Selnice
| Selnice | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obec | Liptovská Porúbka |
| Časť | Demänovské vrchy |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Ďumbierske Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 244,1 m n. m. |
| Súradnice | 49°00′47″S 19°44′48″V / 49,013°S 19,7467°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Selnice (staršie[1] a v niektorých mapách aj Capkovo[2]; 1 244,1 m n. m.[3][2]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Liptovskou Porúbkou, približne 3 km juhovýchodne od Liptovského Hrádku.[4]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na severe strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Demänovské vrchy.[5] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a na katastrálnom území obce Liptovská Porúbka.[1] Najbližšími sídlami sú severne ležiaci Liptovský Hrádok a Liptovská Porúbka, východne situovaná je Kráľova Lehota a južne položená Malužiná. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[4]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Vrch zakončuje severovýchodnú vetvu rázsochy, vybiehajúcej severným smerom z Ďumbiera (2 046 m n. m.) v hlavnom hrebeni. Masív Selnice sa na ňu pripája v masíve Slemä (1 514 m n. m.). Východne susedí Veľký vrch (1 147 m n. m.), Mních (1 160 m n. m.) a Urdanová (951 m n. m.), južne Skribňovo (1 151 m n. m.) a Hradište (1 326 m n. m.) a západne Slemä, Brtkovica (1 175 m n. m.) a Smrekovica (1 274 m n. m.).[2] Masív patrí do povodia Váhu, kde vodu odvádzajú jeho menšie prítoky a riečka Boca. Na vrchol nevedie značený chodník.[4]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrcholovú časť pokrýva súvislý, miestami však riedky lesný porast, ktorý tak umožňuje obmedzený rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou a skalnatých brál je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Vysoké a Západné Tatry a Chočské vrchy.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný neznačenými lesnými chodníkmi. Vzhľadom na značnú svahovitosť je však výstup pomerne obtiažny.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-07-29]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 38.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-07-29]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-07-29]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-07-29]. Dostupné online.