Metis (mesiac)
| Metis | |
| |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Objaviteľ | Stephen Synnott |
| Dátum objavenia | 4. marec 1979 |
| Satelit | Jupiter |
| Iné označenia | S/1979 J 3 |
| Orbitálne (obehové) vlastnosti | |
| Veľká polos | 127 969 km |
| Excentricita | 0,0 |
| Pericentrum | 127 974 km |
| Apocentrum | 128 026 km |
| Perióda obehu | 0.294779 dňa |
| Priemerná obežná rýchlosť | 31,501 km/s |
| Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty | 0.06° |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Rozmery | 60×40×34 km[4] |
| Hmotnosť | 9×1016 kg[1] |
| Priemerná hustota | 0,86 g/cm3 |
| Gravitácia na rovníku | 0,005 m/s2 (0.0005 g) |
| Úniková rýchlosť | 0,0253 km/s |
| Perióda rotácie | synchrónna |
| Albedo | 0,061 ± 0,003[2] |
| Priemerná povrchová teplota | ~123 K |
| Ďalšie odkazy | |
| Commons | Metis |
Metis je najvnútornejší malý prirodzený satelit Jupitera. Bol objavený v roku 1980 Stephenom Synnottom (Voyager 1). Po objavení bolo jeho prechodné označenie S/1979 J 3. Pomenovaný je podľa gréckej postavy Métis.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]
Metis má nesymetrický tvar a veľkosť 60×40×34 km priečne. Predpokladá sa že má podobnú hustotu ako Amalthea (~0.86 g/cm³) a jeho hmota sa odhaduje na ~7×1016 kg. Sklada sa z ľadu s medzerovitosťou 10 – 15%. Povrch je veľmi kráterovitý. Je tmavej až červenkastej farby. Jeho asymetrickosť je pravdepodobne spôsobená vysokou rýchlosťou a frekvenciou dopadou meteoritov. čo spôsobuje stratu materiálu z povrchu.
Obežná dráha
[upraviť | upraviť zdroj]Metis obieha okolo Jupitera vo vzdialenosti ~128 000 km (1,79 Jupiter radii) vo vnútri hlavného prstenca. Obežná dráha má veľmi malú excentricitu (~0,0002) a inklináciu (~0,06°), relatívnu k rovníku Jupitera. Metis rotuje synchronizovane s orbitálnou periódou, čo znamená, že je stále obrátený tou istou stranou k Jupiteru.
Spojenie s Jupiterovými prstencami
[upraviť | upraviť zdroj]Obežná dráha Metisa leží asi 1 000 km vo vnútri hlavného prstenca a pohybuje sa v 500-kilometrovom rozpätí od hrán prstenca. Metis je zdrojom veľkej časti materiálu prstenca. Tento materiál pochádza zo všetkých štyroch malých Jupiterových mesiacom vďaka bombardovaniu ich povrchov meteoritmi.
Prieskum
[upraviť | upraviť zdroj]Fotografie od sondy Voyager 1 ukázali Metis iba ako malý bod. Z toho dôvodu boli informácie o ňom veľmi obmedzené až do príletu sondy Galileo, ktorá odfotila takmer celý povrch mesiaca.
Zdroj a referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- http://www.solarviews.com/eng/metis.htm prístup 1.8.2008
- http://www.nineplanets.org/amalthea.html#metisx prístup 1.8.2008
- http://encarta.msn.com/encyclopedia_761587741/Metis_(astronomy).html Archivované 2008-05-30 na Wayback Machine prístup 1.8.20081
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- NASA profil - Metis (po anglicky)
- Slnečná sústava - Metis Archivované 2007-11-09 na Wayback Machine (po anglicky)
