Tatra (podnik)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Tatra Kopřivnice)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
TATRA, a. s.
Logo 1227177195.jpg

Právna forma akciová spoločnosť
Odvetvie automobilový priemysel
Založená 1850
1897 ako výrobca osobných automobilov Präsident
Zakladateľ Ignác Šustala
Sídlo Kopřivnice, Československo
Vedenie Ronald Adams
Priemysel Automobilový
Produkcia Automobily, Nákladné automobily, Vagóny, Vozne
Prevádzkový príjem 7,869 mld (2008)
Zamestnancov 4.500 (2008)
Dcérske spoločnosti Tafonco (zlievareň),
Taforge (kováčňa),
Tawesco (nástrojáreň, lisovňa, zvarovňa)
Vlastník Tatra Trucks a.s. (súčasť J&T) (od marca 2013)
Slogan spoločnosti TATRA is THE solution
Webová stránka www.tatra.cz

Tatra, a. s. (predtým Nesselsdorfer Wagenbau-Fabriks-Gesellschaft) je tretia najstaršia existujúca továreň vyrábajúca automobily po automobilkách Daimler-Benz a Peugeot. Najznámejšia časť podniku sú závody Tatra Kopřivnice zamerané na výrobu automobilov a motorov. Výroba osobných automobilov bola ukončená v roku 1999, ale spoločnosť stále vyrába predovšetkým terénne nákladné vozidlá s pohonmi 4x4, 6x6, 8x8, 10x10 a 12x12.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätná tabuľa Ignáca Schustalu v Muzeu Fojtství v Kopřivnici.

Spoločnosť vznikla v roku 1850 v Kopřivnici (Nesselsdorf) ako malá rodinná firma založená Ignácom Schustalom. Náplňou firmy bola sprvu výroba kočiarov a bričiek. Ťažisko produkcie sa neskôr presunulo do výroby železničných prípojných a motorových vozidiel. Prvé vagóny boli vyrobené v roku 1882.

Präsident (1897)
Tatra 12 (1929)

V krátkej dobe sa započalo aj s automobilovou výrobou - 1897 prvý osobný automobil „Präsident“, 1898 prvý nákladný automobil s nosnosťou 2,5t. Sprvu boli používané motory Benz, neskôr motory vlastnej konštrukcie. Automobilová výroba sa stala neskôr dominantnou.

Za zmenou pôvodného názvu automobilky Nesselsdorfer Wagenbau-Fabriks-Gesellschaft boli testy brzdovej sústavy vozidla NW U v roku 1919 v Tatrách. Po zdolaní náročnej trasy zo Štrby do Tatranskej Lomnice, bolo rozhodnuté o premenovaní firmy na Tatra a vozidla na Tatra 10.

Zvláštnou kapitolou v dejinách závodu bola aj letecká výroba, ktorá začala v roku 1934 založením leteckého oddelenia. Najprv to bola licenčná výroba (motory T-100 lic. Hirth) pre lietadlá T-131, neskôr aj vlastné konštrukcie. Medzi svetovými vojnami krátku dobu závod vyrábal aj chladiacu techniku pod značkou Tatra-Ate.

Najvýznamnejšou etapou v histórii závodu sa stala automobilová výroba. Továreň je známa ako výrobca kvalitných vozidiel originálnej technickej koncepcie, ako aj svojimi vzduchom chladenými motormi.

Tzv. tatrovácka automobilová koncepcia sa prvýkrát objavila vo výrobe v roku 1923 (Tatra 11). Jej autorom je nadaný konštruktér rakúskej národnosti Hans Ledwinka. Tatrovácka automobilová koncepcia je charakterizovaná nezávislým zavesením kolies pomocou výkyvných polonáprav s bezkĺbovým prenosom hnacieho momentu a nosným chrbticovým rámom kruhového prierezu, na ktorý je v prednej časti uchytený vzduchom chladený spaľovací motor. Táto konštrukčná schéma sa používa v modernizovanej podobe dodnes u ťažkých nákladných automobilov určených prevažne pre jazdu v náročnom teréne.

Tatra 77 (1933)

V roku 1933 Tatra vyrobila prvý automobil s aerodynamickou karosériou (Prototyp ľudového vozidla V570) a ako prvej na svete je jej priznané aj spustenie sériovej výroby automobilov s aerodynamickou karosériou (Tatra 77). Otcom myšlienky výroby aerodynamických limuzín s karosériou tvarovanou podľa patentu švajčiarskeho konštruktéra maďarskej národnosti Paula Jaraya a so vzduchom chladeným V8 motorom v zadnej časti karosérie bol nadaný mladý konštruktér Erich Übelacker.

Reprezentačné limuzíny so vzduchom chladeným motorom v zadnej časti karosérie vyrábala Tatra až do ukončenia výroby osobných automobilov (Tatra 700 v roku 1998). Medzníkom vo výrobe úžitkových automobilov sa stala legendárna T-111 (1942), ktorá sa stala predobrazom nákladných vozidiel Tatra až do dnešných dní.

V súčasnosti sa spoločnosť zameriava na výrobu ťažkých nákladných automobilov s pohonom všetkých náprav, určených predovšetkým pre využitie v sťažených podmienkach (T-815, T-816 Force, T-163 Jamal a Tatra Phoenix).

Tatra na Rallye Dakar[upraviť | upraviť zdroj]

Lopraisova Tatra 815

Nákladné automobily Tatra sa vo svete preslávili aj vďaka úspechom na najťažšej rallye sveta - Rallye Dakar. Zaslúžil sa o to najmä legendárny pilot Karel Loprais, ktorý zo 17. štartov na tejto súťaži, 6x vyhral, 5x došiel na druhom mieste a 1x bol tretí. Ako bezkonkurenčne najúspešnejší účastník pretekov v kategórii kamiónov si v roku 1994 vyslúžil prezývku Monsieur Dakar.

Po zranení Karla Lopraisa v ročníku 2006 ho v roku 2007 za volantom Tatry vystriedal jeho synovec Aleš Loprais, ktorý hneď pri svojom premiérovom štarte na tejto rallye získal 3. miesto v konečnom poradí v kategórii kamiónov.

Najúspešnejší piloti za volantom Tatry: Karel Loprais (6x zlato, 5x striebro, 1x bronz), Tomáš Tomeček (1x striebro - 2003, 1x bronz - 1999), Vlastimil Buchtyár (1x bronz - 1995), Ladislav Fajtl (1x bronz - 1996), Martin Kahánek (1x bronz - 1990), Milan Kořený (1x bronz - 1998), Aleš Loprais (1x bronz - 2007).

O Tatre[upraviť | upraviť zdroj]

Závody[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tatra Kopřivnice (nákladné automobily, osobné automobily, spaľovacie motory)
  • Tatra Příbor (pobočný závod - hlavne osobné automobily)
  • Tatra Smíchov Praha (trolejbusy a železničné vagóny, neskôr električky) - neskor závod ČKD TATRA - výroba električiek
  • Tatra Studénka (pobočný závod - železničné vozidlá, letecká výroba)
  • Tatra Bratislava (vývojové pracovisko, konštrukcia - osobné automobily - vývoj, úpravy; nákladné automobily - modernizácia, špeciálne úpravy)
  • Tatra Bánovce nad Bebravou (pobočný závod, hlavne nákladné automobily - sklápače, valníky, ramenové nakladače, lesovozy, špeciálne verzie ako napríklad letiskové ťahače a vojenské podvozky a výroba náprav a nosných rúr)
  • Tatra Čadca (pobočný závod, výroba komponentov - napríklad riadenie, prídavné prevody, ozubenie, montáž vybraných typov motorov)
  • Tatra Nový Jičín (pobočný závod, výroba komponentov - rámov, výfukových a sacích potrubí, korieb, finalizácia niektorých veryií nákladných aut, predovšetkým civilných a vojenských valníkov)

Modely automobilov Tatra[upraviť | upraviť zdroj]

Tatra 87
Tatra 2-603

Osobné automobily[upraviť | upraviť zdroj]

Športové automobily[upraviť | upraviť zdroj]

Tatra 607 (1950) na okruhu Nürburgring(1989)

Úžitkové automobily[upraviť | upraviť zdroj]

Nákladné automobily[upraviť | upraviť zdroj]

Tatra 813

Trolejbusy Tatra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tatra 86, Tatra 400, Tatra 401, Tatra 402, Tatra 403

Koľajové vozidlá Tatra[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenská strela

Železničné vozidlá[upraviť | upraviť zdroj]

Električky Tatra

Lietadlá Tatra[upraviť | upraviť zdroj]

Tatra 101.2
  • Tatra 131, Tatra 126, Tatra 001, Tatra 101, Tatra 201, Tatra 301

Chladiaca technika[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]