Bazilej

	Bazilej; (Basel)
	Bâle, Basilea
	mesto
	Erb
	Erb
Štát	Švajčiarsko
Kantón	Bazilej-mesto
Rieka	Rýn
Nadmorská výška	260 m n. m.
Súradnice	47°34′S 7°36′V / 47,567°S 7,600°V
Rozloha	22,75 km² (2 275 ha)
Obyvateľstvo	170 004 (august 2010)
Hustota	7 472,7 obyv./km²
Založenie	374
Primátor	Guy Morin
PSČ	4000
	Poloha mesta na mape Švajčiarska
	Wikimedia Commons: Basel
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 47°34′S 7°36′V / 47,567°S 7,600°V

Bazilej (nem. Basel, franc. Bâle, tal. Basilea) je tretie najväčšie mesto Švajčiarska podľa počtu obyvateľov. Tvorí nadnárodné súmestie, kde žije približne 830-tisíc obyvateľov, zasahujúce až za hranice Nemecka a Francúzska^[2].

Nachádza sa na severozápade Švajčiarska na rieke Rýn, blízko hraníc s Francúzskom a Nemeckom. Bazilej je významným centrom priemyslu v tejto oblasti, s dominanciou chemického a farmaceutického priemyslu. V meste sa nachádza najstaršia švajčiarska univerzita (1460). Bazilej má aj svoje bohaté a dávne kultúrne tradície, kultúrno-historické pamiatky, umelecké inštitúcie, centrá, spolky a nadácie i špecifické festivaly.

Geografia

Poloha

Bazilej, ležiace na najkrajnejšom severozápade Švajčiarska, sa rozkladá na oboch stranách rieky Rýn. Popri častí kantónov Schaffhausen a Zurich patrí "Kleinbasel", severná časť mesta Bazilej, k jediným oblastiam vo Švajčiarsku, ktoré ležia na severnej strane Rýn u.

Rýn mení v oblasti mesta Bazilej smer toku z východo-západného na juho-severný. Tu končí časť Rýnu nazývaná po nemecky Hochrhein a začína tzv. Oberrhein. Tesne pred týmto miestom ústi do Rýnu rieka Wiese a Birs, ktorá tvorí hranicu kantónu Basel-Landschaft. Na plochom severnom brehu sa nachádzajú veľké priemyselné oblasti. Rýn je od svojho ústia až po Bazilej označená od roku 1868 ako medzinárodné vody.

Okolité obce

Okolité obce mesta Bazilej sú:

Na severe a severo-východe Weil am Rhein (Nemecko) a Riehen (kantón Basel-stadt)
Na východe: Birsfelden, Muttenz, Münchenstein, Reinach a Bottmingen (všetky patria do kantónu Basel-Landschft)
Na západe: Binningen a Allschwil (kantón Basel-Landschaft, ako aj Saint-Louis, Hégenheim a Huninque (Francúzsko).

Vďaka svojej polohe sa stal Bazilej už veľmi skoro dôležitým dopravným uzlom a tým aj významným obchodným miestom. Patrí k najhustejšie osídlenej oblasti Európy, no zároveň disponuje viac ako 320 ha zelene a 71 ha lesov.

Mesto Bazilej a obce Riehen a Bettingen spolu tvoria najmenší švajčiarsky kantón. Najnižší bod kantónu sa nachádza v prístave Kleinhüningen s 245 m n. m., najvyšším bodom je St. Chrischona s 522 m n. m. s televíznou vežou - najvyššou nezávislou stavbou vo Švajčiarsku.

Klíma

Mesto Bazilej má vďaka svojej polohe veľmi mierne a slnečné podnebie a v porovnaní so stredným Švajčiarskom veľmi málo hmly na jeseň. Priemerná ročná teplota je 9,0°C. Najteplejšie mesiace sú júl a august s priemernými teplotami 17,1 a 18,1°C a najchladnejšie január a december s 0,2 a 1,3°C. Priemerné ročné zrážky sú 785 mm, pričom najviac zrážok padá v júni a auguste (91 mm) a najmenej vo februári - v priemere 42 mm. V zime sa v Bazilej vyskytuje zvyčajne len veľmi malá alebo žiadna snehová pokrývka a ročne sa vyskytuje priemerne 30 dní so snežením. Rekordných 49 cm snehu napadlo v meste 5. marca 2006, ktorý úplne ochromil celý Bazilej, vrátane letiska. Vietor tu fúka väčšinou slabý, najčastejšie z východu alebo západu.

Dejiny

Počas obdobia Rímskej ríše bola neďaleko rieky Rýn založená osada Augusta Raurica (cca 44 pred Kr.). Bola vybudovaná na mieste staršej keltskej opevnenej osady. Mesto Bazilej bolo nazývané latinsky Basilea alebo Basilia (zo starovekej gréčtiny Vasilèa, Βασιλεια čo znamená kráľovstvo) a tento názov je zdokumentovaný z roku 374^[3].

Mesto bolo v roku 917 vyplienené maďarským nájazdom^[4]. V roku 1019 začala počas vlády nemeckého cisára Henricha II. výstavba katedrály (známa ako Münster). V roku 1356 bola po zemetrasení zničená veľká časť mesta. Počas rokov 1431 – 1449 sa v meste konal Bazilejský koncil. V roku 1501 sa Bazilej pridal k Starému sprisahanectvu ako 11. kantón^[5]. Bazilej bol miestom vydania prvej knihy o ľudskej anatómií De humani corporis fabrica (1543), ktorú vydal Andreas Vesalius (1514–1564)^[6] V roku 1874 bola v meste otvorená prvá švajčiarska zoo.

Doprava

Bazilej je významný dopravný uzol. Blízko mesta (vo Francúzsku) sa nachádza medzinárodné letisko Basel-Mulhouse-Freiburg International Airport, ktoré spravuje aj Švajčiarsko. Bazilej má jediný nákladný prístav vo Švajčiarsku, pretože je mesto splavnou časťou rieky Rýn spojené s prístavom v Rotterdame. V meste sa nachádzajú 3 železničné stanice, mestskú dopravu zabezpečujú električky a Rýn preklenuje 5 dopravných mostov.

Osobnosti mesta

Johann Froben (* cca 1460 – † 1527), kníhtlačiar a nakladateľ
Erazmus Rotterdamský (* 1469 – † 1536), holandský mysliteľ, predstaviteľ zaalpskej renesancie a humanizmu
Hans Holbein mladší (* 1497/1498 – † 1543), nemecký renesančný maliar a grafik
Matthäus Merian (* 1593 – † 1650), rytec a nakladateľ
Jakob Bernoulli (* 1655 – † 1705), matematik, fyzik a astronóm
Johann Bernoulli (* 1667 – † 1748), matematik a lekár
Daniel Bernoulli (* 1700 – † 1782), matematik, fyzik a medik
Leonhard Euler (* 1707 – † 1783), matematik a fyzik
Johann Rudolph Schellenberg (* 1740 – † 1806), botanik, spisovateľ, ilustrátor, rytec a entomológ
Gustáv IV. Adolf (* 1778 – † 1837), švédsky kráľ
Jacob Burckhardt (* 1818 – † 1897), filozof a historik umenia
Johann Jakob Balmer (* 1825 – † 1898), matematik a fyzik
Arnold Böcklin (* 1827 – † 1901), maliar, grafik a sochár
Friedrich Nietzsche (* 1844 – † 1900), nemecký filozof, psychológ a filológ
Carl Spitteler (* 1845 – † 1924), básnik, prozaik, dramatik a esejista, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru
Karl Barth (* 1886 – † 1968), nemecko-švajčiarsky teológ
Hannes Meyer (* 1889 – † 1954), architekt a druhý riaditeľ Bauhausu v Dessau
Peter Zumthor (* 1943), architekt
Alexander Frei (* 1979), futbalista
Roger Federer (* 1981), tenista

Partnerské mestá

Referencie

↑ Bevölkerungsbilanz nach Geschlecht, Heimat und Gemeinde im August 2010 [online]. Statistisches Amt Basel-Stadt, [cit. 2010-11-14]. MS Excel. Dostupné online. (nemecky)
↑ Eurodistrict Basel [online]. eurodistrictbasel, [cit. 2010-11-14]. Dostupné online. (nemecky)
↑ The Encyclopedia Americana, Grolier Incorporated 1999, s. 308
↑ HEUSLER, Andreas: Geschichte der Stadt Basel. Bazilej: 6. Aufl. Frobenius, 1969, s. 5-6.
↑ STRUPP, Karl: Wörterbuch Des Völkerrechts. De Gruyter 1960, s. 225
↑ The Illustrations from the Works of Andreas Vesalius of Brussels, Courier Dover Publications 1973, s.30

Pozri aj

Zoznam miest vo Švajčiarsku

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bazilej

Externé odkazy

Bazilej na stránke Historisches Lexikon der Schweiz (po nemecky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Basel na anglickej Wikipédii a Basel na nemeckej Wikipédii.

[1] Bevölkerungsbilanz nach Geschlecht, Heimat und Gemeinde im August 2010 [online]. Statistisches Amt Basel-Stadt, [cit. 2010-11-14]. MS Excel. Dostupné online. (nemecky)

[2] Eurodistrict Basel [online]. eurodistrictbasel, [cit. 2010-11-14]. Dostupné online. (nemecky)

[3] The Encyclopedia Americana, Grolier Incorporated 1999, s. 308

[4] HEUSLER, Andreas: Geschichte der Stadt Basel. Bazilej: 6. Aufl. Frobenius, 1969, s. 5-6.

[5] STRUPP, Karl: Wörterbuch Des Völkerrechts. De Gruyter 1960, s. 225

[6] The Illustrations from the Works of Andreas Vesalius of Brussels, Courier Dover Publications 1973, s.30

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]