Antikrist

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Antikrist[pozn 1] je v kresťanskej teológii Kristov protivník, ktorý má prísť na zem pred koncom sveta. So Satanovou pomocou má konať zázraky, ale Ježiš ho pri svojom druhom príchode zničí.[2]

V Biblii sa termín antikrist nachádza iba v 1 Jn 2,18-22; 1 Jn 4,3 a 2 Jn 7. Táto istá realita je však aj v rozličných apokalyptických statiach Nového zákona (Mk 13,14; 2 Sol 2,3-12; Zjv 13,3-18), v Starom zákone sú náznaky pomerne nezreteľné, ale pôsobivé.[3]

Jedna z možných interpretácii Antikrista sú všetky ľudské dejinné sily, ktoré smerujú proti Bohu.[4]

Predstavy o Antikristovi sa v dejinách menili. Pod vplyvom prenasledovania počas Rímskej ríše, bola ríša chápaná ako Antikrist. V učení cirkevných otcov sa Antikrist vyskytuje často[5], konkrétne v dielach autorov ako sú Tertulián, Commodianus, Irenej z Lyonu (podľa neho bude Antikrist pochádzať zo židovského kmeňa Dan) či Hippolytos Rímsky[6]. V ranom stredoveku sú dejiny chápané ako stále trvajúci zápas medzi Kristom a antikristom (napr. Rupert z Deutzu, Gerhoch z Reichersbergu). Veľký vplyv mala vo vrcholnom stredoveku filozofia a teológia dejín Joachima z Fiore, ktorý časovo dejinne vykladal apokalyptické obrazy. Neskorý stredovek priniesol polemiky Jána Viklefa a Jana Husa, Martin Luther v rokoch 1518-1522 označoval pápežstvo ako Antikrista. Philipp Melanchthon považoval pápežskú ríšu za znamenie Antikrista. Od osvietenstva predstava Antikrista stráca na význame.[7]

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

  1. Etymológia: z lat. antikrīstus, ktoré je z gr. antichristos, dosl. proti-Kristus.[1]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. antikrist. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 47.
  2. Antikrist. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 289.
  3. ANTIKRIST. In: XAVIER, Léon-Dufour, ed. et al. Slovník biblickej teológie. 3. opr. slov. vyd. Trnava : Dobrá kniha, 2015. 1094 s. ISBN 978-80-7141-900-6. S. 18–21.
  4. Antikrist. In: RAHNER, Karl; VORGRIMLER, Herbert. Teologický slovník. Preklad František Jirsa, Jan Sokol, Jan Kranát. Vyd. 2., rev., Ve Vyšehradu 1. Praha : Vyšehrad, 2009. 496 s. (Teologie.) ISBN 978-80-7021-934-8. S. 37.
  5. АNTIKRIST. In: FARRUGIA, Edward G.; AMBROS, Pavel, ed. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 73.
  6. PELIKAN, Jaroslav. The Christian Tradition : A History of the Development of Doctrine. Zväzok 1 : The Emergence of the Catholic Tradition (100 – 600). Chicago; London : University of Chicago Press, 1971. 394 s. ISBN 0-226-65370-6. S. 127–128.
  7. Antikrist. In: BEINERT, Wolfgang, a kol. Slovník katolické dogmatiky. Preklad Michal Altrichter, Leo Hipsch. V Matici cyrilometodějské vyd. 1. Olomouc : Matice cyrilometodějská, 1994. 477 s. S. 13–14.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • Antikrist. In: Theologische Realenzyklopädie. Zväzok III : Anselm von Laon – Aristoteles/Aristotelismus. Berlin; New York : Walter de Gruyter, 1978. ISBN 3-11-007462-1. S. 20–50.
  • ANTICHRIST. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Zväzok 2. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr "Pravoslavnaja enciklopedija", 2000. 752 s. Dostupné online. ISBN 5-89572-007-2. S. 562–581.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antikrist