Dacit
| Dacit | |
 Dacit postihnutý propylitizáciou, Štiavnické Bane, Štiavnické vrchy | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | kremeň, plagioklas, augit, pyroxény |
| Akcesórie | amfiboly, biotit |
| Vlastnosti | |
| Textúra | porfyrická, sklovitá |
| Farba | šedá |
Dacit je výlevná vulkanická hornina obvykle sivej farby, s vysokým obsahom SiO2 (63 - 68 %). Názov pochádza od názvu rímskej provincie Dácia (dnešné Sedmohradsko), kde je jeho výskyt v rámci Karpát pomerne častý.
Označenie dacit pre tento typ hornín zaviedli v roku 1863 F. von Hauer a G. Stache[1].
Vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Dacit je svetlo až tmavosivá až červenkavá hornina. V prípade postihnutia premenami (hlavne propylitizácia|propylitizáciou) môže nadobúdať mierne zelenkavé odtiene[2]. Hornina je výlevným ekvivalentom kremenného dioritu prípadne i granodioritu.
Minerálne zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]
Zložením sa nachádza medzi ryolitom (resp. ryodacitom) a andezitom. Má porfyrickú až afanatická štruktúru. Základná hmota je sklovitá až mikrolitická. Výrastlice tvorí najčastejšie kremeň, plagioklas, pyroxény (augit, enstatit), amfiboly (hornblend) a biotit. Celkový obsah SiO2 sa pohybuje od 62 do 68 %.
Dacity, často v asociácii s andezitmi alebo ryolitmi[2], tvoria masívne intrúzie centrálnej vulkanickej stavby, prípadne dajky a lávové prúdy.
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]V Západných Karpatoch sú časté v oblasti stredoslovenských (Kremnické a Štiavnické vrchy) a východslovenských (Slanské vrchy) neovulkanitov.
V Severnej Amerike tvoria dacity napríklad sopku Saint Helens.
Použitie
[upraviť | upraviť zdroj]Ako drvené kamenivo na stavbu ciest.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2008-11-06]. Dostupné online.
- ↑ a b Krist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dacit
