Žltochvost domový

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Žltochvost domový
PhoenicurusOchrurosGuntherHasler01.jpg
samec
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Phoenicurus ochruros
Linnaeus, 1758
Synonymá
žltochvost domáci
Rangemap-rouge-queue.png
Mapa rozšírenia žltochvosta domového
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Žltochvost domový alebo žltochvost domáci[2] (lat. Phoenicurus ochruros) je druh z čeľade muchárovité. Obýva južnú časť Palearktídy a obsadzovanie ľudských sídiel mu umožnilo rozšíriť sa za posledných 150 rokov viac na sever. Hniezdi na celom Slovensku.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je veľký ako žltochvost hôrny, meria 14 cm.[4][5] a váži 14 - 21 g.[6]

Samec aj samica majú hrdzavý chvost aj kostrč. Samec má čiernu hlavu a hruď, chrbát tmavosivý. Vrch hlavy, krk aj lopatky má modrastosivé.[6] Na krídlach má svetlé škvrny. Na jeseň vybledne a svetlé škvrny na krídlach sa strácajú, ako aj modrastosivá farba.[6] Spodnú časť tela má sivú. Samica a mláďatá majú hnedý nádych.[4] Mláďatá majú na chrbte a na bruchu hrdzavé okraje pierok.[6]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev

23 s, Rusko, okrem spevu žltochvosta počuť spev kolibiarika čipčavého.

Spev začína ostrým "svi-svi-svi-svi-svi", pauza a nasleduje praskavé šušťanie pripomínajúce sypanie sa štrku alebo drobných kovových guličiek.[5]. Spieva z vysokých miest ako sú komíny, strechy a antény.[5][4] Spievať začína veľmi skoro, ešte za ranného šera. Volá vysokým "cip - tak tak tak"[5] alebo "fid, čak-čak-čak", pričom potriasa chvostom a podrepuje.[4].

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi na celom území Slovenska od nížin po vysoké hory, až v skalách nad hranicou lesa (napríklad Roháče 1 562 m n. m.). Je sťahovavý a zriedkavo prezimuje.[3] Zo zimovísk sa vracia v marci a odlieta od septembra do novembra.[5]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 100 000 - 200 000, zimujúcich jedincov 20 - 100. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[3]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Súvislým lesom sa vyhýba, obýva skalnaté biotopy rôzneho druhu alebo ľudské rôzne stavby ako hrady, múry, domy, maštale i chaty.[3][6]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdo si stavia v dutinách a polodutinách skál[4] alebo ľudských stavieb,[5] niekedy pod koreňmi kosodreviny alebo v polodutinách stromov.[6] Hniezdo je z vonkajšej strany z rastlinného materiálu a vo vnútri vystlané srsťou a perím. Stavia ho iba samička a znesie 5 - 6 bielych vajíčok na ktorých sedí iba ona sama 13 dní. Kŕmenie a výchova mláďat trvá 14 - 16 dní. Hniezdia dva krát za rok, v apríli, máji a potom v júni, júli.[6]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živia sa hmyzom, jeho larvami a kuklami. Na jeseň aj plodmi bazy a malinami.[6]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.3. Prístup 31. decembra 2017.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online.
  3. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Žltochvost domový, str. 467 – 468, Demko, M.). ISBN 80-224-0714-3.
  4. a b c d e PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  5. a b c d e f JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c d e f g h FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]