Žltochvost domový

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Žltochvost domový
PhoenicurusOchrurosGuntherHasler01.jpg
samec
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Phoenicurus ochruros
Linnaeus, 1758
Synonymá
žltochvost domáci
Rangemap-rouge-queue.png
Rozšírenie žltochvosta domového.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Žltochvost domový alebo žltochvost domáci[2] (lat. Phoenicurus ochruros) je druh z čeľade drozdovité. Obýva južnú časť Palearktídy a obsadzovanie ľudských sídiel mu umožnilo rozšíriť sa za posledných 150 rokov viac na sever.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je veľký ako žltochvost hôrny, meria 14 cm.[4][5] a váži 14 - 21 g.[6]

Samec aj samica majú hrdzavý chvost aj kostrč. Samec má čiernu hlavu a hruď, chrbát tmavosivý. Vrch hlavy, krk aj lopatky má modrastosivé.[6] Na krídlach má svetlé škvrny. Na jeseň vybledne a svetlé škvrny na krídlach sa strácajú, ako aj modrastosivá farba.[6] Spodnú časť tela má sivú. Samica a mláďatá majú hnedý nádych.[4] Mláďatá majú na chrbte a na bruchu hrdzavé okraje pierok.[6]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev

23 s, Rusko, okrem spevu žltochvosta počuť spev kolibiarika čipčavého.

Spev začína ostrým "svi-svi-svi-svi-svi", pauza a nasleduje praskavé šušťanie pripomínajúce sypanie sa štrku alebo drobných kovových guličiek.[5]. Spieva z vysokých miest ako sú komíny, strechy a antény.[5][4] Spievať začína veľmi skoro, ešte za ranného šera. Volá vysokým "cip - tak tak tak"[5] alebo "fid, čak-čak-čak", pričom potriasa chvostom a podrepuje.[4].

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi na celom území Slovenska od nížin po vysoké hory, až v skalách nad hranicou lesa (napríklad Roháče 1 562 m n. m.). Je sťahovavý a zriedkavo prezimuje.[3] Zo zimovísk sa vracia v marci a odlieta od septembra do novembra.[5]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 100 000 - 200 000, zimujúcich jedincov 20 - 100. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[3]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Súvislým lesom sa vyhýba, obýva skalnaté biotopy rôzneho druhu alebo ľudské rôzne stavby ako hrady, múry, domy, maštale i chaty.[3][6]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdo si stavia v dutinách a polodutinách skál[4] alebo ľudských stavieb,[5] niekedy pod koreňami kosodreviny alebo v polodutinách stromov.[6] Hniezdo je z vonkajšej strany z rastlinného materiálu a vo vnútri vystlané srsťou a perím. Stavia ho iba samička a znesie 5 - 6 bielych vajíčok na ktorých sedí iba ona sama 13 dní. Kŕmenie a výchova mláďat trvá 14 - 16 dní. Hniezdia dva krát za rok, v apríli, máji a potom v júni, júli.[6]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živia sa hmyzom, jeho larvami a kuklami. Na jeseň aj plodmi bazy a malinami.[6]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2015.4.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2015-11-06, [cit. 2016-03-30]. Dostupné online.
  3. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Žltochvost domový, str. 467 – 468, Demko, M.). ISBN 80-224-0714-3.
  4. a b c d e PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  5. a b c d e f JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c d e f g h FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]