Preskočiť na obsah

Benny Hill

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Benny Hill
Celé menoAlfred Hawthorne Hill
Narodenie 21. január 1924
Southampton, Hampshire, Anglicko, Spojené kráľovstvo
Úmrtie20. apríl 1992 (68 rokov)
Teddington, Londýn, Anglicko, Spojené kráľovstvo
PrezývkyBenny Hill
Povolanieanglický komik
Roky pôsobenia1947 – 1991
OvplyvnenieBurleska
Groteska
Oficiálna webstránkabennyhill.co.uk

Alfred HawthorneBennyHill (* 21. január 1924, Southampton, Hampshire, Spojené kráľovstvo – † 20. apríl 1992, Teddington, Londýn) bol anglický komik. Známy bol svojou televíznou sériou The Benny Hill Show, ovplyvnenou klasickými situačnými groteskami, burleskami, s dominanciou dvojzmyselných gagov. V programe boli formáty, ktoré zahŕňali živé komédie a filmované sekvencie, pričom hlavnou postavou takmer každej časti bol Benny Hill.

Benny Hill niekoľko desaťročí patril k prominentným postavám britskej televízie. Jeho program patril medzi najsledovanejšie relácie v Spojenom kráľovstve, v roku 1971 mal viac ako 21 miliónov divákov.[1] Program The Benny Hill Show bol tiež exportovaný do mnohých krajín sveta vrátane vtedajšieho Česko-Slovenska, kde sa stal súčasťou televíznej programovej štruktúry Sivestrovských vysielaní.[2] Získal televíznu cenu BAFTA za najlepšie scenáre, od Európskej vysielacej únii získal Zlatú ružu (Rose d'Or), program mal aj nomináciu na cenu BAFTA za najlepšiu zábavnú reláciu a bol nominovaný aj na dve ceny Emmy v kategórii Outstanding Variety. V roku 2006 bol v ankete ITV o 50 najväčších hviezd televízie Benny Hill zaradený britskou verejnosťou na 17. miesto.[3]

Okrem televízie Benny Hill hral aj vo filmoch, medzi nimi boli komédie v produkcii spoločnosti Ealing Studios: debutoval vo filme Who Done It? (1956), potom hral vo filme Báječní muži na lietajúcich strojoch (1965), v detskom filme Chitty Chitty Bang Bang (1968) a v krimikomédii Lúpež po taliansky (The Italian Job, z roku 1969).

Benny Hill skladal aj piesne. Jeho komediálna nahrávka skladby „Ernie (The Fastest Milkman in the West)“ bola v roku 1971 vianočnou piesňou číslo jeden v britskom rebríčku UK Singles Chart a v roku 1972 za ňu od Britskej akadémie textárov a skladateľov (Ivors Academy, BASCA) získal cenu Ivora Novella.

Začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Alfred Hawthorne Hill sa narodil 21. januára 1924 (niektoré zdroje mylne uvádzajú jeho rok narodenia 1925) v Southamptone (grófstvo Hampshire).[4] Jeho otec, Alfred Hill (1893 – 1972), mal obchod s chirurgickými pomôckami,[5] jeho starý otec, Henry Hill (nar. 1871), bol cirkusovým klaunom. Jeho matka sa volala Helen, rodným menom Caveová (1894 – 1976).[4]

Po skončení štúdia na Taunton's School v Southamptone Hill pracoval v britskom maloobchodnom reťazci Woolworths,[6] neskôr bol aj dojičom, operátorom mosta, vodičom a, predtým, ako sa stal asistentom šéfa koncertnej revue, hrával na bicie nástroje. V roku 1942 dostal povolávací rozkaz. V armáde ho vycvičili na mechanika pre britskú armádnu jednotku Royal Electrical and Mechanical Engineers. Po septembri 1944 slúžil v Normandii ako mechanik, vodič nákladného auta a operátor svetlometov.[7] Potom bol až do konca vojny zaradený k jednotke Combined Services Entertainment, ktorá sa venovala zábavným pódiovým vystúpeniam pre ozbrojené sily.[8]

Inšpirovaný „hviezdnymi komikmi“ v britských hudobných sálach sa Hill rozhodol pokúsiť presadiť sa v šoubiznise. K účinkovaniu si ako poctu svojmu obľúbenému komikovi Jackovi Bennymu vybral prezývku „Benny“.[6]

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Po druhej svetovej vojne vystupoval Benny Hill v rádiu. Dňa 5. októbra 1947 debutoval v estrádnej šou Rádia BBC Variety Bandbox.[9] V televízii sa prvýkrát predstavil v roku 1950. Neskôr si zahral v antológii sitkomu Benny Hill, ktorá bola vysielaná v rokoch 1962 až 1963. V nej hral v každej časti inú postavu. V roku 1964 hral postavu Nicka Bottoma v hviezdami obsadenej televíznej produkcii Shakespearovej hry Sen noci svätojánskej. Medzi rokmi 1964 až 1966 mal v BBC v troch sériách rozhlasový program nazvaný Benny Hill Time.

Filmy a nahrávky[upraviť | upraviť zdroj]

Benny Hill účinkoval v piatich celovečerných filmoch: Who Done It? (1956), Light Up the Sky! (1960), Báječní muži na lietajúcich strojoch (1965), Chitty Chitty Bang Bang (1968) a Lúpež po taliansky (The Italian Job, z roku 1969). Má nakrútené aj dva krátke filmy: The Waiters (1969) a Eddie in August (1970), neskôr sa venoval televíznej produkcii. Kompiláciu jeho klipov z rokov 1969 až 1973 vydala do kín spoločnosť Thames Television v roku 1974 ako celovečerný program pod názvom The Best of Benny Hill.

Medzi Hillove nahrávky skladieb patria „Gather in the Mushrooms“ (1961), „Pepys' Diary“ (1961), „Transistor Radio“ (1961), „Harvest of Love“ (1963) a pieseň „Ernie (The Fastest Milkman in the West)“, ktorá bola vo Veľkej Británii za rok 1971 vianočným singlom číslo jeden.[10] V roku 1972 Benny Hill získal od Britskej akadémie textárov a skladateľov (Ivors Academy, BASCA) cenu Ivora Novella.[11]

The Benny Hill Show[upraviť | upraviť zdroj]

Benny Hill na divadelnom javisku výnimočný nebol, vyvážený, stabilný úspech nedosahoval ani v rádiu, no televízia bola médiom, ktoré mu sadlo najlepšie. Program Benny Hill Show sa vysielal najskôr zväčša na stanici BBC, od roku 1969 na stanici ITV. Celkovo bol v týchto televíznych spoločnostiach odvysielaný v období od 15. januára 1955 do 1. mája 1989. Jeho prezentácia pozostávala z kombinácií pódiových šou a filmových klipov. Ich humor vychádzal z princípov grotesiek, dvojzmyselných narážok a paródií. Medzi častých účinkujúcich v tejto šou v priebehu vysielania v BBC patrili: Patricia Hayes, Jeremy Hawk, Peter Vernon, Ronnie Brody a jeho spoluautor od začiatku 50. do začiatku 60. rokov 20. storočia, Dave Freeman. Výrazným maskotom epizód Benny Hill Show bol nízky, plešatý Jackie Wright, ktorý v mnohých skečoch musel znášať, keď ho Hill ťlapkal po temene jeho plešiny.

Benny Hill väčšinu programov až do roku 1968 nahrával pre BBC. V roku 1969 sa jeho relácia presunula z BBC do Thames Television, kde s nestabilným rozvrhom hodinových špeciálov zostala až do jej zrušenia v roku 1989. Séria zábavných programov bola prezentáciou Hillovho talentu nápaditého spisovateľa, komika a impresionistu. Najbežnejším gagom v Hillových programoch bola záverečná sekvencia, „run-off“, čo bol doslova bežecký skeč s rôznymi členmi hereckého obsadenia, ktorí prenasledovali Hilla, spolu s ďalšími bežnými komediálnymi postavami, ako sú policajti, vikári, či staré ženy. Bežne sa zábery nakrúcal použitím podtáčania kamery. Zrýchlené sekvencie pohybov boli dopĺňané o úteky, pri ktorých bežci vbehnú do jednej strany obrazovky, načo sa následne vynoria na opačnej strane obrazu. Melódia skladby „Yakety Sax“ od Bootsa Randolpha, je tak silne spojená so show, že sa dodnes bežne označuje ako „The Benny Hill Theme“.[12]

Od začiatku 80. rokov 20. storočia v šou vystupovala skupina atraktívnych mladých žien, známych pod spoločným názvom „Hill's Angels“. Objavili by sa buď samostatne v tanečnej sekvencii, či v postavách, ktoré vodili Hilla za nos. Medzi najdlhšie účinkujúce členky Angels patrila Sue Uptonová. V programe účinkovala aj Jane Leevesová, Henry McGee a Bob Todd dopĺňali v komických postavách Jackieho Wrighta. Neskôr sa v predstaveniach objavili aj „Hill's Little Angels“, skupina detí vrátane rodinných príslušníkov Dennisa Kirklanda (režiséra programu) a Sue Uptonovej. Jenny Lee-Wright (ktorá sa prvýkrát objavila v Hillovej šou v roku 1970) si neskôr vyslúžila prezývku „Najsexi bábka“, ktorú vytvoril Hill.[13]

Alternatívny komik Ben Elton v televíznej relácii Saturday Live a v januárovom vydaní z roku 1987 na stránkach časopisu Q uviedol, že The Benny Hill Show podnecuje k zločinom a priestupkom.[11] Koncom mája 1989 Benny Hill oznámil, že po 21 rokoch s Thames Television končí a dáva si rok pauzu. Jeho vystúpenia zarobili spoločnosti 26 miliónov libier, pričom veľké percento je spôsobené úspechom jeho vystúpení v Spojených štátoch.[14] Šéf Light Entertainment v Thames Television, John Howard Davies, sa ale po pauze rozhodol Hillovu zmluvu neobnoviť.[15] V novinách The Guardian argumentoval tým, že program je už zastaralý a jeho sledovanosť klesá.[16] V roku 1991 Benny Hill začal pracovať na novom televíznom programe nazvanom Benny Hill's World Tour, o ktorom mal Hill predstavu ako na rôznych miestach po celom svete spopularizuje svoju šou. Hillovi sa však podarilo nahrať iba jeden špeciál s názvom Greetings from New York. Účinkovali v ňom pravidelní členovia jeho hereckého obsadenia, ako boli Henry McGee, Bob Todd a Sue Uptonová. Relácia po vydaní na DVD bola prezentovaná ako „posledné televízne vystúpenie“ Bennyho Hilla.[17][18]

Vo februári 1992 Thames Television, ktorá od divákov dostávala žiadosti na odvysielanie repríz Benny Hill Show, nakoniec ustúpila a skompletizovala niekoľko jej reeditovaných relácií. Benny Hill zomrel v deň, keď mu prišla nová zmluva od centrálnej nezávislej televízie, pre ktorú mal urobiť sériu špeciálov.[19] Konkurenčné ponuky od spoločností Carlton a Thames Benny Hill vtedy odmietol.[19]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Modré pamätné označenie na budove pôvodného bydliska Bennyho Hilla (Kensington, Londýn).

Benny Hill bol v civilnom živote známy svojou sporovlivosťou. V Londýne nikdy nevlastnil nehnuteľnosť, radšej si byt prenajal, než by si ho mal kúpiť.[20] Na 26 rokov až do roku 1986 mal prenajatý dvojizbový byt na londýnskej Queen's Gate, potom sa presťahoval do Fairwater House v Teddingtone. Popri hľadaní nového miesta na bývanie sa krátko zdržiaval vo Westrow Gardens v Southamptone.[21]

Napriek tomu, že Benny Hill bol milionárom, zvykol si žiť skromne, tak ako sa naučil od svojich rodičov. Nakupoval si lacné jedlo v supermarketoch, uprednostňoval pešiu chôdzu miesto platenia za taxík a pravidelne dával opravovať nosené oblečenie. Benny Hill napriek tomu, že mal platný vodičský preukaz nikdy automobil nevlastnil.[20]

Benny Hill nikdy nebol ženatý a nemal deti. O ruku požiadal dve ženy, no oni ho odmietli. Krátko po jeho smrti v roku 1992 herečka Annette Andreová povedala, že začiatkom 60. rokov aj ona odmietla jeho ponuku na sobáš.[22] O Bennym Hillovi kolovali klebety, že je gay, no on ich vždy poprel.[23]

Hill bol frankofil. Francúzsko často navštevoval, mal rád mesto Marseille, kde až do 80. rokov 20. storočia mohol anonymne chodiť do kaviarní, cestovať verejnou dopravou a stretávať sa s miestnymi ženami.[23] Hovoril plynule po francúzsky, poznal aj základy nemčiny, španielčiny, holandčiny a taliančiny.[23] Cestovanie bol jediný luxus, ktorý si dovolil, no aj pri ňom sa ubytovával skromne.[20]

Zdravotné problémy a smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Náhrobok Bennyho Hilla, ktorý sa nachádza na cintoríne Hollybrook v Southamptone.

Zdravotný stav Bennyho Hilla sa začal zhoršovať od polovice do konca 80. rokov. Dňa 24. februára 1992 dostal slabší infarkt, lekári mu doporučili srdcový bypass, no on ho odmietol. O týždeň neskôr mu bolo zistené zlyhanie obličiek, ale Hill dialýzu obličiek podstúpiť tiež odmietal.

Benny Hill zomrel vo veku 68 rokov ráno 20. apríla 1992 vo svojom byte v Teddingtone.[4] Jeho telo sa našlo až o dva dni neskôr, potom ako dlhšiu dobu nedvíhal telefón.[24] Zomrel v kresle počas sledovania televízie. Ako príčinu smrti určili koronárnu trombózu.[25] Pohreb Bennyho Hilla sa konal dňa 28. apríla 1992 na cintoríne Hollybrook, neďaleko jeho rodiska v Southamptone.[26]

Majetok Bennyho Hilla bol súdom odhadnutý na 7 548 192 libier (v prepočte pre rok 2021 by to bolo asi 16,6 milióna libier).[27] Za svojich dedičov tridsiať rokov pred smrťou určil svojich rodičov, ktorí boli už v čase jeho skonu tiež mŕtvi a tak jeho majetok bol rozdelený medzi jeho sedem neterí a synovcov.[28]

Po špekuláciách o tom, že Hill bol pochovaný s veľkým množstvom zlata a šperkov bola v noci 4. októbra 1992 Hillova rakva vykrádačmi hrobov vykopaná a rozbitá. Truhla preto musela byť znovu pochovaná a bola prikrytá hrubou betónovou doskou.[29]

Odkaz a význam Bennyho Hilla[upraviť | upraviť zdroj]

Vosková figurína v Múzeu voskových figurín Madame Tussaudovej, Londýn.

Ako komik mal Benny Hill mnohých fanúšikov z radov celebrít pre viacerých kolegov ale aj mimo jeho brandže. V roku 2007 kanadský herec, komik, scenárista a filmový producent, Mike Myers, spomína Show Bennyho Hilla, spolu so seriálmi Monty Python, The Avengers, filmami s Jamesom Bondom a s Petrom Sellersom, medzi programami pri ktorých sledovaní v detstve vyrastal a ktoré ho v kariére výrazne ovplyvnili.[30]

Johnny Carson a pomocník Ed McMahon boli obaja fanúšikovia Hilla a niekoľkokrát sa ho pokúsili prinútiť odcestovať do Los Angeles, aby bol hosťom Carsonovej talkshow The Tonight Show.[31]

Fanúšikom Bennyho Hilla bol aj Michael Jackson,[32] V roku 1987 skupina Genesis nakrútila video k ich piesni „Anything She Does“. V ňom Benny Hill vystupoval ako postava Fred Scuttle, neschopný ochrankár, ktorý vpustil do zákulisia koncertu kapely Genesis fanúšikov.[19] V rozhovore pre The Observer z júna 2011 sa aj raper Snoop Dogg vyjadril, že je fanúšikom Bennyho Hilla.[33]

V britskom dokumentárnom seriáli vysielanom na BBC One, Omnibus, v časti „Benny Hill – Clown Imperial“, natočenej krátko pred jeho smrťou, sa objavilo niekoľko celebrít, medzi inými Burt Reynolds, Michael Caine, John Mortimer, Mickey Rooney a Walter Cronkite, ktorí vyjadrili uznanie a obdiv k Bennymu Hillovi a k jeho humoru. Reynolds svoj obdiv rozšíril aj na Hill's Angels.[34] Aj spisovateľ Anthony Burgess sa netajil tým, že Hilla obdivuje. Burgess, ktorého romány boli často komické, mal rád jazyk, slovné hračky a dialekt a obdivoval verbálne a komediálne schopnosti, ktoré sú základom Hillovho úspechu. Burgess pri recenzovaní životopisu Hilla, Saucy Boy, v novinách The Guardian v roku 1990 opísal Hilla ako „komického génia presiaknutého tradíciou britských zábavných sál“ (podobných ako Chaplin a Laurel, ktorí boli dvaja z Hillových detských idolov) a „jedného z veľkých umelcov svojej doby“.[35] O stretnutí týchto dvoch mužov písal v novinovom článku Burgess a v novinách Telegraph ho spomenul aj satirik Craig Brown.[35]

V roku 1998 britský voľne vysielaný verejnoprávny televízny kanál, Channel 4, v jednom zo svojich programov, Heroes of Comedy (Hrdinovia komédií), predstavil aj postavu Bennyho Hilla. V roku 2002 Hilla britský kritik, spisovateľ a autor životopisov D. J. Taylor z denníka The Independent hneď po Charliem Chaplinovi a Stanovi Laurelovi zaradil ako tretieho najvýznamnejšieho britského komika 20. storočia.[36]

Dňa 28. decembra 2006 odvysielala stanica Channel 4 dokumentárny film Is Benny Hill Still Funny? (Je Benny Hill stále zábavný?). V programe sa predstavilo publikum, ktoré pozostávalo zo vzorky mladých dospelých ľudí, ktorí mali o Hillovi slabé, alebo žiadne vedomosti, aby zistili, či jeho komediálne predstavenie oslovuje publikum, ktoré si obľúbilo programy, či zabávačov ako sú Little Britain (Malá Veľká Británia), The Catherine Tate Show, či Borata. Účastníci priaznivo hodnotili 30-minútovú kompiláciu, ktorá obsahovala vzorku Hillovho humoru pochádzajúcu z relácií vysielaných na staniciach BBC aj ITV.

V novembri 2021 celoštátna televízna sieť Spojeného kráľovstva, That's TV, oznámila, že The Benny Hill Show bude súčasťou jej vianočného programu spolu s ďalšími programami ITV, ako boli Beadle's About a Kenny Everett's New Year Specials. Okrem prevádzkovania niekoľkých miestnych televíznych kanálov na Freeview má That's TV ďalší celoštátny slot na kanáli 65, čo znamená, že Hillovu šou bolo možné vidieť v plnom rozsahu celoštátne v britskej televízii, prvýkrát po takmer 20 rokoch.[37][38][39]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Features | Britain's Most Watched TV | 1970s [online]. British Film Institute (BFI). Dostupné online. Archivované 2005-11-22 z originálu.
  2. The legend of Benny Hill. The Independent. Dostupné online [cit. 2020-11-16].
  3. ITV to salute '50 greatest stars' [online]. BBC News, 3 July 2006, [cit. 2014-08-09]. Dostupné online.
  4. a b c Craig Wolff. Benny Hill, 67 [sic], English Comedian And Creator of TV Show, Is Dead. The New York Times, 21 April 1992. Dostupné online.
  5. Hill, Alfred Hawthorne [Benny] (1924–1992), comedian : Oxford Dictionary of National Biography – oi [online]. 2004, [cit. 2024-04-23]. Dostupné online. DOI:10.1093/ref:odnb/51126 Archivované 2019-04-02 z originálu.
  6. a b COLLINS, Andrew. The Truth About Benny Hill. Sabotage Times, 16 April 2012. Dostupné online [cit. 2012-04-16].
  7. Benny Hill in WWII — British Army [online]. CombatFan. Dostupné online.
  8. Benny Hill Obituary. The Daily Telegraph (London), 22 April 1992. Dostupné online [cit. 2012-03-31].
  9. The Variety Stage – Snaps. The Stage, 2 October 1947, s. 2. Dostupné online [cit. 2020-11-06].
  10. ROBERTS, David. British Hit Singles & Albums. 19th. vyd. London : Guinness World Records Limited, 2006. ISBN 1-904994-10-5. S. 252.
  11. a b Benny Hill saw sex as both a nightmare and an impossible dream. GQ. Dostupné online [cit. 2021-11-24].
  12. The Sound of ITV: The Nation's Favourite Theme Tunes Episode 1 [online]. itv.com. Dostupné online.
  13. The Generation Game dames who gave legendary BBC TV game show glamour are nice to see again, nice.... The Mirror. Dostupné online [cit. 2019-11-24].
  14. Benny Hill To Call It A Day. [s.l.] : [s.n.], 1 June 1989. S. 16.
  15. Matthew Sweet Obituary: John Howard Davies, The Guardian, 24 November 2019
  16. BERNSTEIN, Adam. John Howard Davies, British comedy producer and former child actor, dies at 72. The Washington Post, 23 August 2011. Dostupné online [cit. 2021-02-19]. ISSN 0190-8286. (po anglicky)
  17. Benny Hill's World Tour – Greetings from New York DVD [online]. . Dostupné online.
  18. Gale Group; Thomas Riggs. Contemporary Theatre, Film and Television. [s.l.] : Cengage Gale, 2002. Dostupné online. ISBN 978-0-7876-5114-5.
  19. a b c Benny Hill in Profile [online]. [Cit. 2019-06-27]. Dostupné online.
  20. a b c Benny Hill [online]. . Dostupné online.
  21. Tribute to Alfred Hawthorne Hill on MemorialMatters.com [online]. . Dostupné online.
  22. Today newspaper, 23 April 1992
  23. a b c The Strange Life of Benny Hill [online]. 24 October 2015. Dostupné online.
  24. The Rise, Fall, and Lonely Death of Benny Hill [online]. 22 January 2017. Dostupné online.
  25. TOOK, Barry. Hill, Alfred Hawthorne [Benny] (1924–1992), comedian [online]. 2004. Dostupné online. DOI:10.1093/ref:odnb/51126
  26. Daily Mirror – page 5 – 29 April 1992
  27. "HILL Alfred Hawthorne otherwise Benny of 7 Fairwater Hse Twickenham" in Probate Index for England, 1992, online at probatesearch.service.gov.uk, accessed 3 April 2020
  28. Benny Hill saw sex as both a nightmare and an impossible dream. GQ. Dostupné online [cit. 2021-08-21].
  29. Grave of Benny Hill desecrated [online]. 5 October 1992. Dostupné online.
  30. I owe film fame to dad's Scouse sense of humour. Liverpool Echo. Dostupné online [cit. 2019-09-08].
  31. Tonight Show Starring Johnny Carson, The {Richard Pryor, Ally Sheedy, Rod Hull} (TV) [online]. [Cit. 2021-10-24]. Dostupné online.
  32. The legend of Benny Hill. The Independent. Dostupné online [cit. 2019-06-27].
  33. Day, Elizabeth, Snoop Dogg: 'Women are getting empowered. Now I have a daughter, I understand', The Observer, Sunday 19 June 2011. Retrieved 22 June 2011.
  34. Benny Hill – Clown Imperial [online]. . Dostupné online.
  35. a b Craig Brown. Way of the world [online]. London: 21 January 2006. Dostupné online. Archivované 2022-01-12 z originálu.
  36. The legend of Benny Hill. The Independent. Dostupné online [cit. 2019-11-25].
  37. Benny Hill returns to UK TV for the first time in nearly 20 years. Radio Times. Dostupné online [cit. 2021-11-21].
  38. The Benny Hill Show is back – so what do three generations make of it?. The Telegraph, 19 November 2021. Dostupné online.
  39. Surprise TV return for 'sexist' Benny Hill. The Times. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Benny Hill
  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Benny Hill

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Benny Hill na anglickej Wikipédii.