Častá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 09:44, 30. jún 2010, ktorú vytvoril ArthurBot (diskusia | príspevky) (robot Pridal: war:Častá)
Častá
obec
Vlajka
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský
Okres Pezinok
Región Bratislava a okolie, Malokarpatský región
Nadmorská výška 292 m n. m.
Rozloha 35,23 km² (3 523 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 396 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 68,01 obyv./km²
Starosta Stanislav Jablonovský (Nezávislý)
PSČ 900 89
ŠÚJ 507857
EČV (do r. 2022) PK
Tel. predvoľba 0 33
Adresa obecného
úradu 		Obecný úrad Častá
Hlavná 168
90089 Častá
E-mailová adresa ou@obec-casta.sk
Telefón 64 95 427
Fax 64 95 427
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Častá
Webová stránka: obec-casta.sk
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Obec Častá je písomne doložená v roku 1240, vznikla ako podhradie hradu Červený Kameň. Katastrálne územie obce sa rozprestiera na 3523 hektároch.

Stred obce je vo výške 245 m n. m., chotár obce vo výške od 219 do 694 m n. m. Nad obcou, v lesnom prostredí, je hrad Červený Kameň (339 m n.m.).

Častá patrila v minulosti do bratislavskej župy a do okresu Senec. Po roku 1918 Častá patrila do okresu Pezinok, potom Modra. V rokoch 1945 až 1960 bol okresné mesto pre Častú Pezinok, začas so sídlom v Modra.

Od 30. júna 1960 patrila obec do okresu Bratislava-vidiek. V súčasnosti je Častá v okrese Pezinok v Bratislavskom vyššom územnom celku. V rokoch 1944 – 1953 bola do obce pričlenená, ako jej miestna časť, obec Píla

Polohopis

Leží na východnom úpätí a rozhraní Malých Karpát a Trnavskej pahorkatiny. Na severe a severovýchode Častá hraničí s obcou Doľany, na severe a severozápade so Sološnicou, na východe je obec Štefanová, juhovýchodne Budmerice a na juhu obec Píla a Dubová.

Časti obce

Dolina, Hoštáky, Mestečko, Mraznice, Pažic, Rázcestie, Vršek

Ulice

Andreja Hlinku, Cintorínska, Družstevná, Fándlyho, Hlavná, Kiperská, Mraznická, Na vŕšku, Nová, Podhorská, Podzámocká, Poľná, Ružová, Sokolská, Štefanovská, Záhradnícka, Zámocká

Vodné toky

  • Gidra
  • Štefanovský potok

Politika

Obecné zastupiteľstvo

Starostom je od roku 2002 pán Stanislav Jablonovský (NEKA). V roku 2006 bol znovuzvolený na ďalšie funkčné obdobie.

Poslanci OZ (2002-2006): B.Belák (SNS-Smer), J.Dubovský (NEKA), P.Gáži (SNS-Smer)*, P.Hrdlička (NEKA), Ing. M.Slávik (NEKA), P.Martešík (HZDS), R.Setnický (HZDS)*, V.Turayová (HZDS), A. Lapšanský (SNS-Smer)*.

Pozn.: počas funkčného obdobia (2002-2006) sa vzdali poslaneckého mandátu: Mgr. E. Lenner (NEKA), Ing. E. Šuláková (NEKA), Mgr. F. Kašický (NEKA).

* náhrádníci

Poslanci OZ (2006-2010): Ing. P. Tatranský (KDH), P. Gáži (SNS), Ing. M. Porkert (SDKÚ-DS), Mgr. J. Jakuš (Smer-SD), P. Minárik (SDKÚ-DS), V. Turayová (ĽS-HZDS), P. Martešík (ĽS-HZDS), R. Setnický (ĽS-HZDS), Ing. M. Hajdin (NEKA).

Obyvateľstvo

V roku 2004 mala obec ca. 2076 obyvateľov.

Kultúra a zaujímavosti

Divadlo

Divadelný súbor „Na kolene“ vznikol v divadelnej sezóne 1972/73. Prvé predstavenie odohrali vo februári 1973 F. Urbánek (Pani richtárka). Názov súboru je odvodený z reality priestorových problémov. Členovia súboru pracujú ozaj na kolene. Svoje predstavenia realizovali zo začiatku na chodbe ZŠ, potom v telocvični, istý čas v priestoroch bývalej krčmy a naposledy v priestoroch OÚ Častá.

Z mnohých inscenácií treba spomenúť Jánošíka podľa Vivaldiho od Ľ. Feldeka. S touto hrou súbor dosiahol výrazný úspech, keď v r. 1980 získal hlavnú cenu v súťaži ochotníckych súborov a zúčastnil sa i Scénickej žatvy v Martine. Ďalším úspechom bolo aj víťazstvo s divadelnou hrou v dramatizácii P. Minárika Feldekovho románu Van Stiphout na Topolčianskej opone v r. 1988. Zo starších inscenácií treba spomenúť hry: Ji. Nestroy (Strach z pekla), E. Labiche (Piesok do očú), N.V. Gogoľ (Revízor) W. Shakespeare (Skrotenie čertice) alebo dramatizáciu P. Minárika na motívy románu G. Chevaliera (Zvonodrozdovo). Za realizované inscenácie súbor získal početné ocenenia. Či už to bolo za dramaturgiu, réžiu, scénografiu alebo herecké výkony, ale i za tvorivé hľadanie netradičných divadelných foriem a výtvarné spracovanie inscenácií.

V roku 2003 Divadlo Na kolene zinscenovalo poviedky od Mariána Minárika po názvom Veselé historky spod častovskej veže. Po veľkom diváckom úspechu v Častej nasledovali predstavenia v okolitých obciach, v bratislavskom V-klube a napokon aj verejná nahrávka v Slovenskom rozhlase (relácia Slovinky).V roku 2004 mala premiéru divadelná hra Mariána Minárika Po pohrebe veselo alebo Veselé historky spod častovskej veže 2. S touto hrou sa súbor zúčastnil Divadelných konfrontácií v Rohožníku. Ďalší rok priniesol voľné pokračovanie Veselých historiek spod častovskej veže od Mariána Minárika pod názvom Franco sa sce ženyt. V sezóne 2005/2006 divadlo nacvičilo komédiu od Ľubomíra Feldeka Hraj, noha, a ty, druhá, tancuj! Vystúpilo s ňou v Bratislave, na jeseň roku 2006 na divadelnom festivale v Tisovci a tiež na súťažnej prehliadke Divadelné konfrontácie 2007 v Modre. Nateraz posledné predstavenie Divadla Na kolene malo premiéru 18. 5. 2007 a je ním hra od Ľubomíra Feldeka Z dreva vyrezané.

Okrem tvorby javiskových inscenácií organizuje Divadlo Na kolene od roku 2004 v Častej nesúťažnú prehliadku ochotníckych divadiel v podobe divadelného festivalu Festeátro. Divadelný súbor taktiež vystupuje na divadelných festivaloch a aktívne sa zúčastňuje na tvorbe kultúrnych podujatí v obci Častá i v Malokarpatskom regióne.

Múzeá

Múzeum Červený Kameň so svojimi unikátnymi zbierkami patrí k najnavštevovanejším hradom na Slovensku. Je súčasťou Slovenského národného múzea. Špecializuje sa na vývoj bytovej kultúry šľachty a meštianstva na Slovensku. Dôraz kladie na umelecko-historický charakter zbierkových predmetov a dejiny hradu Červený Kameň. Sídlom múzea je národná kultúrna pamiatka Hrad Červený Kameň.

Hudba

Pamiatky

Pravidelné podujatia

FESTEÁTRO - divadelný festival: od roku 2004 Divadlo Na kolene Častá každoročne organizuje v areáli Základiny (dnešný obecný úrad) divadelný festival Festeátro. Na prvom ročníku sa okrem Divadla Na kolene predstavil aj súbor Divadla Na hambálku z Malaciek. Na druhom ročníku festivalu Festeátro 2005 sa zúčastnili: Divadlo Na hambálku Malacky, Divadelný súbor Daxner z Tisovca a domáce Divadlo Na kolene. Tretieho ročníka festivalu Festeátro 2006 sa zúčastnili: Divadlo Na hambálku Malacky,Divadelný súbor Daxner z Tisovca, Divadelný súbor T. Vansovej Rimavská Píla (ocenený na Scénickej žatve 2006), Divadelný súbor LETKISS Devín, Divadlo Na kolene a detský súbor Divadlo Na kolienku Častá.

Šport

V obci pôsobia športové kluby:

  • Futbalový oddiel TJ Slovan Častá
  • Lyžiarsky odiel
  • Silový trojboj
  • Vytrvalostný beh Mraznické chodníčky, ktorý sa koná vždy 1. septembra.

Registrácia a štart: futbalové ihrisko v Častej. Kategórie: podľa pravidiel SBS. Trať: 8,4 km, asfalt + les. Traťový rekord: 0:27:20 hod. Ján Križák (v roku 2003)

  • Turistický pochod „Častovská päťdesiatka“. Termín: vždy 8. 5. Trasa (podľa vlastného výberu): 10 km, 25 km, 35 km alebo 50 km po kopcoch Malých Karpát

Školstvo

V obci sa nachádza plnoorganizovaná základná škola ako aj materská škola.

Osobnosti

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Častá

Externé odkazy

Šablóna:Geolinky-Európa-mesto

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Častá&oldid=3020783“