Tetovo: Rozdiel medzi revíziami

	Tetovo ; Tetovë ; Тетово
	mesto
Vlajka	Erb
Štát	Severné Macedónsko
Kraj	Tetovo
Rieka	Pena
Nadmorská výška	468 m n. m.
Súradnice	42°0′35.55″S 20°58′17.03″V / 42,0098750°S 20,9713972°V
Rozloha	571,46 km² (57 146 ha)
Obyvateľstvo	52 915 (2002)
Primátor	Teuta Arifi
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	1200
Tel. predvoľba	(+389) 044
EČV	TE
	Poloha mesta v Macedónsku
	Webová stránka: http://tetovo.gov.mk
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 16:39, 4. september 2023

Súradnice: 42°0′35.55″S 20°58′17.03″V / 42,0098750°S 20,9713972°V

Tetovo (albán. Tetova/ Tetovë, mac. Тетово, tur. Kalkandelen) je piate najväčšie mesto v Severnom Macedónsku. Leží na západe krajiny na úpätí Šarskej planiny, na riečke Pena, ktorá sa v rozšírenom údolí asi 8 km východne vlieva do rieky Vardar. Hranica s Kosovom je vzdialená približne 16 km.

Tetovo je sídlom rovnomennej opčiny o rozlohe 1080 km². V roku 2002 žilo v opčine celkovo 88580 obyvateľov, z toho v samotnom meste cez 52900 obyvateľov. Viac ako polovicu z nich tvorili Albánci (28897) a približne tretinu Macedónci (18555). Ďalej tu žilo 2352 Rómov, 1878 Srbov, 587 Turkov, 156 Bosniakov a niekoľko stoviek príslušníkov ďalších národností. Najmä počet Albáncov sa počas 20. storočia prudko zvýšil.

V roku 2001 bolo Tetovo jedným z dejísk ozbrojeného konfliktu medzi Macedónskou vládou a povstalcami z proalbánskej Národnej oslobodzovacej armády. Počas konfliktu utiekli z Macedónska stovky obyvateľov Tetova.^[1]

Najvýznamnejšou pamiatkou je tzv. Maľovaná mešita (mac. Шарена џамија), vystavaná roku 1495 a prestavaná v roku 1833, na ktorej vynikajú najmä zdobené exteriéry.^[2] Z ďalších islamských stavieb je tu zachované dervišské posvätné miesto Arabati Baba Teḱe zo 16. storočia. K videniu sú tiež ruiny tetovskej pevnosti postavené Osmanmi začiatkom 19. storočia.^[3] V Tetove je aj množstvo pravoslávnych chrámov, napr. Chrám sv. Cyrila a Metoda alebo sv. Bohorodičky.

Od roku 1994 tu pôsobí Tetovská univerzita a v roku 2001 vznikla Univerzita juhovýchodnej Európy. Mesto má dobré cestné spojenie s hlavným mestom Skopje, leží tu aj stanica trati Skopje - Tetovo - Gostivar - Kičevo (3 páry vlakov denne v roku 2009).

Referencie

↑ V Tetovu se ráno opět střílelo. In: iDNES.cz, 26. 3. 2001; dostupné online
↑ Културни споменици: ШАРЕНА ЏАМИЈА ТЕТОВО
↑ Tetovo Fortress

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tetovo

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tetovo na českej Wikipédii.

[1] V Tetovu se ráno opět střílelo. In: iDNES.cz, 26. 3. 2001; dostupné online

[2] Културни споменици: ШАРЕНА ЏАМИЈА ТЕТОВО

[3] Tetovo Fortress

[1]

[2]

[3]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 {{Geobox | Settlement
 <!-- *** Heading *** -->
-| name               = Tetovo
+| name               = Tetovo <br> Tetovë <br> Тетово
-| native_name        = Тетово
+| native_name        =
 | other_name         =
 | category           = mesto
 <!-- *** Image *** -->
@@ Riadok 109: / Riadok 109: @@
 | footnotes          =
 }}
-'''Tetovo''' ({{vjz|mkd|''Тетово''}}, {{vjz|sqi|''Tetova, Tetovë''}}, {{vjz|tur|''Kalkandelen''}}) je piate najväčšie mesto v [[Severné Macedónsko|Severnom Macedónsku]]. Leží na západe krajiny na úpätí [[Šar planina|Šarskej planiny]], na riečke [[Pena (prítok Vardaru)|Pena]], ktorá sa v rozšírenom údolí asi 8 km východne vlieva do rieky [[Vardar]]. Hranica s [[Kosovo]]m je vzdialená približne 16 km.
+'''Tetovo''' ({{vjz|sqi|''Tetova/ Tetovë''}}, {{vjz|mkd|''Тетово''}}, {{vjz|tur|''Kalkandelen''}}) je piate najväčšie mesto v [[Severné Macedónsko|Severnom Macedónsku]]. Leží na západe krajiny na úpätí [[Šar planina|Šarskej planiny]], na riečke [[Pena (prítok Vardaru)|Pena]], ktorá sa v rozšírenom údolí asi 8 km východne vlieva do rieky [[Vardar]]. Hranica s [[Kosovo]]m je vzdialená približne 16 km.
 Tetovo je sídlom rovnomennej [[Opčina|opčiny]] o rozlohe 1080 km². V roku [[2002]] žilo v opčine celkovo 88580 obyvateľov, z toho v samotnom meste cez 52900 obyvateľov. Viac ako polovicu z nich tvorili [[Albánci]] (28897) a približne tretinu [[Macedónci (Slovania)|Macedónci]] (18555). Ďalej tu žilo 2352 [[Rómovia|Rómov]], 1878 [[Srbi|Srbov]], 587 [[Turci|Turkov]], 156 [[Bosniaci (Moslimovia)|Bosniakov]] a niekoľko stoviek príslušníkov ďalších národností. Najmä počet Albáncov sa počas [[20. storočie|20. storočia]] prudko zvýšil.