Anaplastický oligodendroglióm

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Matematické modelovanie rastu anaplastický oligodendroglióm na základe topologických štruktúr mozgu, vyšetrenie dvoch ponov (video)

Anaplastický oligodendroglióm je neuroepiteliálny nádor, o ktorom sa predpokladá, že vzniká z oligodendroglia, čo je typ gliových buniek. V klasifikácii mozgových nádorov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú anaplastický oligodendroglióm klasifikované ako stupeň III.[1] V priebehu ochorenia môže degenerovať do vysoko malígneho oligodendrogliómu IV.[2] Prevažná väčšina oligodendrogliómov sa vyskytuje sporadicky, bez preukázanej príčiny a bez prenosu v rámci rodiny.

Príznaky a symptómy[upraviť | upraviť zdroj]

Epileptický záchvat.

Symptómy anaplastického oligodendrogliómu môžu zahŕňať:[3]

  • Záchvat
  • Bolesť hlavy
  • Slabosť na jednej strane tela
  • Jazykové ťažkosti
  • Zmeny správania a osobnosti
  • Problémy s rovnováhou a pohybom
  • Problémy s pamäťou.

Patogenéza[upraviť | upraviť zdroj]

Anaplastický (malígny) oligodendroglióm patrí do skupiny difúznych gliómov a vzniká v centrálnom nervovom systéme (mozog a miecha) z oligodendrocytových prekurzorových kmeňových buniek. Tento nádor sa vyskytuje najmä v strednej dospelosti s vrcholom frekvencie v 4 a 5 dekáde života.[4]

Diagnostika[upraviť | upraviť zdroj]

Najdôležitejším diagnostickým postupom je magnetická rezonancia (MRI). Niekedy sa metabolizmus v tkanivách okrem rutinnej diagnostiky zobrazuje aj pomocou pozitrónovej emisnej tomografie (PET). Diagnózu potvrdí vyšetrenie jemného tkaniva po operácii. Anaplastický oligodendroglióm často vykazujú stratu genetického materiálu. Asi 50 až 70%[5] anaplastický oligodendroglióm stupňa III podľa WHO vykazuje kombinované alelické straty na krátkom ramene chromozómu 1 (1p) a dlhom ramene chromozómu 19 (19q). Táto zmena sa nazýva hlavne „1p/19q Codeletion“. Môže sa považovať za priaznivú pre pacienta a zvyšuje pravdepodobnosť odpovede na rádioterapiu alebo chemoterapiu. Označenie oligodendroglióm III stupňa (high grade) vo všeobecnosti zahŕňa predchádzajúce diagnózy anaplastický alebo malígneho oligodendrogliómu.

Liečba[upraviť | upraviť zdroj]

Chirurgia môže pomôcť znížiť príznaky spôsobené nádorom. Preferuje sa čo najkompletnejšie odstránenie nádoru viditeľného na MRI za predpokladu, že to lokalizácia nádoru umožňuje. Pretože bunky anaplastického oligodendrogliómu už zvyčajne migrovali do okolitého zdravého mozgového tkaniva v čase diagnózy, úplné chirurgické odstránenie všetkých nádorových buniek nie je možné. Marker „1p/19q Codeletion“ hrá čoraz dôležitejšiu úlohu pri výbere terapií a terapeutických kombinácií. Keďže tento nádor je „ľahostajná náklonnosť“ (pomaly progredujúci zdravotný stav spojený s malou alebo žiadnou bolesťou) a potenciálnou morbiditou spojenou s neurochirurgiou, chemoterapiou a radiačnou terapiou bude väčšina neuroonkológov spočiatku pozorne čakať a liečiť pacientov konzervatívne. Symptomatická liečba často zahŕňa použitie antikonvulzív pri záchvatoch a steroidov pri opuchoch mozgu. Pri ďalšej liečbe sa ožarovanie alebo chemoterapia s temozolomidom alebo chemoterapia s prokarbazínom, lomustínom a vinkristínom (PCV) ukázali ako účinné a boli najčastejšie používaným chemoterapeutickým režimom na liečbu anaplastických oligodendrogliómov.[6]

Cyberknife sa môže použiť na liečbu anaplastický oligodendroglióm.[7]

Prognóza[upraviť | upraviť zdroj]

5-ročná relatívna miera prežitia: 20 až 44 rokov, 76%. 45-54 rokov, 67%. 55-64 rokov, 45%. Prokarbazín, lomustín a vinkristín sa používajú od mája 1975. Už 48 rokov[8][9] sa v terapeutických štúdiách pravidelne testujú nové terapeutické možnosti na zlepšenie liečby anaplastický oligodendroglióm.

Skúmanie[upraviť | upraviť zdroj]

Bolo objav, že novotvary komunikujú medzi sebou vo veľkej sieť, vymieňajú si látky potrebné na prežitie, a tak znižujú účinky žiarenia alebo chemoterapia. Dôležitú úlohu pri šírení choroby zohráva aj sieťová komunikácia. Nádorové bunky sú dokonca spojené so zdravými nervovými bunkami a dostávajú od nich priame signály – nádory tak môžu rásť rýchlejšie. Skúmané mechanizmy poskytujú nielen zásadne nové vysvetlenia veľmi agresívneho rastu tohto typu nádoru. Ponúkajú tiež prístupy k novým terapiám – zastaviť rast mozgových nádorov a zefektívniť existujúce terapie. Narušenie a dokonca deštrukcia sietí nádorových buniek sa tak stáva úplne novým terapeutickým princípom v onkológii, pričom prvé klinické štúdie sú založené na týchto zisteniach.[10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. The 2007 WHO classification of tumours of the central nervous system. Acta Neuropathol, August 2007, s. 97–109. DOI10.1007/s00401-007-0243-4. PMID 17618441.
  2. RADBOUD UNIVERSITAIR MEDISCH CENTRUM.. highly malignant oligodendroglioma, grade IV [online]. . Dostupné online. (po flámsky)
  3. SANDBERG, Julian. Oligodendrogliom, hjärntumör: orsaker, symtom och behandlingar [online]. 2022-03-06. Dostupné online.
  4. SCHWEIZERISCHE HIRNTUMOR STIFTUNG. Anaplastisches Oligodendrogliom [online]. . Dostupné online. (po nemecky)
  5. administrador. Anaplastic oligodendroglioma, IDH-mutant & 1p/19q-codeleted [online]. 5 February 2020. Dostupné online. (EN) Archivované 2022-06-21 na Wayback Machine
  6. Oligodendroglioma and anaplastic oligodendroglioma: clinical features, treatment, and prognosis. Surg Neurol, November 2003, s. 443–56. DOI10.1016/s0090-3019(03)00167-8. PMID 14572971.
  7. Radiosurgery/Cyberknife [online]. . Dostupné online. Archivované 2007-09-03 z originálu.
  8. Survival Rates for Selected Adult Brain and Spinal Cord Tumors [online]. . Dostupné online.
  9. CBTRUS Statistical Report: Primary brain and other central nervous system tumors diagnosed in the United States in 2010–2014. Neuro-Oncology, October 2017, s. v1–v88. DOI10.1093/neuonc/nox158. PMID 29117289.
  10. Cancer Neuroscience: State of the Field, Emerging Directions. Cell, April 2023, s. 1689–1707. DOI10.1016/j.cell.2023.02.002. PMID 37059069.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Weller M, van den Bent M, Preusser M, Le Rhun E, Tonn JC, Minniti G, Bendszus M, Balana C, Chinot O, Dirven L, French P, Hegi ME, A. S. Jakola, M. Platten, P. Roth, R. Rudà, S. Short, M. Smits, M. J. Taphoorn, A. von Deimling, M. Westphal, R. Soffietti, G. Reifenberger, W. Wick: EANO guidelines on the diagnosis and treatment of diffuse gliomas of adulthood. In: Nature reviews. Clinical oncology. Volume 18, Number 3, 03 2021, pp. 170-186, DOI 10.1038/s41571-020-00447-z, PMID 33293629, PMC 7904519 (pregled).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Molekulare Diagnostik [online]. Center for Neuropathology and Prion Research – Ludwig-Maximilians-Universität München. Dostupné online.