Skorušinské vrchy: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Pistal (diskusia | príspevky)
+commons
doplnenie
Riadok 32: Riadok 32:
| border1 =
| border1 =
| part_type = Podradené <br/>jednotky
| part_type = Podradené <br/>jednotky
| part =
| part = [[Kopec (podcelok)|Kopec]]<br/>[[Skorušina (podcelok)|Skorušina]]<br/>[[Oravická Magura]]
| geology =
| geology =
| geology1 =
| geology1 =
Riadok 94: Riadok 94:
== Charakteristika ==
== Charakteristika ==
Geomorfologický celok je orientovaný v smere juhozápad-severovýchod, tvorí oblúk prehnutý k severozápadu s dĺžkou {{km|30|m}} a priemernou šírkou {{km|7|m}}. Najviac sa rozširuje v najvýchodnejšej časti v oblasti štátnej hranice s [[Poľsko]]m (cca {{km|8|m}}), kým najužšie je v juhozápadnom cípe (cca {{km|1.5|m}}). Na severe hraničí s [[Oravská kotlina|Oravskou kotlinou]], na západe s [[Oravská vrchovina|Oravskou vrchovinou]] a na juhu s [[Podtatranská brázda|Podtatranskou brázdou]] (podcelok [[Zuberecká brázda]]). Na východe nadväzuje na geomorfologický celok [[Kotlina Orawsko-Nowotarska]] v Poľsku.
Geomorfologický celok je orientovaný v smere juhozápad-severovýchod, tvorí oblúk prehnutý k severozápadu s dĺžkou {{km|30|m}} a priemernou šírkou {{km|7|m}}. Najviac sa rozširuje v najvýchodnejšej časti v oblasti štátnej hranice s [[Poľsko]]m (cca {{km|8|m}}), kým najužšie je v juhozápadnom cípe (cca {{km|1.5|m}}). Na severe hraničí s [[Oravská kotlina|Oravskou kotlinou]], na západe s [[Oravská vrchovina|Oravskou vrchovinou]] a na juhu s [[Podtatranská brázda|Podtatranskou brázdou]] (podcelok [[Zuberecká brázda]]). Na východe nadväzuje na geomorfologický celok [[Kotlina Orawsko-Nowotarska]] v Poľsku.

== Delenie ==
* [[Kopec (podcelok)|Kopec]]
* [[Skorušina (podcelok)|Skorušina]]
* [[Oravická Magura]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-06-19| miesto = Bratislava }}</ref>


== Geologické pomery ==
== Geologické pomery ==
Riadok 126: Riadok 131:
== Sídla ==
== Sídla ==
Vo vnútri pohoria leží jediná obec - [[Oravský Biely Potok]], pod výbežkami pohoria ležia: [[Vitanová]], [[Brezovica (okres Tvrdošín)|Brezovica]], [[Zábiedovo]], [[Habovka]], [[Zuberec]], [[Chlebnice]], [[Veľké Borové]], [[Malé Borové]] a [[Huty]].
Vo vnútri pohoria leží jediná obec - [[Oravský Biely Potok]], pod výbežkami pohoria ležia: [[Vitanová]], [[Brezovica (okres Tvrdošín)|Brezovica]], [[Zábiedovo]], [[Habovka]], [[Zuberec]], [[Chlebnice]], [[Veľké Borové]], [[Malé Borové]] a [[Huty]].

== Referencie ==
{{Referencie}}


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==

Verzia z 11:34, 11. august 2018

Skorušinské vrchy
pohorie
Skorušina
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský
Región Orava
Okresy Tvrdošín, Dolný Kubín
Nadradená
jednotka
Podhôľno-magurská oblasť
Susedné
jednotky
Oravská kotlina
Oravská vrchovina
Podtatranská brázda
Kotlina Orawsko-Nowotarska
Podradené
jednotky
Kopec
Skorušina
Oravická Magura
Najvyšší bod Skorušina
 - výška 1 314 m n. m.
 - súradnice 49°17′49″S 19°41′31″V / 49,297°S 19,692°V / 49.297; 19.692
Skorušinské vrchy, zvýraznené červenou farbou
Skorušinské vrchy, zvýraznené červenou farbou
Wikimedia Commons: Skorušinské vrchy
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Skorušinské vrchypohorie na severnom Slovensku, súčasť subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty a Podhôľno-magurskej oblasti. Najvyšší vrch je Skorušina (1 313,8 m n. m.) v severovýchodnej časti pohoria.

Charakteristika

Geomorfologický celok je orientovaný v smere juhozápad-severovýchod, tvorí oblúk prehnutý k severozápadu s dĺžkou 30 km a priemernou šírkou 7 km. Najviac sa rozširuje v najvýchodnejšej časti v oblasti štátnej hranice s Poľskom (cca 8 km), kým najužšie je v juhozápadnom cípe (cca 1,5 km). Na severe hraničí s Oravskou kotlinou, na západe s Oravskou vrchovinou a na juhu s Podtatranskou brázdou (podcelok Zuberecká brázda). Na východe nadväzuje na geomorfologický celok Kotlina Orawsko-Nowotarska v Poľsku.

Delenie

Geologické pomery

Pohorie prináleží k pásmu vnútrokarpatského paleogénu z obdobia starších treťohôr.

Vrchy a sedlá

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vrcholov v Skorušinských vrchoch
  • Skorušina (1 313,8 m n. m.)
  • Kopec (1 251,3 m n. m.)
  • Magura (1 231,7 m n. m.)
  • Machy (1 202 m n. m.)
  • Mikulovka (1 192,5 m n. m.)
  • Blatná (1 142,5 m n. m.)
  • Javorková (1 140,5 m n. m.)
  • Blato (1 138,1 m n. m.)
  • Brezový vrch (1 136 m n. m.)
  • Javorinky (1 122,7 m n. m.)
  • Mních (1 109,9 m n. m.)
  • Súšava (1 076,6 m n. m.)
  • Vajdovka (1 075,6 m n. m.)
  • Polianky (1 066 m n. m.)
  • Krúpová (1 064,5 m n. m.)
  • Diel (1 051,4 m n. m.)
  • Oslí vrch (1 039 m n. m.)
  • Turínok (1 003,6 m n. m.)

Jediné významné sedlo: sedlo Biedna (945 m n. m.)

Vodstvo

Skorušinské vrchy prináležia k povodiu Váhu, resp. k jej čiastkovému povodiu, povodiu Oravy. Vodné toky tečú prevažne na sever a na západ, k najvýznamnejším vodným tokom patria (od východu na západ): Jelešňa, Oravica, Zábiedovčík, Studený potok s Blatnou a Krivský potok. Malá časť na juhozápade je prostredníctvom Kvačianky odvodňovaná na juh do Váhu.

Sídla

Vo vnútri pohoria leží jediná obec - Oravský Biely Potok, pod výbežkami pohoria ležia: Vitanová, Brezovica, Zábiedovo, Habovka, Zuberec, Chlebnice, Veľké Borové, Malé Borové a Huty.

Referencie

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.

Iné projekty