Žarnovické podolie
| Žarnovické podolie | |
| geomorfologická časť Žiarskej kotliny | |
 Okolie Revištia v severnej časti
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okresy | Žarnovica, Žiar nad Hronom |
| Časť | Žiarskej kotliny |
| Hranice | Žiarska kotlina, Hodrušská hornatina, Raj, Župkovská vrchovina, Nízky Vtáčnik |
| Mesto | Žarnovica |
| Rieky | Hron, Kľak, Richnava, Hodrušský potok |
| Súradnice | 48°28′52″S 18°43′37″V / 48,481°S 18,727°V |
| Najnižší bod | údolie Hrona |
| - poloha | pri obci Voznica |
| - výška | cca 215 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Žarnovické podolie je geomorfologickou časťou Žiarskej kotliny.[1] Leží v jej južnej časti, v údolí Hrona a okolí mesta Žarnovica v žarnovickom a žiarskom okrese.[2]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Územie sa nachádza v južnom cípe Žiarskej kotliny, v úzkom koridore rieky Hron. Severný okraj sa nachádza v blízkosti obce Bzenica na južnom okraji žiarskeho okresu, južná hranica vedie južne od Voznice, v okrese Žarnovica. Severným smerom pokračuje Žiarska kotlina, juhovýchodne leží Hodrušská hornatina, podcelok Štiavnických vrchov. Západný okraj vymedzuje pohorie Vtáčnik s podcelkami Raj, Župkovská brázda (časť Župkovská vrchovina) a Nízky Vtáčnik.[1]
Osou územia je rieka Hron, smerujúca zo severu juhozápadným smerom k Slovenskej bráne. V tejto časti priberá najmä menšie vodné toky, významnejšími sú Kľak, Hodrušský potok a Richnava. V severnej časti sa nachádza chránený areál Revištský rybník.[2]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Údolím Hrona vedú Žarnovickým podolím dôležité komunikácie nadregionálneho významu, rýchlostná cesta R1 (súčasť E 58), cesta I/65 a železničná trať Nové Zámky – Zvolen. Z hlavných ciest v Žarnovici odbočuje cesta II/512 (Žarnovica – Oslany).[2]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Táto časť Žiarskej kotliny slúži ako východisko do okolitých pohorí a historicky cenných baníckych lokalít. Široké okolie patrilo od stredoveku k významným baníckym oblastiam v rámci celej Európy a bohaté mestá prekvitali, čo sa prejavilo na dodnes zachovanej architektúre. Návštevníci regiónu tak vyhľadávajú neďalekú Novú Baňu, Hodrušu-Hámre či Banskú Štiavnicu. Raritou a dôkazom niekdajšej vulkanickej činnosti je okrem trosiek vulkánov aj Kamenné more pri Vyhniach.
Milovníci prírody využívajú dostupnosť zaujímavých lokalít západne ležiaceho pohoria Vtáčnik, ako aj východne sa nachádzajúcich Štiavnických vrchov, chránených v rámci rovnomennej CHKO. Priamo v severnej časti podolia leží osobitne chránené územie Revištský rybník.
Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červenej trase zo Žarnovice cez Voznicu ku Banskej Štiavnici - po
modrej trase:
- zo Žarnovice do Novej Bane
- zo Bzenice okolo Prochote na rázc. Gronštolne pod Veľkou Homôľkou
- zo Bzenice Chodníkom Andreja Kmeťa cez Vyhne ku Banskej Štiavnici
- po
zelenej trase zo Bzenice do Sklených Teplíc[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-15]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-15]. Dostupné online.