Budatínsky zámok: Rozdiel medzi revíziami
doplnenie nkp, úprava odseku zdroje, externé odkazy |
|||
Riadok 85: | Riadok 85: | ||
| }} |
| }} |
||
'''Budatínsky zámok''' (pôvodne '''hrad''', neskôr prestavaný na zámok<ref>[http://zilina-gallery.sk/picture.php?/6713/category/643 Budatínsky zámok (hrad)] http://zilina-gallery.sk, získané 25.11.2008</ref>) sa nachádza v [[Žilina|Žilinskej]] mestskej časti [[Budatín]], pri sútoku riek [[Váh]] a [[Kysuca]]. Je zachovalý a sprístupnený verejnosti. Sídli v ňom |
'''Budatínsky zámok''' (pôvodne '''hrad''', neskôr prestavaný na zámok<ref>[http://zilina-gallery.sk/picture.php?/6713/category/643 Budatínsky zámok (hrad)] http://zilina-gallery.sk, získané 25.11.2008</ref>) sa nachádza v [[Žilina|Žilinskej]] mestskej časti [[Budatín]], pri sútoku riek [[Váh]] a [[Kysuca]]. Je zachovalý a sprístupnený verejnosti. Sídli v ňom |
||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
Verzia z 14:43, 24. október 2016
Budatínsky zámok | |
zámok | |
Budatínsky zámok, august 2015
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Žilinský |
Okres | Žilina |
Mesto | Žilina |
Mestská časť | Budatín |
Nadmorská výška | 320 m n. m. |
Súradnice | 49°14′11″S 18°44′02″V / 49,23639°S 18,73389°V |
Materiál | kamenné murivo |
Vznik | 13. storočie |
Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
Najľahší výstup | mestská časť Budatín |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
ÚZPF[1] | |
- číslo | 1427/1 - 4 |
- dátum zápisu | 5. 11. 1963 |
Poloha Budatínskeho zámku na Slovensku
| |
Poloha Budatínskeho zámku v Žilinskom kraji
| |
Wikimedia Commons: Budatín Castle | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Budatínsky zámok (pôvodne hrad, neskôr prestavaný na zámok[2]) sa nachádza v Žilinskej mestskej časti Budatín, pri sútoku riek Váh a Kysuca. Je zachovalý a sprístupnený verejnosti. Sídli v ňom
Dejiny
Vznikol ako strážny hrad v druhej polovici 13. storočia. Postavený je na skalnom ostrohu na strategicky významnom mieste, pri brode na sútoku Váhu a Kysuce, kde sa vyberalo clo. Význam hradu zvýrazňovalo aj mohutné opevnenie. Základom hradu bola mohutná kruhová obytná veža v kamennom opevnení, ktorá sa v pôdoryse zachovala podnes a vytvára charakteristickú siluetu Budatínskeho zámku. Pôvodne kráľovskú pevnosť získal začiatkom 14. storočia Matúš Čák. S jeho výbojmi a koncepciou obrany súvisí aj opevnenie veže obranným múrom a výstavba obytného paláca v priestore opevnenia. S výnimkou južnej strany obranný múr tvorí dodnes obvod zámku.
Od roku 1487 bol novým majiteľom Budatína Gašpar Suňog, ktorý naznačil smer, akým sa uberal stavebný vývoj hradu spätý s jeho rodom po niekoľko storočí. Renesančná úprava z roku 1551 spojila jednotlivé budovy podľa jednotnej architektonickej koncepcie, sceľujúc tak rôznorodé funkcie do harmonického celku, zdôrazneného aj navonok riešením fasád. Zvýraznili sa v nich predovšetkým rytmicky členené priečelia a nádvorie s arkádovou chodbou.
Hrozba tureckého nebezpečenstva, ale najmä vnútorných bojov a stavovských povstaní, prispeli v prvej polovici 17. storočia k výstavbe nového renesančného opevnenia, ktoré spevnili bastiónmi a zabezpečili priekopou v severovýchodnom predhradí. V tom čase už gotická pevnosť, prebudovaná na pohodlné renesančné sídlo, spĺňala požiadavky pohodlného bývania a strediska hospodárskeho podnikania i modernej vojenskej techniky.
Barokové obdobie sa v roku 1745 sústredilo na výstavbu kaplnky; súčasne dostavali aj budovy kaštieľa a celok obklopili parkom, nadväzujúcim svojou kompozíciou na priečelie zámku.
Po vymretí Suňogovcov v roku 1798 sa majiteľmi hradu stali Čákiovci, ktorí tu bývali až do roku 1945. Posledným vlastníkom zámku bol Gejza Čáki (Csáky). Za revolúcie 1848/49 cisárski vojaci v januári 1849 hrad zapálili. Ničivý požiar vážne poškodil stavebné konštrukcie a vnútorné vybavenie hradu. V roku 1870 hrad čiastočne opravili a využíval sa ako kasárne. Z tých čias sa podnes zachovali najmä budovy predhradia s výraznými dobovými fasádami. Posledná a najvýznamnejšia stavebná úprava, ktorá dala hradu dnešný vzhľad, je z rokov 1922 až 1923. Vychádzala z historizujúco-romantických motívov a uplatnila sa najmä v juhozápadnom krídle, kde vznikla priestranná reprezentačná sála a vstupné priestory. Čákiovci čerpali zo starších vzorov goticko-renesančných feudálnych stavieb, čo sa prejavilo najmä pri úprave stropov a obložení miestností.
Rekonštrukcie
Pamiatková obnova zámku sa uskutočnila na prelome päťdesiatych rokov 20. storočia a rešpektovala stavebné úpravy z dvadsiatych rokov. Priľahlý zámocký park bol zmenšený výstavbou Košicko-bohumínskej železnice koncom 19. storočia ako aj rozparcelovaním významnej časti krátko po druhej svetovej vojne; počas dlhého obdobia bol park neudržiavaný. Nakoniec však bol zámocký park revitalizovaný a sprístupnený v septembri 2010[3].
1. januára 2007 bol zámok pre verejnosť uzavretý. Drotárska expozícia, bola dočasne premiestnená do zrekonštruovanej bývalej koniarne. Pripravovaná je rekonštrukcia zámku, ktorá by sa mala uskutočniť v rokoch 2008 až 2013.[4] Počas rekonštrukcie boli objavené viaceré archeologické nálezy.[5]
V roku 2013 sa začala rozsiahla rekonštrukcia. Ide o opravu hradnej veže, s kompletnou výmenou strešnej konštrukcie a krytiny. Vybudujú sa nové sociálne zariadenia, komunikácia a inžinierske siete.[6]
13. júla 2014 bola hradná veža znovu sprístupnená verejnosti.[7]
Povesť
K zámku sa viaže často literárne spracovávaná povesť o zamurovanej princeznej – povesť o nešťastnej láske Kataríny Szuňoghovej.[8]
Expozície Považského múzea
- Dobový interiér a sakrálne zbierky 18. a 19. storočia
- Rozsiahla zbierka drotárskych výrobkov (špecialita)
- Pravek severozápadného Slovenska
- Dejiny Žiliny rok 1208 - 1848
Galéria
-
Nádvorie a vstup do zámku
-
Vstup do zámku
-
Kaštieľ
-
Budatín, vyobrazenie z r.1749
-
Zámocký park
Referencie
- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-25]. Dostupné online.
- ↑ Budatínsky zámok (hrad) http://zilina-gallery.sk, získané 25.11.2008
- ↑ Na prechádzke po novom parku [online]. sme.sk, 2010-09-08, [cit. 2010-09-14]. Dostupné online.
- ↑ "Budatínsky zámok opravia, múzeum zatiaľ nemá sídlo", www.sme.sk
- ↑ V Budatínskom hrade našli množstvo archeologických nálezov na sme.sk, získane 25.11.2008
- ↑ KOLÁRIK, Michal. Budatínsky hrad obnovujú z eurofondov [online]. zilinadnes.sk, 13.4.2013, [cit. 2013-08-05]. Dostupné online.
- ↑ http://pmza.sk/veza-po-rekonstrukcii-znovu-otvorena/
- ↑ Povesť o nešťastnej láske Kataríny Szuňoghovej [online]. Útvar kultúrno-informačných služieb MsÚ Trenčín, [cit. 2013-08-05]. Dostupné online.
Literatúra
- JURECKÝ, Michal. Premeny jednej veže. MÚZA (Žilina: Považské múzeum), 2014, roč. 2, čís. 1, s. 4 – 8. Dostupné online [cit. 2015-12-25].
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Budatínsky zámok
Externé odkazy
Zdroj
- Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.