Žltochvost domový

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Žltochvost domový
PhoenicurusOchrurosGuntherHasler01.jpg
samec
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Phoenicurus ochruros
Linnaeus, 1758
Synonymá
žltochvost domáci
Rangemap-rouge-queue.png
Mapa rozšírenia žltochvosta domového
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Žltochvost domový alebo žltochvost domáci[3] (lat. Phoenicurus ochruros) je druh z čeľade muchárovité. Obýva južnú časť Palearktídy a obsadzovanie ľudských sídiel mu umožnilo rozšíriť sa za posledných 150 rokov viac na sever. Hniezdi na celom Slovensku.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je veľký ako žltochvost hôrny, meria 14 cm.[5][6] a váži 14 - 21 g.[7]

Samec aj samica majú hrdzavý chvost aj kostrč. Samec má čiernu hlavu a hruď, chrbát tmavosivý. Vrch hlavy, krk aj lopatky má modrastosivé.[7] Na krídlach má svetlé škvrny. Na jeseň vybledne a svetlé škvrny na krídlach sa strácajú, ako aj modrastosivá farba.[7] Spodnú časť tela má sivú. Samica a mláďatá majú hnedý nádych.[5] Mláďatá majú na chrbte a na bruchu hrdzavé okraje pierok.[7]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev

23 s, Rusko, okrem spevu žltochvosta počuť spev kolibiarika čipčavého.

Spev začína ostrým "svi-svi-svi-svi-svi", pauza a nasleduje praskavé šušťanie pripomínajúce sypanie sa štrku alebo drobných kovových guličiek.[6]. Spieva z vysokých miest ako sú komíny, strechy a antény.[6][5] Spievať začína veľmi skoro, ešte za ranného šera. Volá vysokým "cip - tak tak tak"[6] alebo "fid, čak-čak-čak", pričom potriasa chvostom a podrepuje.[5].

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi na celom území Slovenska od nížin po vysoké hory, až v skalách nad hranicou lesa (napríklad Roháče 1 562 m n. m.). Je sťahovavý a zriedkavo prezimuje.[4] Zo zimovísk sa vracia v marci a odlieta od septembra do novembra.[6]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 100 000 - 200 000, zimujúcich jedincov 20 - 100. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001 žiadny.[8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Súvislým lesom sa vyhýba, obýva skalnaté biotopy rôzneho druhu alebo ľudské rôzne stavby ako hrady, múry, domy, maštale i chaty.[4][7]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdo si stavia v dutinách a polodutinách skál[5] alebo ľudských stavieb,[6] niekedy pod koreňmi kosodreviny alebo v polodutinách stromov.[7] Hniezdo je z vonkajšej strany z rastlinného materiálu a vo vnútri vystlané srsťou a perím. Stavia ho iba samička a znesie 5 - 6 bielych vajíčok na ktorých sedí iba ona sama 13 dní. Kŕmenie a výchova mláďat trvá 14 - 16 dní. Hniezdia dva krát za rok, v apríli, máji a potom v júni, júli.[7]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živia sa hmyzom, jeho larvami a kuklami. Na jeseň aj plodmi bazy a malinami.[7]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2018.1. Prístup 2. septembra 2018.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online.
  4. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Žltochvost domový, str. 467 – 468, Demko, M.). ISBN 80-224-0714-3.
  5. a b c d e PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. a b c d e f JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. a b c d e f g h FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]