5052 má tenké a slabé halo. Na jej pozorovanie je potrebný ďalekohľad s priemerom objektívu aspoň 20 cm. NGC 6782 je ďalšia špirálová galaxia s priečkou. Kopa galaxií v súhvezdí Páv vzdialená asi 300 miliónov ly skrýva aj ďalšie špirálové a eliptické galaxie.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Páv leží ďaleko na juhu a susedí s najjužnejším súhvezdím – Oktantom. Nájdeme ho hlboko na juhu pod Strelcom a Južnou korunou, juhovýchodne od Oltáru. Alfa, Peacock, je ako výrazne najjasnejšia hviezda súhvezdia dôležitým orientačným bodom pri jeho hľadaní. Páv žiari najvyššie na večernej oblohe v období medzi júlom a septembrom.