Preskočiť na obsah

Ašot III. (arménsky kráľ)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ašot III. Milostivý
arménsky kráľ
Socha kráľa Ašota III. Milosrdného, Gjumri, Arménsko
Socha kráľa Ašota III. Milosrdného, Gjumri, Arménsko
Ašot III., erb (z wikidata)
Panovanie
DynastiaBagratovci
Panovanie953 – 977
PredchodcaAbas
NástupcaSmbat II. Dobyvateľ
Biografické údaje
Pôvodné menoarmén. Աշոտ Գ. ՈղորմածAšot III. Voghormac
Narodenie10. storočie
Arménsko
Úmrtie977
Arménsko
Vierovyznaniearménske kresťanstvo
Rodina
Manželka
Potomstvo
OtecAbas
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAšot III.
(multimediálne súbory na commons)

Ašot III. Milostivý (armén. Աշոտ Գ. ՈղորմածAšot III. Voghormac; † 977) bol piaty kráľ stredovekého Arménskeho kráľovstva z rodu Bagratovcov. Vládol v rokoch 953 – 977. Reformátor arménskej armády. V roku 961 presťahoval kráľovské sídlo z Karsu do pevnosti Ani, z ktorej urobil prosperujúce mesto. Podporoval výstavbu kláštorov v krajine, kultúrny a ekonomický rast.[1][2][3][4][5]

Bol synom kráľa Abasa[3]. Počas Ašotovej vlády sa Arménsko zbavilo nadvlády upadajúceho arabského Abbásovského kalifátu. Ašotovi sa podarilo upevniť svoju moc nad arménskymi veľmožmi.[3]

V roku 961 preniesol hlavné sídlo z Karsu do Ani, bývalej vojenskej pevnosti. Z Ani urobil prosperujúce sídlo a centrum bagratovskej moci. Voľba na Ani bola možno dôsledkom zlyhania snáh o dobytie starobylého Dvinu. Skvelé vzťahy udržiaval s Arménskou cirkvou, ktorú podporoval v spore s chalcedónskou ortodoxiou.[3] Do Ani zvolal koncil proti katolikovi Vahanovi, ktorý sa pokúsil v Arménsku zaviesť dualizmus. Vahan bol odsúdený a nahradený Štefanom zo Sevanu.[5] Zrejme i preto bolo do predmestia Ani presťahované sídlo arménskeho katolika. Podporoval budovateľskú činnosť. Za jeho vlády došlo k výraznému rozvoju arménskeho monasticizmu. Aj s podporou Ašotovej manželky Chosrovanujše vznikli kláštory Sanahin (966) a Haghbat (976).[3] Ašot mal podporovať výstavbu škôl a nemocníc. Okrem toho mal Ašot podľa historika Stepana Asoghika výrazne podporovať chudobných. Práve pre jeho filantropickú aktivitu mu bol historiografiou udelený titul Milosrdný.[4][1]

Mapa historických arménskych krajín a okolitých štátov okolo roku 1000.

Ašot III. viedol vojnu s národmi z Kaukazu a s arabskými Hamdánovcami, ktorých veliteľa Hamtuna mal v roku 959 poraziť (nie je isté, či šlo o hamdánovského generála alebo o Sajfa ad-Davlu). Medzitým sa podarilo byzantskému cisárovi Nikeforovi II. obnoviť byzantskú moc v Malom Arménsku a dobyť aj územie Tarónu. Nový cisár Ján I. Tzimiskes chcel ovládnuť aj Arménsko. Po tom, čo sa však spojené arménske vojská o sile asi 80 000 vojakov v roku 974 stretli na arménskych hraniciach s byzantskými vojskami, bol Ašot III. bez boja uznaný ako kráľ Arménska aj byzantským cisárom. Ašot a Ján uzavreli spojenectvo a Ašot poskytol Byzancii jedlo a 10 000 vojakov na boj s Arabmi. Tzimiskes Ašotovi neskôr napísal dlhý list, v ktorom opísal svoje víťazstvá nad Arabmi v Sýrii.[3][5]

Už počas svojho života udelil Ašot vládu v Karse jeho bratovi Mušeghovi (Karské kráľovstvo) a vládu v Lori synovi Gurgénovi. Oboch urobil kráľmi, ktorý však podliehali jeho moci, keďže sám vládol ako kráľ kráľov. Jeho nástupcom sa stal Smbat II. Dobyvateľ.[3][6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b AŠOT III VOGHORMAC. In: Hajkakan sovetakan hanragitaran. Hator 1. A – Argina. Jerevan : Hajkakan SSH GA, 1974. S. 488.
  2. Ašot III. Milostivý. In: Encyclopaedia Beliana. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied. ISBN 80-224-0554-X. S. 427.
  3. a b c d e f g GARSOÏAN, Nina G. AŠOT III OLORMAC. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 210. (po anglicky)
  4. a b MAKSOUDIAN, Krikor H. AŠOT III. OLORMAC (THE MERCIFUL). In: Dictionary of the Middle Ages. Ed. Joseph R. Strayer. Vol. 1. Aachen – Augustinism. New York : Charles Scribner's Sons, 1982. ISBN 0-684-16760-3. S. 589. (po anglicky)
  5. a b c ASOT/ASHOT. In: Encyclopaedic Prosopographical Lexicon of Byzantine History and Civilization. Ed. Alexis G. Savvides; Benjamin Hendrickx et al. Vol. 1. Aaron – Azarethes. Turnhout : Brepols, 2007. ISBN 978-2-503-52303-3. S. 421 – 422.
  6. HONZÁK, František; PEČENKA, Marek. Státy a jejich představitelé. Praha : Libri, 1999. ISBN 80-85983-79-6.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • ASOT/ASHOT. In: Encyclopaedic Prosopographical Lexicon of Byzantine History and Civilization. Ed. Alexis G. Savvides; Benjamin Hendrickx et al. Vol. 1. Aaron – Azarethes. Turnhout : Brepols, 2007. ISBN 978-2-503-52303-3. S. 421 – 422. (početná bibliografia)