Vývoj kontinentov

Kontinenty nemali vždy tvar a polohu, v akej sú známe dnes. Prebiehajúce pohyby litosférických platní spôsobovali v dejinách Zeme ich zrážky, alebo naopak rozpad. Nasledujúci prehľad ukazuje časovú postupnosť histórie kontinentov od prekambria do súčasnosti. Časovou jednotkou je milión rokov (počínajúc od súčasnosti smerom do minulosti).

Miliónov rokov	Čo sa dialo
1 300	Na konci stredného proterozika sa začal formovať superkontinent Rodinia. Ten vznikol zrážkou troch až štyroch kontinentov. Zrážkou spôsobené grenvillské vrásnenie spôsobilo vznik horstiev na dnešnom okraji Severnej Ameriky a západnej Európy, napr. v Škótsku, Newfoundlande a Severnej Karolíne. Aj keď sa predpokladá, že k zrážkam a rozpadom kontinentov dochádzalo už v období medzi 3100 - 2500 miliónmi rokov, kedy vznikla prvá pevná zemská kôra, Rodinia je najstarším superkontinentom, na ktorého existencii sa vedci zhodujú. Predstavy o starších pohyboch kontinentov sú pre nedostatok hmotných dôkazov len veľmi neisté. Rodinia existovala asi pol miliardy rokov a jej doba existencie sa zhruba kryje s geologickým obdobím zvaným neoproterozoikum (mladšie starohory, pred 1000 až 542 miliónmi rokov). V neoproterozoiku bolo na Zemi chladné podnebie a predpokladá sa, že sčasti za to bola zodpovedná aj samotná Rodinia.
750	V perióde vrchného proterozoika zvanej kryogenium sa Rodinia začala postupne rozpadať na asi 8 menších kontinentov. Jadrom Rodinie bola Laurentia (zahŕňajúca západ dnešnej Severnej Ameriky), ktorá vtedy ležala asi na rovníku, pričom jej pravý bok (dnešné Grónsko) ležal na južnej pologuli. Na severe sa oddelila od Rodinie budúca východná Gondwana (dnešná východná časť Arabského polostrova, Irán, Juhovýchodná Ázia, India, Mozambik, východná Antarktída a Austrália). Na východe sa oddelili dva samostatné kontinenty, Baltika (pri obratníku Kozorožca) a Sibír (tesne pod rovníkom). V blízkosti južného pólu sa ocitla budúca západná Gondwana (dnešná západná Afrika, Florida a Amazónia). Západne od nej tvoril samostatný mikrokontinent Patagónia. Na západe sa oddelil nigerský resp. konžský blok (dnešná východná Brazília, severná a stredná Afrika, Španielsko a Turecko); o nieco severnejšie ležal mikrokontinent dnes tvoriaci západnú časť Arabského polostrova.
650	Západná Gondwana, Laurentia, Baltika a Sibír sa spojili v oblasti južného pólu a vytvorili Protolauráziu. Druho časťou vtedajšej pevniny bola Protogondwana (budúca východná Gondwana), ktorá ležala z väčšej časti na severnej pologuli, prevažne v stredných zemepisných šírkach. Protogondwana sa pri pohybe na juh zrazila so západnou časťou Arábie, Kongom a Patagóniou.
600	Pokračujúci pohyb Protogondwany na juh nakoniec viedol k zrážke s Protolauráziou v oblasti západnej Gondwany. Spojila sa tak väčšina územia budúcej Afriky a Južnej Ameriky. Nový superkontinent, obsahujúci takmer všetku vtedajšiu súš Zeme, sa nazýva Pannotia. Tento superkontinent však existoval len pomerne krátko, lebo aj po zrážke sa jednotlivé platne ďalej pohybovali a Pannotia sa tak zase rozpadla.
550	Pannotia sa rozpadla na Laurentiu, Baltiku, Sibír a Gondwanu. Gondwana z nich bola najväčšia, siahala od južného pólu až k obratníku Raka na severnej pologuli a skladala sa z územia dnešnej Afriky, Južnej Ameriky, Antarktídy, Austrálie a Ázie s výnimkou Sibíri. Laurentia, Sibír aj Baltika sa v rovnakej dobe nachádzali na južnej pologuli a pohybovali sa na sever. Oceán medzi Laurentiou a Baltikou sa nazýval Iapetus. Medzi Baltikou a Sibírou vznikol Chantýjsky oceán.
450	V ranom ordoviku sa od Gondwany oddelila Avalonia, ktorá sa začala pohybovať na sever. Laurentia a Sibír už v tej dobe prekračovali rovník, Baltika ležala južnejšie. Východne od Sibíri sa objavil Bajkalský blok, ktorý sa neskôr spojil so Sibírou a kazachstanským blokom, ktorý vtedy tvoril asi len reťazec vulkanických ostrovov.
444	V neskorom ordoviku alebo ranom silúre sa Avalonia zrazila s Baltikou.
420	V silúre sa od Gondwany utrhla oceánska platňa budúcej južnej Európy a vydala sa smerom k Baltike, do ktorej narazila v devóne. Z Chantýjskeho oceánu bol oblúkom sibírskych ostrov vyčlenený Uralský oceán. Severočínska a Juhočínska platňa sa odčlenili od východnej Gondwany a začali sa pohybovať na severozápad k Sibíri.
415	Začiatkom devónu sa Baltika zrazila s Laurentiou, vznikla Euramerika (či Laurázia alebo Starý červený kontinent; ktorý však nemožno pliesť s neskoršou Lauráziou, ku ktorej zatiaľ chýbala Sibír). Zrážka spôsobila kaledónske vrásnenie, v dôsledku čoho vznikli pohoria na dnešných Britských ostrovoch, v Škandinávii ako aj severná časť Appalačských vrchov. Medzi Euramerikou a Gondwanou zostal Rheický oceán. Sibír sa nachádzala blízko Eurameriky, oddelená od nej Chantýjskym oceánom. Euramerika ležala v tej dobe na rovníku a Sibír na sever od nej. Obrovská pevnina Gondwany siahala od južného pólu až k rovníku. Celá Gondwana sa však posúvala na severozápad k Euramerike.
390–310	Vo vrchnom devóne až karbóne zrážka Gondwany a Eurameriky spôsobila hercýnske vrásnenie (tiež variské v Európe alebo apalačské v Amerike). Dnešné východné pobrežie Severnej Ameriky sa v tej dobe nachádzalo na juhu, kde sa stretlo so severozápadom Južnej Ameriky, Floridou a severozápadom Afriky. Juhoeurópska platňa (Španielsko, Taliansko a Turecko) kolidovala s bývalou Baltikou. Spojená Euramerika s Gondwanou vytvorili nový superkontinent Pangea. Pohyby platní pokračovali v ranom karbóne, keď sa severozápadná Afrika dotkla juhovýchodnej Eurameriky, čím vznikla južná časť Apalačských vrchov a Mesety v severozápadnej Afrike (dnes prekrytej Atlasom). Južná Amerika sa posúvala na sever k južnému pobrežiu Eurameriky, a zvrásnila pohorie Ouachita v dnešnej Oklahome a Arkansase. Gondwana sa otáčala, takže zatiaľčo jej západná časť postupovala na sever a stretávala sa s Euramerikou, východná časť (India, Austrália, Antarktída) naopak smerovala k južnému pólu.
300	V karbóne sa stretla Kazachstania so Sibírou, pričom sa vzniklo pohorie Altaj.
280	V perme sa Sibír, ktorá už bola spojená s Kazachstaniou narazila na Pangeu v oblasti vtedajšej Baltiky. Došlo k uralskému vrásneniu a vzniklo pohorie Ural. Pangea tak mala tvar obrovského písmena C. Jej najsevernejším výbežkom bola Sibír, africké jadro ležalo celé na južnej pologuli, juhovýchodný výbežok siahal od južného pólu k obratníku Kozorožca. Medzi oboma výbežkami Pangey ležalo more Tethys (presnejšie Paleotethys), ktorého vonkajšiu stranu ohraničovali samostatné mikrokontinenty Severná Čína, Južná Čína a Juhovýchodná Ázia. Zvonka Pangeu oblkopoval oceán Panthalassa. V spodnom perme sa z Pangey odtrhla Kimérská platňa, úzky zo západu na východ tiahnúci sa pruh pevniny (známy tiež ako Severné terány) a začala sa pohybovať na sever, pričom došlo k subdukcii oceánu Paleotethys. Kimérsky mikrokontinent dnes tvorí Krym a časti územia Turecka, Iránu, Afganistanu a Tibetu.
220	V triase sa celá Pangea posunula na sever. V zálive, v ktorom do nej na východe vnikal Paleotethys začal vznikať úzky Meliatsko-halstattský oceán. Najsevernejšie výbežky Sibíri sa stali prvou pevninou siahajúcou až k severnému pólu. Naopak v oblasti južného pólu sa pravdepodone nenachádzala žiadna pevnina, aj keď od neho nebola Pangea veľmi ďaleko. Na severnej pologuli sa východne od Pangey formovala z bajkalského, severočínskeho, juhočínskeho a juhoázijského bloku budúca juhovýchodná Ázia.
200	V jure sa Pangea začala rozpadať na Lauráziu a Gondwanu. Zlomové trhliny, pozdĺž ktorých vznikli nové riftové systémy sa tiahli od Tichého oceánu na západe k moru Tethys na východe, medzi Laurentiou na severe a Južnou Amerikou a Afrikou na juhu. Z otvárajúceho sa riftu vznikal Atlantský oceán, resp. jeho stredná a severná časť. Pretože rift medzi medzi Južnou Amerikou a Afrikou vznikol až v kriede. Niektoré okrajové časti ako Florida, európske Stredomorie či Turecko, ktoré pred vznikom Pangey patrili Gondwane zostali v Laurázii. Zo vznikajúceho atlantického riftu začali do oblasti Pangey vnikať priekopové prepadliny, ktoré spôsobili vznik Piemontsko-ligurského oceánu.
150	Koncom jury vznikol v alpidnej oblasti ďalší rift a nový Valaiský oceán. Kimerská platňa tvoriaca obe časti Číny, juhovýchodnú Áziu, severné a južné terány narazila z juhovýchodu do Laurázie v oblasti Kazachstanie, severočínskej a juhočínskej platne a spôsobila Kimerské vrásnenie, pri ktorom vznikli pohoria v dnešnej Strednej Ázii. Vrásnenie pokračovalo až do kriedy a raného kenozoika. Nadväzovalo naň himálajske vrásnenie.
150–140	V spodnej kriede sa severný Atlantik stále zväčšoval, v dôsledku rozpadu Laurázie. Severná Amerika (Laurentia) sa otočila proti smeru hodinových ručičiek a vzdialila sa od Eurázie. Eurázia sa točila v smere hodinových ručičiek spôsobila pohltenie mora Tethys medzi ňou a Gondwanou.
140–100	Stredná krieda. Gondwana sa rozpadla na Atlantiku (Južná Amerika, Afrika, Arábia, Madagaskar, India) a Antarktídu, ktorá bola ešte stále spojená s Austráliou).
100	Atlantika sa rozpadla na Južnú Ameriku a Afriku s Arábiou. Vznikol južný Atlantik, riftový systém začal postupovať z juhu, až neskôr aj zo severu. Pozdĺž východného pobrežia Afriky došlo k novým zlomom, postupne sa oddelila Arábia a India s Madagaskarom, ktoré sa samostatne začali pohybovať cez Tethys smerom k Ázii. V mieste rozchádzania oceánskeho dna tak vznikol Indický oceán.
90	Vo vrchnej kriede sa Madagaskar oddelil od Indie a zastavil sa neďaleko Afriky. Indická platňa pokračovala rýchlosťou asi 15 až 20 cm za rok k Eurázii, čím zmenšila more Tethys a otvorila naopak Indický oceán. Nový Zéland a Nová Kaledónia sa utrhli od Austrálie a začali sa pohybovať na východ, vytvorilo sa tak Korálové a Tasmanovo more.
60–55	V kenozoiku sa Severoamerická platňa a Grónsko úplne oddelili od Eurázie, vzniklo Nórske more. Zlomová línia je dodnes viditeľná na Islande. Atlantický a Indický oceán sa v tomto období ďalej zväčšovali, oceán Tethys postupne zmizol. Bol nahradený morskými doménami označovanými ako Paratethys. Austrália sa odtrhla od Antarktídy a pohybovala sa smerom na sever, podobne ako sa to o 40 miliónov rokov skôr stalo s Indiou. V paleogéne, sa začala zrážka s juhovýchodnou Áziou. Austrália a India postupovali na severovýchod rýchlosťou 5-6 cm ročne. Antarktída sa nachádzala v blízkosti južného pólu prakticky od vzniku Pangey pred 280 miliónmi rokov.
35	V eocéne Indická platňa začala kolidovať s Áziou, čo malo za následok himalájske vrásnenie. Africká platňa zmenila smer pohybu zo západného na severozápadný k Európe. Ich začínajúca kolízia spôsobila alpínske vrásnenie, ktoré bolo paralelné s himalájskym. Vznikli pohoria Atlas, Pyreneje, Alpy, Apeniny, Karpaty a ďalšie. Od tohto obdobia do súčasnosti dochádza k vzniku nového superkontinentu označovaného Eurafrázia (ktorého kôra je už aj dnes spojená), súčasne ale pokračuje rozpad Pangey na mieste Východoafrického zlomu, kde sa od Afriky oddeľuje jej východná časť a Arábia. Juhoamerická platňa sa pohybovala na sever a vzďaľuje sa dodnes od Antarktídy, s ktorou bola predtým spojená. Toto oddelenie má vplyv na oceánske prúdy okolo Antarktídy, čo má za následok jej dlhodobé ochladzovanie a tvorbu rozsiahleho kontinentálneho ľadovca. V tomto období sa začal otvárať Kalifornský záliv a Japonské more.

Pozri aj

Externé odkazy

Mapy znázorňujúce rôzne časové obdobia Zeme

Pohyb kontinentov

Milióny rokov dozadu				1100 – 750						600 – 550						– 200
																							↗	Arábia
																							↗	Madagaskar
																							↗	India
					↗	Kongo		↓													↗	Afrika	→	Afrika
					↗	Patagónia		↓			↗	Sibír				↓			↗	Atlantika	→	Južná Amerika
Atlantika			↘		↗	Západná Arábia		↓			↗	Baltika	↘						↗		↗	Austrália
Ur			→	Rodinia	→	Východná Gondwana	→	Protogondwana	→	Pannotia	→	Laurentia	→	Euramerika (Laurussia)	→	Pangea	→	Gondwana	→	Antarktída	→	Antarktída
Arktída	→	Nena	↗		↘	Západná Gondwana	→	Protolaurázia	↗		↘	Gondwana			↗		↘	Laurázia	→	Laurentia	→	Severná Amerika
Baltika	↗				↘	Baltika	↗						↓	Avalónia					↘	Eurázia
					↘	Laurentia	↗						↓	Severná Čína
					↘	Sibír	↗						↓	Južná Čína
Oceány				Mirovia										Prototethys, Paleotethys		Panthalassa		Tethys

vodorovné a šikmé šípky - rozdelenie a spojenie
zvislé šípky - postupné pripájanie a oddeľovanie

Portál vied o Zemi