Červený most

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°10′26″S 17°04′26″V / 48,17398°S 17,07400°V / 48.17398; 17.07400
Červený most
most
Mlynská dolina červený most 01.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Mesto Bratislava
Ponad potok Vydrica
Súradnice 48°10′26″S 17°04′26″V / 48,17398°S 17,07400°V / 48.17398; 17.07400
Staviteľ Škodovy závody, Frič
Materiál oceľ
Znovu postavený 1946-1948[1]
 - otvorený 30. apríla 1948
Poloha v rámci Bratislavy
Red pog.svg
Poloha v rámci Bratislavy
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Červený most je železničný most v Bratislave, ktorý preklenul Mlynskú dolinu. Je rozoznateľný podľa zreteľného červeného náteru a bol vybudovaný v roku 1848 ako súčasť železničnej trate Gänserndorf – Marchegg – Bratislava a pôvodne bol jednokoľajový a postavený z červených tehál.[2] Do súčasného stavu bol vybudovaný v roku 1948. Most preklenuje mestskú komunikáciu, chodník pre chodcov a cyklistov, potok Vydrica s priľahlým údolím toku.[3]

Verejná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

K zdvojkoľajneniu 215 m dlhého a 17 m vysokého, pôvodne tehlového mosta prišlo v roku 1881. Podopieralo ho deväť mostných oblúkov a svoju funkciu v pôvodnej podobe plnil až do 4. apríla 1945, kedy ho ustupujúce nemecké vojská zničili. Zachoval sa fragment piliera, ktorý je od 29. apríla 1986 technickou pamiatkou. V rekordne krátkom čase siedmych dní bol vojakmi Červenej armády a miestnymi obyvateľmi nahradený provizórnym premostením. Následne bol po oslobodení v rekordne krátkom čase (sedem dní) postavný vojskami červenej armády provizórny most na drevených podperách.[4]30. apríla 1948 bol postavený súčasný oceľový most, ktorý, reflektujúc pôvodné pomenovanie, natreli na červeno.[2] Projekt rekonštrukcie spracoval Ing. arch. Arpád Tesár z Riaditeľstva štátnych železníc.[4]

Pri Červenom moste sa nachádza železničná zastávka Bratislava-Železná studienka, ktorá je súčasťou železničnej trate Bratislava – Marchegg, po ktorej 20. augusta 1848 prišiel do Bratislavy prvý vlak z Viedne, ťahaný parnou lokomotívou. Trať umožnila napojenie Bratislavy na rozvíjajúci sa železničný systém v Európe.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOŽUCH, Miroslav. Po stopách dopravných stavieb 2: Červený most v Bratislave [online]. veterany.eu, 2012-02-28, [cit. 2021-07-15]. Dostupné online.
  2. a b Mosty na trati Marchegg (ÖBB) - Devínska Nová Ves - Bratislava [online]. rail.sk, [cit. 2020-11-14]. Dostupné online.
  3. Ing. Martin Hukel, Ing. Juraj Dolnák, PhD.. Posúdenie železničných oceľových mostov v Bratislave. ASB.sk (Bratislava: JAGA GROUP), 2014-08-27. Dostupné online [cit. 2021-07-19].
  4. a b PAULÍK, Peter. MOSTY na území Slovenska. [s.l.] : JAGA group, 2012. 258 s. ISBN 978-80-8076-103-5. S. 56.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]