Preskočiť na obsah

Skalka (1 980,1 m n. m.)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skalka
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Brezno
Obce Dolná Lehota, Jasenie
Časť Ďumbier
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Ďumbierske Tatry
Povodie Hron
Nadmorská výška 1 980,1 m n. m.
Súradnice 48°55′45″S 19°31′07″V / 48,9293°S 19,5185°V / 48.9293; 19.5185
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po z Dolnej Lehoty cez Strmý vŕštek
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Skalka (1980 m)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Skalka (1 980,1 m n. m.[1]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží v bočnom hrebeni nad obcou Dolná Lehota, približne 16 km severozápadne od Brezna.[2]

Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Ďumbier.[3] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Brezno a zasahuje na katastrálne územie obce Dolná Lehota a Jasenie.[4] Najbližšími sídlami sú na juhovýchode situovaná osada Krpáčovo a severovýchodne ležiaca Demänovská Dolina, južným smerom sa nachádza Horná a Dolná Lehota a Jasenie, západne leží Magurka a Železnô. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[2]

Skalka je súčasťou rázsochy, ktorá vybieha južným smerom na Žiarsku hoľu (1 841 m n. m.) z Kotlísk (1 937 m n. m.) v hlavnom hrebeni. Západným smerom leží Chabenec (1 955 m n. m.), Malý Chabenec (1 840 m n. m.) a Ďurková (1 750 m n. m.), južným Žiarska hoľa, Žiar (1 408 m n. m.) a Snožka (1 378 m n. m.), východným Baba (1 617 m n. m.), Pálenica (1 658 m n. m.) a Dereše (2 004 m n. m.) a severne susedí Poľana (1 889 m n. m.) a Kotliská.[5] Masív patrí do povodia rieky Hron; zo západných svahov voda odteká potokom Lomnistá cez Jasenský potok, východné odvodňuje Vajskovský potok a južné jeho prítok Dve vody. Vrcholom prechádza značený chodník z Dolnej Lehoty na Kotliská a celý masív je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Skalka.[2]

Hôľnato skalnatý hrebeň i vrchol so značnou nadmorskou výškou umožňuje nerušený kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Tatry, Chočské vrchy, Oravské Beskydy i Maguru, Malú i Veľkú Fatru, Vtáčnik, Štiavnické vrchy, Javorie, Poľanu, Veporské a Stolické vrchy.[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 59.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-07-05]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-07-05]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-07-05]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  5. Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-07-05]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]