2006 BV39

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
2006 BV39
planétka
Objavenie A
ObjaviteľT. H. Bressi, M. T. Read
Dátum objavenia26. január 2006
Označenie planétok2006 BV39 B
Kategória?
Orbitálne (obehové) vlastnosti C
Epocha 26. január 2006
Excentricita (e)0,270 819
Veľká polos (a)171,148 837 Gm (1,144 AU)
Perihélium (q)124,798 397 Gm (0,8342 AU)
Afélium (Q)217,499 277 Gm (1,4539 AU)
Obežná doba (P)463,31 d (1,22 a)
Priemerná obežná rýchlosť? km/s
Uhol sklonu dráhy
k ekliptike (i)
0,7366°
Dĺžka výstupného uzla (Ω)127,163°
Argument perihélia (ω)70,724°
Stredná anomália (M)
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery5-12 m
Hmotnosť? kg
Hustota? g/cm³
Povrchová gravitácia? m/s²
Úniková rýchlosť? km/s
Rotačná perióda? d
Spektrálna trieda?
Absolútna veľkosť29,06
Albedo?
Priemerná povrchová teplota? K

2006 BV39 je planétka zo skupiny Apollo, patriaca súčasne medzi objekty pravidelne sa približujúce k Zemi (NEO) a teda aj medzi potenciálne nebezpečné telesá (PHA). Jej dráha nie je dosiaľ definitívne určená, preto jej nebolo doteraz pridelené katalógové číslo.

Popis objektu[upraviť | upraviť kód]

Vzhľadom na to, že bola pozorovaná iba počas dvoch dní, nebolo možné uskutočniť spektroskopický výskum. Preto o jej chemickom zložení nie je nič známe. Jej priemer je odhadovaný na základe hviezdnej veľkosti a pretože nie je známe ani albedo jej povrchu, je preto do veľkej miery neistý.

História[upraviť | upraviť kód]

Planétka bola po prvýkrát pozorovaná 26. januára 2006 okolo 08:00 svetového času (UTC) 1,8metrovým ďalekohľadom na Kitt Peak Observatory v rámci programu Spacewatch II. Objavili ju astronómovia T. H. Bressi, M. T. Read. O dva dni neskôr, 28. januára o 07:28 UTC, preletela v minimálnej vzdialenosti 330 tisíc kilometrov od stredu Zeme, teda bližšie, ako obieha Mesiac, a opäť sa vzdialila do medziplanetárneho priestoru. Naposledy bola pozorovaná ešte krátko pred jej maximálnym priblížením k Zemi, o 05:14 UTC a potom počas obletu ešte v ten istý deň okolo 22:40 UTC astronómom Milošom Tichým z observatória na juhočeskej Kleti.

V minulosti preletela už niekoľkokrát v blízkosti Zeme, naposledy v roku 1997, keď ju minula v bezpečnej vzdialenosti 23 miliónov kilometrov. Pred tým, v roku 1962, preletela vo vzdialenosti približne 5,6 mil. km okolo Marsu, čo trocha zmenilo jej dráhu.

Výhľad do budúcnosti[upraviť | upraviť kód]

Planétka sa bude opakovane približovať k Zemi, ale do konca 21. storočia nás tieto prelety neohrozia. K najtesnejšiemu preletu vo vzdialenosti 7,3 mil. km má dôjsťt 24. júna 2061. Omnoho zaujímavejšie budú opakované prelety okolo Marsu v rokoch 2026, 2050, 2075 a 2099. Pri poslednom z týchto stretnutí minie Mars iba o 4 mil. km.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]