2006 DN

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
2006 DN
planétka
Objavenie A
ObjaviteľR. A. Kowalski
Dátum objavenia20. február 2006
Označenie planétok2006 DN B
KategóriaSkupina Apollo, Mars križujúce
Orbitálne (obehové) vlastnosti C
Epocha 20. február 2006
Excentricita (e)0,2765
Veľká polos (a)206,703 246 Gm (1,3817 AU)
Perihélium (q)149,552 880 Gm (0,9997 AU)
Afélium (Q)263,853 613 Gm (1,7638 AU)
Obežná doba (P)593,24 d (1,6242 a)
Priemerná obežná rýchlosť0,6068°/deň
Uhol sklonu dráhy
k ekliptike (i)
0,2655°
Dĺžka výstupného uzla (Ω)98,6025°
Argument perihélia (ω)98,9116°
Stredná anomália (M)342,1606°
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery~40 m
Hmotnosť~ 8,9×107 kg
Hustota~ 2,7 g/cm³
Povrchová gravitácia? m/s²
Úniková rýchlosť? km/s
Rotačná perióda? d
Spektrálna trieda?
Absolútna veľkosť24,63
Albedo?
Priemerná povrchová teplota? K

2006 DN je planétka zo skupiny Apollo, patriaca súčasne medzi Mars križujúce planétky a objekty pravidelne sa približujúce k Zemi (NEO). Pretože sa v budúcnosti môže veľmi priblížiť k Zemi, bola zaradená tiež medzi potenciálne nebezpečné planétky (PHA). Jej dráha nie je dosiaľ definitívne určená, preto jej nebolo doteraz pridelené katalógové číslo.

Popis objektu[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na to, že bola pozorovaná iba šesť dní, nebolo možné uskutočniť spektroskopický výskum. Preto o jej chemickom zložení nie je nič známe. Jej priemer je odhadovaný na základe hviezdnej veľkosti a pretože nie je známe ani albedo jej povrchu, je preto do veľkej miery neistý.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Planétku objavil 20. februára 2006 približne v 09:31 svetového času (UTC) 0,68 metrovým Schmidtovým ďalekohľadom s kamerou CCD v rámci programu Catalina Sky Survey astronóm R. A. Kowalski ako teleso zdanlivej hviezdnej veľkosti 19,5m. Najbližšie k Zemi bude 17. marca 2006 a to v minimálnej vzdialenosti 3,9 mil. km.

Výhľad do budúcnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Zo znalostí súčasných elementov dráhy planétky vyplýva, že minimálna vypočítaná vzdialenosť medzi jej dráhou a dráhou Zeme je 645 tis. km. Najbližšie veľké priblíženie k Zemi na vzdialenosť 660 tis. km sa očakáva 4. apríla 2027. Vzhľadom na doterajšiu neistotu v určení parametrov dráhy by sa však mohla priblížiť až na 136 tis. km. Tesnejší prelet je vypočítaný na 22. apríla 2077, keď by sa planétka mala priblížiť v extrémnom prípade až na 22 tis. km od stredu našej planéty, teda asi 15 tis. km nad jej povrchom. Napriek tomu kumulatívna pravdepodobnosť zrážky so Zemou v tomto storočí nie je príliš vysoká a bola vyčíslená na 1,6×10−6. Na turínskej stupnici je preto klasifikovaná stupňom 0, na palermskej -5,58. Ak by však ku kolízii došlo, bola by rýchlosť stretu telesa so Zemou približne 11,8 km/s. Vzhľadom na odhadovaný rozmer by jej kolízia so Zemou spôsobila rozsiahle regionálne škody.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]