Adrastea (mesiac)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Adrastea
Adrastea.jpg
Adrastea, druhý z Jupiterovych známych mesiacov
Základné informácie
ObjaviteľD. C. Jewitt
G. E. Danielson
Dátum objavenia8. júl 1979
SatelitJupiter
Poradie od planéty2.
Iné označeniaJupiter XV
Orbitálne (obehové) vlastnosti
Veľká polos129 000 km[1]
Excentricita0,0015
Perióda obehu0,29826 dňa (7 h 9,5 min)
Priemerná obežná rýchlosť31 378 km/s
Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty0.03°
Fyzikálne vlastnosti
Rovníkový priemer24 km[1]
Rozmery20×16×14 km
Hmotnosť~2×1015 kg[2]
Priemerná hustota0,86 g/cm3
Gravitácia na rovníku~0,002 m/s2
Úniková rýchlosť~0,008 km/s
Perióda rotáciesynchrónna
Albedo~0,1 ± 0,045 [3]
Priemerná povrchová teplota~122 K

Celestia.png Pozri aj Portál Slnečná sústava

Adrastea alebo Jupiter XV je druhý z Jupiterovych známych mesiacov (počítané od najbližších k planéte). Objavili ho David C. Jewitt a G. Edward Danielson na fotografiách odoslaných sondou Voyager 2 v roku 1979. Dostal označenie S/1979 J 1. Oficiálne bol pomenovaný podľa gréckej postavy Adrasteia. Adrastea bola prvým prírodným satelitom objaveným z fotiek privezených medziplanetárnymi sondami.

Fyzikálna charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Fotka objavenia Adrastei z dňa 8. júla 1979 Voyagerom 2

Adrastea má nepravidelný tvar a rozmery 20x16x14 km³ pozdĺžne. Zloženie a hmota nie sú známe, ale predpokladá sa že hustota je ~0.86 g/cm³ a hmotnosť ~2×1015 kg. Podľa hustoty sa predpokladá, že je zložená z ľadu s pórovitosťou 10 – 15%. Nie sú známe žiadne povrchové útvary kvôli nízkemu rozlíšeniu dostupných fotografií.

Obežná dráha[upraviť | upraviť zdroj]

Adrastea je najmenší a druhý najbližší člen vnútorných satelitov Jupitera. Okolo planéty obieha vo vzdialenosti ~129 000 km (1,806 Jupiter radii) vo vnútri hlavného prstenca. Obežná dráha má veľmi malú excentricitu ~0,0015 a inklináciu ~0,03° vzhľadom k rovníku Jupitera. Adrastea rotuje synchrónne s dĺžkou svojej obežnej periódy, čo znamená, že je k planéte otočená stále tou istou stranou. Jej dlhšia os je otočená smerom k Jupiteru.

Spojenie s prstencami Jupitera[upraviť | upraviť zdroj]

Adrastea je najväčším prispievateľom materiálu do prstencov Jupitera kvôli jeho množstvu v okolí jej obežnej dráhy. Tento materiál pozostáva hlavne z častí vyvrhnutých štyrmi malými vnútornými satelitmi Metis, Adrastea, Amalthea a Thebe pri nárazoch meteoritov.

Prieskum[upraviť | upraviť zdroj]

Adrastea bola objavená na fotografiách odoslaných sondami Voyager 1 a Voyager 2, kde sa však javila iba ako bod. Sonda Galileo bola schopná rozpoznať jej tvar ale obrázky ostávajú naďalej veľmi nezreteľné.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b 56. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, © 1999.
  2. PITJEVA, E. V.. Estimations of masses of the largest asteroids and the main asteroid belt from ranging to planets, Mars orbiters and landers [online]. Paríž : 35th COSPAR Scientific Assembly, júl 2004, [cit. 2013-04-16]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Thomas, P. C.; Burns, J. A. (1998 september), „The Small Inner Satellites of Jupiter“ (po anglicky), Icarus 135 (1): 360-371, http://adsabs.harvard.edu/abs/1998Icar..135..360T 

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]