Boeing P-8 Poseidon

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
P-8 Poseidon
US Navy P-8 Poseidon taking off at Perth Airport.jpg
P-8 Poseidon amerického námorníctva
Typprotiponorkové a námorné hliadkové lietadlo
VýrobcaBoeing
Prvý let25. apríl 2009
Zavedenýnovember 2013
Charakterv službe
Hlavný používateľUnited States Navy
Royal Australian Air Force
Výroba2009 – súčasnosť
Vyrobených98 (k januáru 2019)
VariantyP-8I Neptune

P-8 Poseidon je americké protiponorkové a námorné hliadkové lietadlo, vyvinuté pre americké námorníctvo. Vzniklo modifikáciou civilného dopravného lietadla Boeing 737-800.

P-8 Poseidon je určrný na boj proti ponorkám a hladinovým plavidlám. Nesie rôzne sonarové bóje, torpéda ako aj protilodné riadené strely AGM-84 Harpoon. Lietadlo je skonštruované tak, aby operovalo spolu s dronmi MQ-4C Triton.

Vo viacerých krajinách nahradí zastarané lietadlá P-3 Orion.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Slávnostné predstavenie verejnosti

V 80-tych rokoch začalo americké námorníctvo analyzovať možnosť obmeny zastaraných lietadiel P-3 Orion, lebo v dôsledku zvýšenia hmotnosti sa skrátil ich dolet a blížil sa aj koniec ich životnosti. Požiadavky námorníctva na nové protiponorkové lietadlo obsahovali aj znížené prevádzkové náklady. V roku 1989 bola podpísaná zmluva s firmou Lockheed, ktorej predmetom bol vývoj lietadla P-7. Tento kontrakt bol však hneď v nasledujúcom roku zrušený.

V roku 2000 bola vyhlásená nová súťaž, do ktorej sa zapojil Lockheed Martin s vylepšenou P-3 označovanou ako Orion 21. Spoločnosť Boeing prišla s návrhom založenom na dopravnom lietadle 737-800. Do súťaže vstúpila aj britská firma BAE Systems so svojou verziou hliadkovacieho lietadla Nimrod MRA4, táto ponuka však bola politicky nepriechodná. BAE Systems by musela pribrať k spolupráci výrobného partnera so sídlom v Spojených štátoch a preto sa zo súťaže stiahla. Dňa 14. mája 2004 bol za víťaza označený Boeing a v júni tohto istého roka podpísalo námorníctvo s touto spoločnosťou zmluvu o vývoji. Hlavnými subdodávateľmi sú Raytheon, Northrop Grumman, Spirit AeroSystems, GE Aviation Systems, Marshall Aerospace and Defence Group, CFMI, BAE Systems a Marotta.

Pôvodný plán počítal s tým, že americké námorníctvo si objedná najmenej 108 lietadiel. Ďalšie objednávky by mohli prísť od iných krajín, ktoré v minulosti úhrnne nakúpili viac ako 200 lietadiel P-3. V júli 2004 si americké námorníctvo objednalo prvých päť viacúčelových námorných lietadiel a 30. marca 2005 získal tento typ oficiálne označenie P-8A. Prvý let jedného z týchto lietadiel sa konal 25. apríla 2009.

Prvé lietadlo z počiatočnej sériovej výroby bolo americkej armáde dodané 4. marca 2012. Stroje P-8A dosiahli US Navy počiatočnú operačnú spôsobilosť v novembri 2013.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Stanovisko operátorov P-8
Kokpit P-8A

P-8 je militarizovaná verzia Boeingu 737-800ERX. Lietadlo má kvôli operáciám v nízkej nadmorskej výške zosilnený trup. 90kVA generátory z civilných 737 boli nahradené silnejšími. Na každom motore je až 180kVA elektrický generátor, aby bolo možné napájať dodatočnú palubnú elektroniku. To si vyžadovalo prepracovanie gondol a aj krídel. P-8 dokáže letieť plynulejšie a vystavuje posádky menším turbulenciám ako predchádzajúce P-3, čo im umožňuje lepšie sa sústrediť na misie.

Päť obslužných staníc pre operátorov je namontovaných v rade pozdĺž bočnej strany kabíny. V priestore operátorov nie sú okná, jedno pozorovateľské okno sa nachádza na každej strane trupu v prednej časti kabíny. Za krídlami je krátka bombovnica, v ktorej sú nesené torpéda a iné vybavenie. P-8 by mal mať spôsobilosť viesť protiponorkový boj aj z veľkej nadmorskej výšky. Zabezpečiť by to mala úprava torpéda Mark 54 na kĺzavú bombu, vďaka čomu ho bude možné vypúšťať z výšky až 9 100 m.

P-8 je vybavený viacúčelovým vyhľadávacím radarom Raytheon APY-10. Na rozdiel od lietadiel P-3 Orion nová P-8 nemá detektor magnetických anomálií (MAD). Dôvodom bolo zníženie hmotnosti za účelom dosiahnutia väčšieho dostupu, ale aj fakt, že akustický senzorový systém je údajne účinnejší ako samotný MAD. Výnimku tvoria indické P-8I, ktoré sú týmto zariadením vybavené na základe požiadavky indického námorníctva.

Lietadlo je vybavené infra-červeným senzorom MX-20HD EO/IR, ktorý je vylepšením pôvodného MX-20, nachádzajúcim sa na P-3 Orion. Novinkou, ktorá sa nenachádzala ani na P-3C, je systém elektronických opatrení, vyvinutý na základe systému z EA-18G Growler. Pre vlastnú ochranu pred tepelne navádzanými raketami má systém AAQ-24.

Pohon P-8A zabezpečujú dva dvojprúdové motory CFM56-7B27A, každý s výkonom 121 kN. Maximálny dolet stroja je 8 300 km. Akčný rádius lietadla je 2200 km, vrámci čoho dokáže na požadovanom mieste ešte 4 hodiny viesť protiponorkový boj. Dolet môže byť predĺžený pomocou tankovania počas letu, P-8 však nedokáže natankovať prostredníctvom klasickej hadice s košom. Poseidon je tak odkázaný len na doplnenie paliva pomocou tankovacieho ramena, ktorým sú vybavené lietadlá KC-135 Stratotanker, KC-10 Extender a KC-46 Pegasus.

Maximálny dostup lietadla je 12 496 m. Zatiaľ čo predchodca P-3 zvykol operovať vo výške asi 610 m, štandardná výška, v ktorej vykonáva svoje úlohy P-8, je viac ako 3 000 m.

Poseidon určený na hliadkovanie, prieskum, ale aj na ničenie hladinových plavidiel a ponoriek. Na 11 závesníkoch (5 v bombovnici + 6 pod krídlami) môže niesť riadené strely AGM-84H/K SLAM-ER a AGM-84 Harpoon, torpéda alebo hĺbkové míny.

P-8A má v porovnaní so svojim predchodcom dvojnásobnú kapacitu sonarových bójí. Môže niesť až 120 bójí a spracovávať údaje zo 64 z nich súčasne prostredníctvom piatich vzájomne prepojených pracovných staníc. Lietadlo využíva tri rovnaké typy bójí ako P-3: pasívne smerové SSQ-53 (DIFAR), aktívne smerové SSQ-62 (DICASS) a aktívny prijímač SSQ-101 (ADAR).[1]

USA a Austrália budú lietadlá P-8A prevádzkovať spolu s prieskumnými dronmi MQ-4C Triton. V kombinácii s týmito bezposádkovými lietadlami dokážu Poseidony vrámci hliadkovania pokryť obrovské morské plochy.

Varianty[upraviť | upraviť zdroj]

  • P-8A Poseidon – počiatočná produkčná verzia vyvinutá pre U.S. Navy.
  • P-8I Neptune– exportná verzia vyvinutá pre indické námorníctvo.
  • Poseidon MRA1 – označenie P-8A v RAF

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

P-8I so strelami Harpoon pod krídlami a detektorom magnetických anomálií
P-8A zhadzuje torpédo Mark 46

Súčasní používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Austrália Austrália

India India

  • Indické námorníctvo - k decembru 2018 prevádzkovalo 8 lietadiel P-8I. Ďalšie štyri stroje boli objednané v roku 2016 a ich dodávky sú plánované na rok 2020.

USA USA

Budúci používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Nórsko Nórsko

Nový Zéland Nový Zéland

Kórejská republika Kórejská republika

Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo

  • Royal Air Force - v júli 2016 objednalo 9 lietadiel MRA1 (P-8A) v hodnote 3 miliardy libier.[3]

Špecifikácie[upraviť | upraviť zdroj]

P-8 Poseidon (vpredu) počas letu s turbovrtuľovým P-3C Orion
Porovnanie amerického P-8A (vľavo) a japonského Kawasaki P-1 (vpravo)
Tankovanie P-8 počas letu prostredníctvom KC-135

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 2 piloti + 7 členov obslužného personálu
  • Rozpätie krídel: 37,64 m
  • Dĺžka: 39,47 m
  • Výška: 12,83 m
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 62 730 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 85 820 kg
  • Pohonná jednotka: 2 × dvojprúdový motor CFM56-7B27A
    • Výkon pohonnej jednotky: 2× 121 kN

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 907 km/h
  • Cestovná rýchlosť: 815 km/h
  • Dolet: 8 300 km
  • Akčný rádius: 2 222 km so 4-hodinovým hliadkovaním vo výške 457 m
  • Dostup: 12 496 m

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • 5 interných a 6 externých závesníkov
    • Riadené strely vzduch-zem:
      • AGM-84 Harpoon
      • AGM-84H/K SLAM-ER
    • Bomby:
      • konvenčné hlbinné bomby
    • Torpéda:
      • Mk54
    • Námorné míny
    • Sonarové bóje (SSQ-53, SSQ-62 a SSQ-101)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Boeing P-8 Poseidon na anglickej Wikipédii.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. P-8A Poseidon [online]. . Dostupné online.
  2. World Air Forces 2019 [online]. . Dostupné online.
  3. Boeing signs £3bn deal for nine marine patrol planes [online]. . Dostupné online.