Slemä
| Slemä | |
| vrch | |
 Slemä
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obce | Liptovský Ján, Liptovská Porúbka |
| Časť | Demänovské vrchy |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Ďumbierske Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 513,7 m n. m. |
| Súradnice | 48°59′36″S 19°42′05″V / 48,9933°S 19,7013°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z Liptovskej Porúbky
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Slemä | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Slemä (1 513,7 m n. m.[1][2]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Liptovským Jánom, približne 5 km juhozápadne od Liptovského Hrádku.[3]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na severe strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Demänovské vrchy.[4] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Liptovský Ján a Liptovská Porúbka.[5] Najbližšími sídlami sú severným smerom ležiaci Liptovský Ján, Liptovský Hrádok a Liptovská Porúbka, východne sa nachádza Malužiná. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Slemä je súčasťou dlhej rázsochy, vybiehajúcej juhovýchodným smerom z Ďumbiera (2 046 m n. m.) v hlavnom hrebeni. Tá sa stáča v oblúku na sever a pokračuje cez Rovnú hoľu (1 723 m n. m.) na Smrekovicu (1 274 m n. m.). Východným smerom ležia Selnice (1 244 m n. m.) a Hradište (1 326 m n. m.), južným Ohnište (1 538 m n. m.), západným Krakova hoľa (1 752 m n. m.), Škopovo (1 288 m n. m.) a Kopa (1 420 m n. m.) a severným Smrekovica, Brtkovica (1 175 m n. m.) a Bukovica (1 117 m n. m.).[2] Masív patrí do povodia Váhu, kde vodu zo západných svahov odvádza riečka Štiavnica a z východných Michalovský potok. Na vrchol vedie značený chodník a masív je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Jánska dolina a Ohnište.[3]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Hrebeň i vrchol pokrýva súvislý, miestami však riedky lesný porast, ktorý tak umožňuje obmedzený rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Vysoké a Západné Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru i Beskydy a Malú Fatru.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
zelenej značke:
- od východu z rázc. Michalovo v Bocianskej doline cez rázc. Brtkovica
- od severu z Kumštového sedla cez Rovnú hoľu a Michalovské sedlo
- po
červenej značke cez rázc. Brtkovica
- zo severozápadu z Liptovského Jána cez Smrekovicu
- od severovýchodu z Liptovského Hrádku[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 38.
- ↑ a b Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-07-24]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-07-24]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-07-24]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-07-24]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slemä
