Amaltea (mesiac)
Amaltea | |
Amaltea, jeden z menších mesiacov Jupitera | |
Základné informácie | |
---|---|
Objaviteľ | Edward Barnard |
Dátum objavenia | 9. september 1892 |
Satelit | Jupiter |
Orbitálne (obehové) vlastnosti (Epocha: J2000,0) | |
Veľká polos | 181 995 km |
Excentricita | 0,0046637841 |
Pericentrum | 181 150 km |
Apocentrum | 182 840 km |
Perióda obehu | 0,498 179 05 dňa |
Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty | 0,36° |
Uhol sklonu dráhy k ekliptike | 2,45° |
Fyzikálne vlastnosti | |
Rozmery | 262 × 146 × 134 |
Plocha povrchu | 397 600 km² |
Hmotnosť | 2,1×1018 kg |
Priemerná hustota | 0,862 g/cm3 |
Gravitácia na rovníku | 0,0018 m/s2 (0,002 g) |
Úniková rýchlosť | 0,0058 km/s |
Perióda rotácie | 11 h 57 min 23 s (viazaná rotácia) |
Albedo | 0,09 |
Priemerná povrchová teplota | ~122 K |
Atmosférický tlak | nemerateľný |
Ďalšie odkazy | |
Commons | Amaltea |
Amaltea[1] alebo Amalthea je jeden z menších Jupiterových mesiacov. Je to v poradí piaty najväčší mesiac a tretí najbližší mesiac Jupitera. Bol pomenovaný po víle Amaltheia (mytologická postava), ktorá kojila kojenca Jupitera kozím mliekom.
Objavil ho v roku 1892 americký astronóm Edward Emerson Barnard, keď vykonával pozorovania z Lickovho observatória s 91 cm refraktorovým teleskopom. Amalthea bol posledný mesiac v slnečnej sústave, ktorý bol objavený priamym pozorovaním. Bol to tiež prvý Jupiterov mesiac, ktorý bol objavený od Galileovho objavenia 4 mesiacov v roku 1610 nazvaných po ňom.
Amalthea je neobyčajne nepravidelná, má rozmery okolo 262 × 146 × 134 km v priemere. Je husto pokrytá krátermi, z ktorých niektoré sú mimoriadne rozsiahle v súvislosti s veľkosťou mesiaca. Pan, najväčší kráter, má priemer 100 km a je najmenej 8 km hlboký. Ďalší kráter, Gaea, meria 80 km a je pravdepodobne dvakrát hlbší ako Pan. Na mesiaci Amalthea poznáme dve hory, Mons Lyctas a Mons Ida s lokálnym reliéfovým stúpaním viac ako 20 km.
Povrch je tmavý a červenkastý. Podľa všetkého je farba spôsobená prášením síry vznikajúcej zo sopiek na mesiaci Io. Jasné zelené škvrny sa objavujú na hlavných svahoch mesiaca Amalthea. Charakter tejto farby je doteraz neznámy.
Otáča sa synchrónne so svojou dlhou osou nasmerovanou k Jupiteru. Pretože je Amalthea v tesnej blízkosti Jupitera, je jej povrch vystavený jeho silnému radiačnému poľu. To spôsobuje nepretržitý príjem vysokých dávok energických iónov, protónov a elektrónov, ktoré produkuje Jupiterova magnetosféra. Navyše je bombardovaný mikrometeoritmi a ťažkými iónmi síry, kyslíka a sodíka, ktoré boli „odobrané“ z povrchu mesiaca Io.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Amalthea na snímkach sondy Galileo
-
Porovnanie veľkosti Amalthey (vložený obrázok) s mesiacom Io
-
Prvá snímka Amalthey sondou Galileo
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy mimozemských objektov [online]. Bratislava: ÚGKK, rev. 2015-12-07, [cit. 2017-06-12]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Amaltea (mesiac)