Vlasy Bereniky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Súhvezdie Vlasy Bereniky)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vlasy Bereniky
Mapa súhvezdia Vlasy Bereniky

Latinský názov Coma Berenices
Skratka Com
Genitív Comae Berenices
Symbolické vyjadrenie vlasy kráľovnej Bereniky
Rektascenzia 12,76h
Deklinácia 21,83°
Plocha 386  štvorcových stupňov
Poradie: 42
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
0
Najjasnejšia hviezda β Com
(Zdanl. magnitúda 4,26)
Meteorický roj
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −57°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Máj
Horná kulminácia

29. marec

Dolná kulminácia

28. september


Saturday.PNG Pozri aj Astronomický portál

Vlasy Bereniky sú jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Známe je už od staroveku. Johann Bayer ho v roku 1603 zobrazil vo svojom atlase Uranometria a pomohol tak k jeho rozšíreniu.

Legenda[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa legendy sú to vlasy krásnej Bereniky, egyptskej kráľovnej. Keď bol jej manžel kráľ Ptolemaios Euergetes na nebezpečnej vojnovej výprave proti Asýrčanom, sľúbila Berenika bohyni Venuši ako dar svoje krásne vlasy, ak sa jej manžel vráti z boja živý a zdravý. Keď sa tak stalo, dodržala Berenika svoje slovo, odstrihla si svoje nádherné kučery a uložila do Venušinho chrámu. Na druhý deň sa kráľovnine vlasy z chrámu stratili. Kráľovský astronóm Grék Konon z ostrova Samos tvrdil, že ich sama Venuša umiestnila medzi hviezdy. Na dôkaz toho ukázal rozhnevanému kráľovi stratené kučery na oblohe. Polichotený kráľ a kráľovná tomu uverili a chrámovým strážcom, ktorí mali byť za stratenie vlasov potrestaní, ich nedbalosť odpustili. Astronómom tak pribudlo na oblohe ďalšie súhvezdie – Vlasy Bereniky. Eratostenes v 2. storočí p. n. l. Nazýval toto súhvezdie Vlasy Ariadny.

Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Hviezda alfa sa nazýva Diadém a má jasnosť len 5,2 mag. Je to dvojhviezda. Najjasnejšia hviezda je beta alebo 43 Com. R Comae Berenices je premenná hviezda typu Mira Ceti. Ďalšie dvojhviezdy sú 17, 24 a 12 Comae Berenices. Súhvezdie neobsahuje veľa jasných hviezd, z ktorých však niektoré tvoria riedku otvorenú hviezdokopu. Táto kopa sa označuje ako Coma alebo, podľa Melottovho katalógu, Mel 111. Obsahuje asi 30 hviezd, od Zeme je vzdialená približne 260 svetelných rokov, takže patrí medzi naše najbližšie otvorené hviezdokopy. Jej najjasnejšia hviezda je 12 Comae Berenicis s jasnosťou 4,8 magnitúd, najslabšie hviezdy dosahujú 10. magnitúdu.

Objekty[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci je toto súhvezdie málo plošne rozložité, nachádza sa v ňom veľa galaxií, pretože leží kolmo k rovine Galaxie. Leží v ňom severný galaktický pól so súradnicami rektascenzia = 12 h 42´, deklinácia = +28°.

V súhvezdí sa okrem galaxií nachádza aj jedna jasná guľová hviezdokopa M 53. Leží v blízkosti hviezdy Diadém. NGC 4147 je tiež guľová hviezdokopa, ale jej jasnosť je iba 10 magnitúd.

V tomto súhvezdí sa nachádza tzv. Kopa galaxií Coma. Je to obrovská kopa galaxií vo vzdialenosti asi 350 miliónov svetelných rokov. Najznámejšia galaxia je M64 Čiernooká galaxia. Do súhvezdia zasahuje aj časť Kopy galaxií Virgo. Patria do nej galaxie M85, M88, M91 a M100.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Vlasy Bereniky je nenápadné malé jarné súhvezdie. Rozprestiera sa medzi Denebolou zo súhvezdia Lev a Arktúrom v Pastierovi. Jeho hviezdy sú nenápadné a slabé. Netvoria nijaký výrazný obrazec. Väčšinou sa do hviezdnych máp zakresľuje ako pravý uhol s hviezdou beta na vrchole. Za jasnej noci si pri hviezde gama môžeme všimnúť niekoľko hviezd, ktoré vytvárajú tvar obráteného Y. Hviezdu alfa nájdeme asi v tretine vzdialenosti medzi Arktúrom a Denebolou. Gama zase leží takmer v strede spojnice hviezd Cor Caroli a Denebola. Súhvezdie môžeme pozorovať v zime nadránom, na jar celú noc a v lete večer.