Ľubomír Párička

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ľubomír Párička
slovenský ľudový umelec
Ľubomír Párička hrajúci na gajdách (2017)
Ľubomír Párička hrajúci na gajdách (2017)
Narodenie25. marec 1954 (68 rokov)
Jahodníky, súčasť mesta Martin, Slovensko

Ľubomír Párička (* 25. marec 1954, Jahodníky) je slovenský ľudový umelec, výrobca ľudových hudobných nástrojov a interpretátor ľudovej hudby.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v obci Jahodníky, dnes súčasť mesta Martin. Po absolvovaní strojárskeho učilišťa a neskôr strednej priemyselnej školy v Martine pracoval v Závodoch ťažkého strojárstva (ZŤS) ako normovač a konštruktér. Istú dobu pracoval v Líbyi, kde vyučoval tamojších študentov základy strojárstva. Od roku 1988 pracoval ako vedúci skladového hospodárstva v štátnom podniku Neografia.

Od roku 1978 je ženatý, má dve deti. Žije pri obci Bystrička.

Od detstva sa zaujímal o ľudovú kultúru, najmä o hudbu, ale aj o podobu života našich predkov žijúcich na vidieku. Tento živý záujem ho v mladosti priviedol k výrobe fujár a píšťal. Neskôr vytváral aj trojhlasné stredoslovenské gajdy, dvojhlasné oravské gajdy, rôzne typy pastierskych píšťal, drumble, bačovské flauty, rohy (hlásne trúby). S jeho hudobnými nástrojmi hrajú hudobníci v telesách ako Lúčnica, Slovenský ľudový umelecký kolektív alebo Štátny komorný orchester zo Žiliny.

Okrem hudobných nástrojov vyrába aj črpáky, vyrezávané palice, zdobené pracie piesty, drevené figúrky a väčšie plastiky, ako aj súčasti ľudového odevu (ako sú kožúšky, krpce, opasky, pracky, pastierske kapsy, korbáče a biče). Od výroby hudobných nástrojov neskôr prešiel k interpretácii ľudovej hudby (hra na fujare, píšťalách a gajdách, spev). Jeho inšpiračnými a muzikantskými vzormi boli fujaristi ako: bača Jozef Zachar z Priechodu, Jožko Rybár z Detvy, Peter Paciga z Vígľaša, Martin Ľupták-Sanitrár z Kováčovej či Juraj Kubinec z Utekáča.

Bol aktívny ako tanečník a neskôr sólista-inštrumentalista vo folklórnych súboroch Turiec v Martine, Stavbár v Žiline, Partizán v Slovenskej Ľupči, spolupracoval aj so SĽUK-om, Lúčnicou a skladateľom Svetozárom Stračinom.

Dlhodobo sa zúčastňuje folklórnych festivalov v Martine, Detve, Myjave, Východnej, Čičmanoch, Oravskej Polhore a inde. Vystupoval aj na početných folklórnych festivaloch v zahraničí.

Je aktívnym členom Spolku fujarášov a Cechu slovenských gajdošov.

V roku 2008 vydal vlastný CD-nosič s názvom „Spoveď fujary“ a spolupracoval na dvoch ďalších. Jeho hra na fujaru bola použitá v dokumentárnom filme o Slovensku s názvom „Cesty Slovenskom“ (2011). Podieľal sa aj na vzniku 7-dielneho dokumentárneho cyklu o výrobe hudobných nástrojov a interpretácii slovenskej ľudovej hudby.

Ocenenia (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jeho zásluhy o udržiavanie ľudovej hudby boli ocenené udelením plakety dr. Ladislava Lenga na folklórnych slávnostiach v Detve v rokoch 1978, 1983, 1985, 1986, 1987, 1988, 2003, 2008, 2009 a 2010.
  • V roku 1990 bol ocenený druhým miestom na súťaži v hre na handrársku píšťalu a drumbľu v anglickom Clevelande.
  • V roku 2004 mu bola udelená zlatá medaila Matice slovenskej za šírenie slovenskej kultúry.
  • V roku 2013 obdržal cenu mesta Martin za vynikajúce výkony v oblasti kultúry.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • HRUBÝ, Ladislav: Prostá krása. In: Slovensko (kultúrno-spoločenský mesačník), roč. 11, 1987, č. 11, s. 21.
  • S fujarou v náručí. In: Ľudia a Zem, roč. 56, 2007, č. 5, s. 88 a nasl.

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]