Sinopa (mesiac)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Sinopa
Základné informácie
ObjaviteľS. B. Nicholson
Dátum objavenia21. júl 1914
SatelitJupiter
Iné označeniaJupiter IX
Orbitálne (obehové) vlastnosti
Veľká polos23 540 000 km
Excentricita0,25
Pericentrum18 237 600 km
Apocentrum30 191 200 km
Perióda obehu724,1 d (1,95 a)
Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty153.12°
Uhol sklonu dráhy k ekliptike128.11°
Fyzikálne vlastnosti
Rovníkový priemer38 km
Objem~28 700 km³
Hmotnosť7,5×1016 kg
Priemerná hustota2,6 g/cm3
Gravitácia na rovníku~0 014 m/s2 (0.001 g)
Úniková rýchlosť~0,023 km/s
Albedo0,04 (predpokladané)
Priemerná povrchová teplota~124 K

Celestia.png Pozri aj Portál Slnečná sústava

Sinopa[1] alebo Sinope je retrográdny nepravidelný prirodzený satelit Jupitera. Bol objavený v roku 1914 Sethom Barnesom Nicholsonom v observatóriu Lick Observatory a bol pomenovaný po mytologickej Sinópé.

Sinope získal dnešné meno až v roku 1975, predtým bol známy ako Jupiter IX. V rokoch 1955 až 1975 bol občas nazývaný "Hades". Až do objavenia Megaclite v roku 2000 bol Sinope najvzdialenejší známy Jupiterov mesiac (teraz je to S/2003 J 2).

Obežná dráha[upraviť | upraviť zdroj]

Tento diagram znázorňuje orbitálne elementy Sinope v porovnaní s ostatnými satelitmi rodiny Pasiphae.

Sinope obieha okolo Jupitera s vysokou excentricitou a vysokou inklináciou retrográdneho obehu. Obežné prvky sú z januára 2000. Často sa menia v závislosti od slnečných a planetárnych odchyliek. Je zaraďovaný do rodiny Pasiphae, aj keď jeho vlastná inklinácia a odlišné sfarbenie naznačujú, že môže ísť o samostátné teleso nezávisle zachytené gravitáciou Jupitera. Sinope je známy svojou sekulárnou rezonanciou s Jupiterom (podobne ako Pasiphae).

Fyzikálna charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Sinope má priemer približne 38 km. V optickom spektre sa javí ako červený (farebné indexy B-V=0,84, R-V=0,46), podobne ako planétky typu D (Pasiphae sa javí ako sivý - Planétka typu C). Príčinou týchto odlišností môže byť rozdielny pôvod týchto satelitov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy mimozemských objektov [online]. Bratislava : ÚGKK, rev. 2015-12-07, [cit. 2017-06-12]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]