Viliam Pauliny-Tóth: Rozdiel medzi revíziami
infobox |
d typo gram |
||
Riadok 14: | Riadok 14: | ||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Pochádzal z rodiny [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|evanjelického]] [[farár]]a Fridricha Viliama Paulinyho a jeho manželky Kristíny Dedinskej. Ako polosirota vyrastal u príbuzných v [[Zemianske Podhradie|Zemianskom Podhradí]]. Jeho matka sa v roku [[1837]] znovu vydala za [[Michal Dionýz Doležal|Michala Dionýza Doležala]], a tak sa s ňou presťahoval k otčimovi do [[Modra|Modry]]. Vzdelanie získaval v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]], [[Senica|Senici]], [[Komárno|Komárne]], [[Modra|Modre]] a napokon na lýceu v [[Bratislava|Bratislave]]. Pobyt v [[Bratislava|Bratislave]] a štúdium pod vplyvom [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] ovplyvnili celú jeho literárnu činnosť, no i zmýšľanie. Pracoval ako vychovávateľ v šľachtickej rodine, čo mu umožnilo stretnúť sa s [[Ján Rotarides|Jánom Rotaridesom]] a [[Janko Kráľ|Jankom Kráľom]]. Neskôr sa stal profesorom na lýceu v [[Kremnica|Kremnici]]. Krátko pôsobil v [[Ľudovít Košut|košutovskej]] armáde, z ktorej čoskoro dezertoval a v roku [[1849]] sa stal dôstojníkom [[Slovensko|slovenského]] povstaleckého vojska. Po revolúcii pracoval ako úradník na viacerých miestach. V roku 1855 Viliama Paulinyho v Kečkeméte adoptoval bezdetný strýko jeho snúbenice Vilmy Tóth. Vtedy k svojmu priezvisku pripojil aj priezvisko manželkinho rodu |
Pochádzal z rodiny [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|evanjelického]] [[farár]]a Fridricha Viliama Paulinyho a jeho manželky Kristíny Dedinskej. Ako polosirota vyrastal u príbuzných v [[Zemianske Podhradie|Zemianskom Podhradí]]. Jeho matka sa v roku [[1837]] znovu vydala za [[Michal Dionýz Doležal|Michala Dionýza Doležala]], a tak sa s ňou presťahoval k otčimovi do [[Modra|Modry]]. Vzdelanie získaval v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]], [[Senica|Senici]], [[Komárno|Komárne]], [[Modra|Modre]] a napokon na lýceu v [[Bratislava|Bratislave]]. Pobyt v [[Bratislava|Bratislave]] a štúdium pod vplyvom [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] ovplyvnili celú jeho literárnu činnosť, no i zmýšľanie. Pracoval ako vychovávateľ v šľachtickej rodine, čo mu umožnilo stretnúť sa s [[Ján Rotarides|Jánom Rotaridesom]] a [[Janko Kráľ|Jankom Kráľom]]. Neskôr sa stal profesorom na lýceu v [[Kremnica|Kremnici]]. Krátko pôsobil v [[Ľudovít Košut|košutovskej]] armáde, z ktorej čoskoro dezertoval a v roku [[1849]] sa stal dôstojníkom [[Slovensko|slovenského]] povstaleckého vojska. Po revolúcii pracoval ako úradník na viacerých miestach. V roku 1855 Viliama Paulinyho v Kečkeméte adoptoval bezdetný strýko jeho snúbenice Vilmy Tóth. Vtedy k svojmu priezvisku pripojil aj priezvisko manželkinho rodu – Tóth de Tőre et Tóthmegyer (Tóth z Turej a Slovenského Medera). Žil v [[Budín]]e, [[Skalica (mesto)|Skalici]] a po smrti [[Karol Kuzmány|Karola Kuzmányho]] sa presťahoval do [[Martin (mesto)|Martina]], kde sa stal úradujúcim podpredsedom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a vedúcou osobnosťou [[Slovensko|slovenského]] politického života. Zaslúžil sa o vznik [[Martin (mesto)|martinského]] gymnázia a [[Kníhtlačiarenský účastinársky spolok|Kníhtlačiarenského účastinárskeho spolku]]. V rokoch [[1871]] – [[1874]] bol zodpovedným redaktorom [[Národnie noviny|Národných novín]], v ktorých taktiež publikoval svoje práce. Po zatvorení [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] sa spolu s [[Jozef Miloslav Hurban|Jozefom Miloslavom Hurbanom]] snažil intervenovať vo [[Viedeň|Viedni]]. |
||
Viliam Paulíny Tóth bol prvým predsedom Slovenskej Národnej Strany založenej v roku 1871 a bol ním až do roku 1875. |
Viliam Paulíny Tóth bol prvým predsedom Slovenskej Národnej Strany založenej v roku 1871 a bol ním až do roku 1875. |
||
Riadok 23: | Riadok 23: | ||
[[Súbor:Martin 9985.jpg|thumb|200px|Hrob na [[Národný cintorín|Národnom cintoríne]] v Martine]] |
[[Súbor:Martin 9985.jpg|thumb|200px|Hrob na [[Národný cintorín|Národnom cintoríne]] v Martine]] |
||
* [[1848]] |
* [[1848]] – ''Vek slobody a premeny najnovšie'', politicko-agitačná brožúra |
||
* [[1850]] |
* [[1850]] – ''Zlatý prsteň'', epická historická povesť, jeho zrejme najrozsiahlejšie dielo |
||
* [[1862]] |
* [[1862]] – ''Trinásta pieseň'' |
||
* [[1862]] |
* [[1862]] – ''Škola života'' |
||
* [[1862]] |
* [[1862]] – ''Kocúrkovský bál'', veselohra |
||
* [[1862]] |
* [[1862]] – ''Ľudská komédia'', 10-dielna alegorická básnická dráma napísaná v predvečer revolúcie roku [[1846]] |
||
* [[1862]] / [[1863]] |
* [[1862]] / [[1863]] – ''Jánošík'', 2 diely |
||
* [[1864]] |
* [[1864]] – ''Náš človek'' |
||
* [[1865]] |
* [[1865]] – ''Politika oportunity'' |
||
* [[1865]] |
* [[1865]] – ''Slovenský Vlastimil alebo meru otázok a odpovedí o terajších záležitostiach národa slovenského'', predvolebná inštrukcia |
||
* [[1865]] |
* [[1865]] – ''Kráľova žena'', historická poviedka |
||
* [[1866]] |
* [[1866]] – ''Dvaja Justhovci'' |
||
* [[1866]] |
* [[1866]] – ''Kyčina'', historická poviedka |
||
* [[1866]] |
* [[1866]] – ''Staré i nové piesne Viliama Podolského'', súbor poézie |
||
* [[1866]] / [[1870]] |
* [[1866]] / [[1870]] – ''Besiedky'', 4-dielny súbor jeho pôvodnej i preloženej poézie |
||
* [[1867]] |
* [[1867]] – ''Slovenský pravopis'' |
||
* [[1867]] |
* [[1867]] – ''Pansláv'', veselohra |
||
* [[1867]] |
* [[1867]] – ''Tatarský plen'', historická poviedka |
||
* [[1868]] |
* [[1868]] – ''Trenčiansky Matúš'', historická poviedka |
||
* [[1870]] |
* [[1870]] – ''Volebné rozpomienky'' |
||
* [[1870]] |
* [[1870]] – ''Tri dni zo Štúrovho života'', biografická próza |
||
* [[1870]] |
* [[1870]] – ''Listy ku slovenskému Tomášovi'' |
||
* [[1872]] |
* [[1872]] – ''Listy k židom'' |
||
* [[1876]] |
* [[1876]] – ''Slovenské bájeslovie'', vedecká práca |
||
* [[1877]] |
* [[1877]] – ''Básne Viliama Paulinyho-Tótha'', zbierka básní, ktorú pripravila jeho dcéra Mária a vyšla až po jeho smrti |
||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
Riadok 58: | Riadok 58: | ||
{{DEFAULTSORT:Pauliny-Tóth, Viliam}} |
{{DEFAULTSORT:Pauliny-Tóth, Viliam}} |
||
[[Kategória:Štúrovci]] |
[[Kategória:Štúrovci]] |
||
[[Kategória:Narodenia v 1826]] |
[[Kategória:Narodenia v 1826]] |
||
Riadok 67: | Riadok 66: | ||
[[Kategória:Poslanci uhorského snemu]] |
[[Kategória:Poslanci uhorského snemu]] |
||
[[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] |
[[Kategória:Príslušníci zemianskeho stavu]] |
||
[[Kategória: |
[[Kategória:Politici SNS (historickej)]] |
||
[[cs:Viliam Pauliny-Tóth]] |
[[cs:Viliam Pauliny-Tóth]] |
Verzia z 05:43, 18. október 2011
Viliam Pauliny-Tóth de Tőre et Tóthmegyer | |
slovenský politik, básnik a publicista | |
Narodenie | 3. jún 1826 Senica, Rakúske cisárstvo |
---|---|
Úmrtie | 6. máj 1877 (50 rokov) Martin, Rakúsko-Uhorsko |
Odkazy | |
Commons | Viliam Pauliny-Tóth |
Viliam Pauliny-Tóth de Tőre et Tóthmegyer (pseudonymy Amaranth, Boleslav, Budišovský, Marek Rozmarín, Lysický, Miloslavín, M. I. H., Mína, Mydloslav, Mydloslav Vechťovič, Podolský, Rozmarín, V. Miloslavín, V. Podolský) (* 3. jún 1826, Senica, Slovensko – † 6. máj 1877, Martin, Slovensko) bol slovenský politik, básnik a publicista; nevlastný syn Michala Dionýza Doležala, nevlastný brat Ľudovíta Karola Doležala a Eduarda Alexandra Doležala; otec slovenského spisovateľa a národohospodára Žigmunda Pauliny-Tótha, svokor Matúša Dulu, Štefana Hrušovského, Miloša Štefanoviča a Jaroslava Vlčka.
Životopis
Pochádzal z rodiny evanjelického farára Fridricha Viliama Paulinyho a jeho manželky Kristíny Dedinskej. Ako polosirota vyrastal u príbuzných v Zemianskom Podhradí. Jeho matka sa v roku 1837 znovu vydala za Michala Dionýza Doležala, a tak sa s ňou presťahoval k otčimovi do Modry. Vzdelanie získaval v Novom Meste nad Váhom, Senici, Komárne, Modre a napokon na lýceu v Bratislave. Pobyt v Bratislave a štúdium pod vplyvom Ľudovíta Štúra ovplyvnili celú jeho literárnu činnosť, no i zmýšľanie. Pracoval ako vychovávateľ v šľachtickej rodine, čo mu umožnilo stretnúť sa s Jánom Rotaridesom a Jankom Kráľom. Neskôr sa stal profesorom na lýceu v Kremnici. Krátko pôsobil v košutovskej armáde, z ktorej čoskoro dezertoval a v roku 1849 sa stal dôstojníkom slovenského povstaleckého vojska. Po revolúcii pracoval ako úradník na viacerých miestach. V roku 1855 Viliama Paulinyho v Kečkeméte adoptoval bezdetný strýko jeho snúbenice Vilmy Tóth. Vtedy k svojmu priezvisku pripojil aj priezvisko manželkinho rodu – Tóth de Tőre et Tóthmegyer (Tóth z Turej a Slovenského Medera). Žil v Budíne, Skalici a po smrti Karola Kuzmányho sa presťahoval do Martina, kde sa stal úradujúcim podpredsedom Matice slovenskej a vedúcou osobnosťou slovenského politického života. Zaslúžil sa o vznik martinského gymnázia a Kníhtlačiarenského účastinárskeho spolku. V rokoch 1871 – 1874 bol zodpovedným redaktorom Národných novín, v ktorých taktiež publikoval svoje práce. Po zatvorení Matice slovenskej sa spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom snažil intervenovať vo Viedni. Viliam Paulíny Tóth bol prvým predsedom Slovenskej Národnej Strany založenej v roku 1871 a bol ním až do roku 1875.
Tvorba
Svojou tvorbou sa radí do tzv. memorandovo-matičného obdobia. V Budíne vydával časopis Černokňažník a Sokol, neskôr vo vydávaní pokračoval v Skalici. Okrem toho pracoval ako redaktor v Matici slovenskej a redigoval jej časopis Letopis. Vo svojich dielach sa venoval propagácii ideálov a bojoval nimi za národné a sociálne práva. Viaceré z jeho revolučných básní časom zľudoveli (Falošná milovnica, Slovenčina). V oblasti prózy sa venoval písaniu noviel, poviedok a ďalších krátkych útvarov, ktoré sa vyznačujú svojim dokumentárnym pohľadom sa spoločnosť a politické dianie. Niektoré diela tiež dopĺňajú aj udalosti z jeho vlastného života, alebo ide o diela, v ktorých podáva obraz o živote svojich súpútnikov (napr. Ľudovít Štúr). Okrem vlastnej tvorby sa venoval aj prekladom literatúry z ruštiny (Ivan Sergejevič Turgenev, Alexander Sergejevič Puškin), nemčiny, francúzštiny či maďarčiny. Okrem prekladov uverejnil a niekoľko adaptácií divadelných hier zahraničných autorov (Ede Szigligeti, Roderich Benedix, Aleksander Fredro a i.). Okrem poézie a krátkych próz tiež publikoval množstvo článkov a novinárskych seriálov.
Dielo
- 1848 – Vek slobody a premeny najnovšie, politicko-agitačná brožúra
- 1850 – Zlatý prsteň, epická historická povesť, jeho zrejme najrozsiahlejšie dielo
- 1862 – Trinásta pieseň
- 1862 – Škola života
- 1862 – Kocúrkovský bál, veselohra
- 1862 – Ľudská komédia, 10-dielna alegorická básnická dráma napísaná v predvečer revolúcie roku 1846
- 1862 / 1863 – Jánošík, 2 diely
- 1864 – Náš človek
- 1865 – Politika oportunity
- 1865 – Slovenský Vlastimil alebo meru otázok a odpovedí o terajších záležitostiach národa slovenského, predvolebná inštrukcia
- 1865 – Kráľova žena, historická poviedka
- 1866 – Dvaja Justhovci
- 1866 – Kyčina, historická poviedka
- 1866 – Staré i nové piesne Viliama Podolského, súbor poézie
- 1866 / 1870 – Besiedky, 4-dielny súbor jeho pôvodnej i preloženej poézie
- 1867 – Slovenský pravopis
- 1867 – Pansláv, veselohra
- 1867 – Tatarský plen, historická poviedka
- 1868 – Trenčiansky Matúš, historická poviedka
- 1870 – Volebné rozpomienky
- 1870 – Tri dni zo Štúrovho života, biografická próza
- 1870 – Listy ku slovenskému Tomášovi
- 1872 – Listy k židom
- 1876 – Slovenské bájeslovie, vedecká práca
- 1877 – Básne Viliama Paulinyho-Tótha, zbierka básní, ktorú pripravila jeho dcéra Mária a vyšla až po jeho smrti
Iné projekty
- Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Viliam Pauliny-Tóth
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viliam Pauliny-Tóth