Šoltýska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Šoltýska
obec
Šoltýska
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Poltár
Región Malohont
Nadmorská výška 743 m n. m.
Súradnice 48°34′49″S 19°44′40″V / 48,5804°S 19,7445°V / 48.5804; 19.7445
Rozloha 4,39 km² (439 ha) [1]
Obyvateľstvo 73 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 16,63 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1796
Starosta Viera Havranová[3] (HLAS-SD)
PSČ 985 07
ŠÚJ 511889
EČV (do r. 2022) PT
Tel. predvoľba +421-47
Adresa obecného
úradu 		Obecný úrad
Šoltýska 4
985 07
Telefón 047/429 57 23
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Šoltýska
Webová stránka: soltyska.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
POZOR! Duplicitný názov miesta Šoltýska v Google maps na PSČ 980 12, medzi Rím.Sobotou a Hrnčiarskymi Zalužanmi.

Šoltýska je obec na Slovensku v okrese Poltár, horná časť sa nazýva Ľubienka.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Šoltýska sa nachádza v západnej časti Stolických vrchov vo výške 650 až 800 m n. m. Rozprestiera sa v trojuholníku tvoreného troma vrchmi Perešom (835 m n. m.), Homračkou (814 m n. m.) a Turčiankou (758 m n. m., vo vrcholovej časti Slovenského Rudohoria. Jej kataster sa rozkladá na ploche 439 ha. Obec leží v údolí kde pramení potok, ktorý sa asi po 2 km vlieva do potoka Kokavka.[4]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Šoltýsku založil gróf Anton Forgáč v roku 1796.[4] Na jeho počesť bola osada v čase založenia nazvaná Antalfalva (Antonova Dedina).[5] Neskoršie došlo k zmene názvu dediny z Antalfalva na Šoltýska. Časť forgačovských majetkov sa nachádzala v tom čase (koncom osemnásteho storočia) v kokavskom katastri. Podľa dostupných údajov vlastnili Forgáčovci až polovicu Kokavy od roku 1595.[6] Založenie Šoltýsky súviselo s rozvojom priemyselnej výroby, najmä skla, v okolitých dedinách a usadlostiach. Forgáčovci si uvedomili, že hlavným zdrojom ich príjmov v budúcnosti môžu byť zisky z manufaktúr a preto sa zamerali na ich zakladanie.

V roku 1750 založili prvú manufaktúru na výrobu papiera v údolí Rimavice, 2 km severne od obce Kokava. V roku 1803 založili sklársku hutu na výrobu tabuľového skla v lokalite Dolina v údolí Rimavice cca 18 km severne od Kokavy. Ako kurivo pre roztavenie sklárskej suroviny (kremeňa) sa v sklárskych hutách v tom čase používalo suché bukové drevo. Využitie inej energie v tých časoch ešte nebolo v týchto lokalitách známe. K tomu bolo potrebné mnoho drevorubačov a povozníkov so záprahmi. Forgáčovci preto využili, možnosť, ktorú im ponúkol patent cisára Jozefa II. z roku 1785 o zrušení nevoľníctva a v roku 1796 najali verbovačov, ktorí im pomohli naverbovať a presídliť na ich majetky do severnej a severozápadnej časti kokavského katastra 134 rodín. Presídlenci, boli to drevorubači, ktorí prišli klčovať okolité bukové lesy, založili osady z ktorých neskoršie vznikli samostatné obce Šoltýska, Lom nad Rimavicou a Ďubákovo. Ďalší presídlenci vytvorili laznícke usadlosti Čremoš a Pereš.[7] Presídlenci najmä do Šoltýsky, boli z viacerých stolíc. Väčšina bola zo zvolenskej stolice, ale boli medzi nimi aj prisťahovalci z oravskej, abovskej, trenčianskej stolice a dokonca aj z moravského Hrozenkova.[8] Celkom bolo do Šoltýsky presídlených 53 rodín. V čase svojho vzniku patrila Šoltýska do Malohontského dištriktu, ktorý bol súčasťou Hontianskej stolice.[9]

Od roku 1803 patrila Šoltýska do novo vzniknutej Gemersko-Malohontskej stolice. V roku 1809 vznikla samostatná rímskokatolícka farnosť. V roku 1834 ukončenie výstavby a vysvätenie kostola (Rožňavské biskupstvo).[10] Elektrický prúd bol do obce zavedený v roku 1957. Počas reorganizácie štátnej správy v roku 1961 bola k Šoltýske pripojená aj miestna osada Ľubienka, ktorá dovtedy patrila pod obecný úrad Ipeľský potok. V roku 1967 bola do Šoltýsky vybudovaná miestna cestná prípojka (3 km) od štátnej cesty Kokava - Kriváň (táto bola daná do prevádzky v októbri 1938). Vodovod si občania svojpomocne vybudovali v roku 1973. V minulosti bol v obci v prevádzke vodný mlyn[4] a píla.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1828-1834. Obnovou prešiel v roku 1893 a 1923. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami.[11] V interiéri sa nachádza výmaľba od Jozefa Hanulu z 20. rokov 20. storočia.[12] Fasády kostola sú členené širokými polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu s termálnym oknom. Je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou.
  • Kostol Povýšenia svätého Kríža
    Kostol Povýšenia svätého Kríža
  • Interiér kostola Povýšenia svätého Kríža
    Interiér kostola Povýšenia svätého Kríža

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ a b c SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 569.
  5. ↑ Kronika obce Šoltýska.
  6. ↑ Leon Sokolovský - Stručné dejiny Malohontu do roku 1803. Vydalo Vydavateľstvo GRADUS Martin v r.1997 pre TAURIS, a.s., Rimavská Sobota.
  7. ↑ Pavel Spišiak - Kokava nad Rimavicou v období neskorého feudalizmu a kapitalizmu. Vydavateľstvo Osveta š.p. Martin pre Miestne kultúrne stredisko v Kokave nad Rimavicou r. 1990.
  8. ↑ ŠA Banská Bystrica. Fond Malohontského dištriktu 1688-1803.
  9. ↑ Leon Sokolovský - Erb a ostatné symboly obce Šoltýska - Historická, sfragistická, heraldická a vexilologická štúdia vypracovaná pri príležitosti odovzdávaniu obecných symbolov do používania. 2006.
  10. ↑ Ján Belčany: Dejiny brezníckej farnosti. FÚ Breznička 1958
  11. ↑ Šoltýska - Kostol Povýšenia sv. Kríža [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  12. ↑ Krátka história rím. kat. farnosti Šoltýska [online]. Oficiálne stránky obce Šoltýska. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šoltýska

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • LAŠŠÁK, Juraj. Šoltýska : monografia obce. 1. vyd. Šoltýska : Obecný úrad, 2014. 208 s. ISBN 978-80-971709-8-1.
  • Ing. Emil Rončák a kol.: Lom nad Rimavicou a okolie. Vydal Obecný úrad Lom nad Rim. v r. 2008.
  • ŠA B. Bystrica. Fond Zbierka cirkevných matrík, Šoltýska, krabica 318.
  • ŠA B. Bystrica, pobočka Lučenec, Notárske zápisy z NÚ Kokava nad Rim.
  • Žilák, Kafka, Repčok - Sklárne v Malohonte - vydané Divadelným združením GUnaGU v Bratislave r.2001.
  • Kolektív autorov: Monografia obce Málinec. Vydal Obecný úrad Málinec r. 2009
  • Slovenský biografický slovník III. zväzok K-L.
  • Slovenský biografický slovník V. zväzok R-T.
  • Úradné noviny župy XVIII (Pohronskej) č. 13 z 15.júna 1925.
  • KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1978. 532 s.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Šoltýska&oldid=7815670“