Preskočiť na obsah

Šiitizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Šíiti)
Súčasť série článkov na tému
Islam
Viera a praktiky
Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita
Hlavné osobnosti
Mohamed

Abú Bakr as-Siddík
Umar ibn al-Chattáb
Utmán ibn Affán
Alí ibn Abí Tálib
Mohamedovi súčasníci
Členovia Mohamedovej domácnosti

Proroci islamu
Texty a zákony
KoránSunnaŠaría
Zákonodarstvo
Životopisy Mohameda
Vetvy islamu
Sunniti (HanífovskáMálikovskáŠáfiovskáHanbalovskáZáhirovská)Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíjadrúzovia)Isná ašaríja (Dža'farovskáAlavitiAleviti)Zajdíja) • Súfizmus (BektašijaČištíjaMawlawíja)Cháridža (Ibádíja)
Sociopolitické aspekty
UmenieArchitektúra
MestáKalendár
VedaFilozofia
Náboženskí vodcovia
Ženy v islameDžihád
Politický islamLiberálny islam
AhmadíjaWahhábizmus
Pozri aj
Slovníček islamských pojmov
Zoznam významných mešít
Zoznam článkov o islame
z  d  u

Šiitizmus (iné názvy: šíitizmus, šiizmus, šiitstvo, šíitstvo, ší’a, šía, šiitský/šíitsky islam[1]; arab. شيعةšía/iný prepis ší’a; pôvodne z شيعة عليší’atu ’Alí – Alího strana, Alího nasledovníci) je jedna z dvoch hlavných vetiev islamu. Prívrženec šiitizmu sa nazýva šiita (iné názvy: šíita, šiitský/šíitsky moslim), po arabsky šíí (presnejšie: ší’í), resp. kolektívne šía (presnejšie: ší’a).

Šiiti sa začali oddeľovať od hlavného prúdu islamu už v prvých rokoch po smrti proroka Mohameda. Hlavnou príčinou bola otázka následníctva po prorokovi. Tá časť, z ktorej sa stali šiiti, tvrdila, že nástupcom proroka a kalifom sa môže stať iba Mohamedov pokrvný príbuzný. Preto navrhli jeho bratranca Alího ibn Abí Táliba (علي ابن ابي طالب). Väčšina moslimov si však za kalifa zvolila Abú Bakra as-Siddíka. Alí sa nakoniec stal kalifom až ako štvrtý v poradí. Rozpory medzi šiitmi a sunnitmi sa tým však neskončili.

Šiitský smer islamu je dnes väčšinovým a oficiálnym náboženstvom v Iráne. Väčšinovým náboženstvom je tiež v Azerbajdžane, Bahrajne a v Iraku, početné menšiny šiitov žijú aj v Sýrii, Jordánsku, Libanone a iných krajinách.

Podľa rôznych sčítaní a odhadov tvoria šiiti v súčasnosti asi 10 až 20 % všetkých moslimov.

Rozšírenie jednotlivých vetiev islamu: červenou farbou sú vyznačené krajiny s väčšinou šiitov, zelené s väčšinou sunnitov. Modrou je znázornená ibádíja v Ománe.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. V slovenskom preklade Slovníka cudzích slov akademického, ktorý je online, je (okrem dvoch výskytov mimo titulných slov hesiel) namiesto tvarov na šíi- uvedené šií-, ale ide veľmi pravdepodobne o tlačovú chybu, pretože jednak v českom origináli je šíi- a jednak napr. slovo šíita pozostáva z arabského základu ší- a slovenskej prípony vyjadrujúcej prívrženectvo, ktorá znie -ita (porov. Kultúra slova http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1991/10/ks1991-10.lq.pdf), nie -íta.