Belgická kolónia

Belgicko bolo po stáročia pod nadvládou najskôr španielskych Habsburgovcov (1519 - 1713) a potom rakúskych Habsburgovcov (1713 - 1794). Po krátkej nadvláde Francúzska ho Viedenský kongres prisúdil Holandsku (1815 - 1830), samostatný belgický štát vznikol až po Belgickej revolúcii v roku 1830. V tejto dobe však už mali iné európske štáty ekonomicky najperspektívnejšie zámorské oblasti pod svojou sférou vplyvu, Belgicko (rovnako ako Nemecko alebo Taliansko, ktorých novodobá štátnosť tiež vznikla v 19. storočí) teda čelilo tvrdej konkurencii tradičných koloniálnych mocností, najmä Anglicka alebo Francúzska. Belgicko vlastnilo nasledujúce kolónie:

Slobodný štát Kongo (1885 - 1908); do polovice 19. storočia bolo toto územie len málo kolonizované, zvlášť kvôli nepríjemnej rovníkovej klíme, nepriestupným tropickým pralesom, močiarom a mnohým tropickým chorobám, najmä malárii a spavej chorobe. Belgický kráľ Leopold II. si ho v roku 1885 podrobil sprvu ako svoju osobnú dŕžavu, v roku 1908 bolo Kongo prevedené do belgického štátneho vlastníctva, čím oficiálne vznikla kolónia Belgické Kongo (1908 - 1960). Hlavné bohatstvo Konga spočívalo v prírodnom kaučuku.

Ruanda-Urundi (1916 - 1924); počas 1. svetovej vojny túto časť Nemeckej východnej Afriky obsadili belgické a konžské vojská. Versaillská zmluva síce prisúdila väčšinu Nemeckej východnej Afriky Britom, Ruandu-Urundi však získalo Belgicko. Od roku 1924 bola táto už bývalá kolónia pod správou Belgicka ako mandátne územie Spoločnosti národov, od roku 1949 ako správcovské územie Organizácie Spojených národov a to až do roku 1962, kedy na jej území vznikli dva samostatné štáty: Rwanda a Burundi.

Tiencin (1902 - 1931) bolo belgické územie v Číne s polokoloniálnym charakterom.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Belgické kolonie na českej Wikipédii.