Tintoretto

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jacopo Robusti
Tintoretto
Tintoretto, Autoportrét, 1588, olej na plátne, Musée du Louvre, Paríž

Narodenie 29. september 1518
Benátky, Benátska republika
Úmrtie 31. máj 1594 (75 rokov)
Benátky, Benátska republika

Tintoretto, vl. menom Jacopo (Giacopo) Robusti (* 29. september 1518, Benátky – † 31. máj 1594, Benátky) bol taliansky renesančný maliar, jeden z popredných predstaviteľov benátskej maliarskej školy.

Pretože jeho rodný list sa zničil, dátum jeho narodenia bol odvodený z úmrtného listu, objaveného v Kostole San Marziale, kde sa píše: „31. mája 1594 zomrel pán Jacopo Robusti, zvaný Tintoretto, 75 rokov a 8 mesiacov starý, po štrnástich dňoch horúčky.“

Mladosť a rané obdobie tvorby[upraviť | upraviť zdroj]

Jacopov otec Giovanni Battista Robusti, ktorého rodina pochádzala pravdepodobne z Luccy, bol povolaním farbiar hodvábnych látok. Bolo zvykom dávať niektorému zo synov prezývku podľa otcovho remesla. Preto dostalo najstaršie z Giovanniho detí meno Tintoretto (farbiarik), odvodené z pomenovania del Tintore (t. j. farbiarov syn).

Majster neskorších gigantických diel svoje umelecké začiatky absolvoval v maliarskej dielni slávneho Tiziana. Ako dvadsaťročný začínajúci umelec svoje prvé práce signoval jednoducho: „Ja majster Giacomo, maliar z námestia San Chassan“. Z toho je jasné umelcovo bydlisko na jednom z benátskych námestí. Svojmu rodnému mestu ostal Tintoretto verný po celý život.

Z obdobia okolo roku 1537 pochádza jeho prvé známe dielo Madona s Dieťaťom, malým svätým Jánom Krstiteľom, donátorkou, Máriou Magdalénou a svätou Katarínou Alexandrijskou.

Obrazy pre Scuola Grande di San Marco[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1562 dostal Tintoretto objednávku na vyhotovenie troch obrazov zachytávajúcich zázraky svätého Marka. Obrazy Prenesenia tela svätého Marka, Nájdenie tela svätého Marka a Záchrana Saracéna sú od roku 1920 súčasťou expozície benátskej Akadémie.

Svätý Rochus v nebeskej sláve, 1564, olej na plátne, Scuola di San Roco, Benátky

Obrazy pre Scuola di San Roco[upraviť | upraviť zdroj]

V polovici 16. storočia bola v Benátkach dostavaná nová budova Školy svätého Rochusa. Vzápätí sa v predstavenstve rozhodovalo o jej výzdobe. Boli vyzvaní najlepší maliari v meste (o. i. Veronese, Salviati) aby predložili návrhy na obraz, ktorý mal byť umiestnený na strope miestnosti Sala dell'Albergo.

Zákazku napokon získal Tintoretto, ktorý namaľoval plátno priamo bez predošlého návrhu a potajme ho upevnil na strop. Obraz škole daroval a za to si zaistil objednávku i na výzdobu stien. Obrazy Svätý Rochus v nebeskej sláve (na strope miestnosti) ako aj Ukrižovanie, Kristus pred Pilátom, Korunovanie tŕním a Cesta na Kalváriu (na stenách) patria k vrcholným umelcovým dielam.

K výzdobe školy sa Tintoretto vrátil v roku 1575, kedy sa sám ponúkol namaľovaním viacerých obrazov pre hlavnú sieň. Po schválení radou školy tak vznikli diela Zázrak s kovovým hadom, Mojžiš vyráža vodu zo skaly, Zbieranie many a ďalších tridsať obrazov so starozákonnými výjavmi. Vďaka tejto práci získal vynikajúcu pozíciu pri získaní objednávky na neskoršiu výzdobu siení Dóžovho paláca, zničených pri požiari v roku 1577.

Maľby v Dóžovom paláci[upraviť | upraviť zdroj]

Pravdepodobne najvýznamnejšiu časť Tintorettovej tvorby predstavujú obrazy tvoriace výzdobu Dóžovho paláca. Už v roku 1553 pre palác namaľoval dva obrazy: Korunovácia Barbarossu a Vyobcovanie Barbarossu z cirkvi, ktoré však boli pri veľkom požiari paláca v roku 1577 zničené. Rovnaký osud postihol i jeho ďalšie dielo, obraz Mŕtvy Kristus, určený do miestnosti zvanej Sala dello Scrutinio (Volebná sieň).

V roku 1565 namaľoval Tintoretto pre palác päť veľkorozmerných pláten s biblickými výjavmi. Obrazy tvoria výzdobu stropu vo vestibule paláca. O rok nato pribudlo v paláci päť Tintorettových alegorických pláten na strope v Sieni inkvizície (Saletta degli Inquisitori).

V roku 1576 pre Dóžov palác vytvoril sériu štyroch alegorických malieb, pôvodne zdobiacich steny vestibulu, v roku 1716 premiestnených do Sály Antikolégia (Sala dell'anticollegio).

Najvýznamnejšou zákazkou v paláci bol Tintoretto poverený v roku 1577. V tomto roku bola následkom veľkého požiaru zničená časť palácovej výzdoby. Spolu s architektom Jacopom Sansovinom sa podieľal na výzdobe tzv. Sály štyroch brán (Salla delle Quattro Porte), kde jeho alegorické fresky nahradili pôvodný vykladaný strop. Spolu so spolupracovníkmi zo svojej dielne sa podieľal na výzdobe ďalšej miestnosti – Siene senátorov (Sala dei Senato).

V rokoch 1579 – 1585 bola Tintorettovi zverená maliarska výzdoba stropu Sály Veľkej rady (Sala del Maggior Consiglio) a stien Sály Kolégia (Sala del Collegio). Obrazy sú oslavou Benátok a ich vládcov – dóžat.

V roku 1577 vypísal senát Benátskej republiky konkurz na zhotovenie veľkorozmerného plátna, ktoré malo zdobiť čelnú stenu Sály Veľkej rady (Sala del Maggior Consiglio) a nahradiť zničenú pôvodnú fresku Guarienta di Arpo z druhej polovice 14. storočia. Do konkurzu sa prihlásilo niekoľko umelcov, medzi nimi napr. Veronese, Jacopo Bassano či Jacopo Palma il Giovane. Komisia po vyše desiatich rokoch v prvom kole vybrala návrhy Veroneseho a Bassana, no vzhľadom k nejednotnosti pri určení celkového víťaza ako aj k skutočnosti, že Veronese v roku 1588 zomrel, bola vypísaná nová suťaž. Práca bola zverená Tintorettovi, ktorý tu vytvoril svoje najslávnejšie dielo. Obraz s príznačným názvom Raj (rovnaký názov niesla i pôvodná Guarientova freska) z roku 1588 je dodnes najväčším plátnom (rozmery 700 × 2 200 cm) aké bolo kedy namaľované. Dielo, na zhotovení ktorého sa s veľkou pravdepodobnosťou podieľal i umelcov starší syn Domenico a majstrova dielňa, zachytáva Tintorretovu predstavu neba. Ústrednými postavami sú Kristus Pantokrator (t. j. žehnajúci) a Panna Mária, ktorým robí spoločnosť obrovské množstvo ľudí, túžiacich po spáse svojich duší.

Vzhľadom ku kolosálnym rozmerom je plátno zložené z niekoľkých častí a vznikalo v priestoroch benátskej Scuola della Misericordia.

Obraz sa od počiatku stal predmetom protichodných hodnotení. Kým jedni ho pokladali za „najskvostnejšie dielo, aké kedy Benátky mali“, iní v ňom videli „nakopenie postáv, mravenisko, stádo, chaos“. Napriek tomu tvorí tento gigantický obraz vskutku veľkolepé včlenenie do starobylého, slávnostného prostredia.

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Tintoretto sa v roku 1550 oženil s Faustínou de' Vescovi, dcérou dekana benátskej Školy svätého Marka. Celkovo sa im narodilo sedem deti – dcéry Marietta, Perina, Ottavia, Lanza a Altura a synovia Domenico a Marco. Marietta, Domenico a Marco pokračovali v otcových stopách (Marietta sa stala jednou z najvýznamnejších talianskych maliarok renesancie, so synom Domenicom často spolupracoval a on je aj spoluautorom viacerých nedokončených diel) a dcéry Perina a Ottavia sa stali rehoľníčkami. O ďalších dvoch dcérach bližšie údaje chýbajú.

Zhodnotenie tvorby[upraviť | upraviť zdroj]

Tintorettovo dielo je považované za protipól tvorby ďalších dvoch veľkých Benátčanov – Veroneseho a Tiziana. Hlavnými atribútmi, na ktorých Tintoretto staval svoju tvorbu bola neuveriteľná rýchlosť maľovania, veľká usilovnosť a precíznosť. Je až obdivuhodné ako tieto aspekty dokázal v konkrétnom diele vždy zladiť. Dokazoval to rovnako v náboženských obrazoch ako aj v portrétoch či dielach čerpajúcich námety z antickej mytológie. Často jeho tvorbu svojou grandióznosťou a takmer divadelnými efektami pripodňovali rímskym dielam slávneho Michelangela. Tintorettova tvorba znamenala veľký prínos do benátskej maľby druhej polovice 16. storočia.

Výber z tvorby[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • C. Bernari, P. de Vecchi, Tintoretto, Odeon, Praha, 1980
  • D. Reato, Benátky místa a historie, Slovart, Praha, 2004, ISBN 80-7209-574-9